Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010734

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113010734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2014 v Trenčíne
samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., Z. XX

j e v i n n ý, ž e

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-930/1-OVK-TN-2012 v postavení svedka krivo obvinil A. S., že
spoločne vykradli autobus v Trenčianskej Teplej, za čo im bolo dňa 19.09.2012 vznesené obvinenie a
dňa 20.09.2012 boli na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 0Tp/93/2012 vzatí do väzby,
pričom P. I. dňa 16.10.2012 pri konfrontácii obvinených uviedol, že krádež vykonal sám a že A. S. mu
nijakým spôsobom nepomáhal, následne bolo z tohto dôvodu proti A. S. dňa 19.10.2012 zastavené
trestné stíhanie a bol ihneď prepustený z väzby na slobodu,

teda

iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,

čím spáchal

prečin krivé obvinenie podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 4T/8/2013 zo dňa 21.02.2013, právoplatný 08.04.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Obžalovaný P. I. na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho. Uviedol, že
vo svojej prvej výpovedi v postavení svedka sa ku krádeži v autobuse nepriznal. Potom ho zavreli do
kancelárie, aby porozmýšľal ako bude vypovedať. Následne prišiel za ním policajt Jaroslav K. z OO

PZ Trenčianske Teplice a povedal mu, že ak uvedie, že spolupáchateľom bol A. S., bude to pre neho
priaznivejšie, nepôjde do väzby a dostane nižší trest. Preto v prípravnom konaní v postavení obvineného
vypovedal, že jeho spolupáchateľom bol A. S.. Dôvod, prečo mal ako spolupáchateľa označiť práve
S., si vysvetlil tým, že S. často kradol v Trenčianskej Teplej, a keď mu niečo nemôžu dokázať, robia to
takýmto spôsobom. Zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 19.09.2012 podpísal aj napriek tomu, že

pod nátlakom krivo vypovedal, pretože ho k tomu nahovoril O. K.. Potvrdil, že krádež autobusu, z ktorej
krivo obvinil aj Struhára, spáchal sám. Na strechu autobusu sa dostal za pomoci bicykla, ktorý pristavil k
autobusu a vyliezol na strechu. Do autobusu sa následne dostal cez otvorené vetracie okno na streche
autobusu. Von sa dostal cez vetracie okno na strechu a nohami napred zoskočil z autobusu.

Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň, keď hliadka predviedla obžalovaného na
výsluch, bol prítomný na OO PZ Trenčianske Teplice a obžalovaného vyťažoval k trestnej činnosti
krádeže v autobuse. Bol zaistený dôkaz, a to daktyloskopické odtlačky, ktoré sa nachádzali v takej
polohe a mieste, že bolo nevyvrátiteľné, že sa páchateľ musel do autobusu dostať cez horné okienko.
Obžalovaný najskôr spáchanie krádeže popieral. Preto mu predložili daktyloskopický dôkaz a bez

vyvíjania nátlaku ho vyzvali, aby vysvetlil ako sa dostal do autobusu vzhľadom na výšku a hladkú stenu
autobusu. Svedok dodal, že nemal odkiaľ vedieť, že krádež mal spáchať obžalovaný práve so S., keďže
o účasti S. nemal žiadny dôkaz. Následne obžalovaný uviedol, že mu pomáhal Martin S., ktorý aj krádež
naplánoval. Svedok poprel, že by bol počas vyťažovania použitý nátlak alebo násilie na obžalovaného.
Ďalšieho výsluchu, ktorý viedol poverený príslušník U. Balúch za účasti J. O., sa už nezúčastnil.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:

Fotokópia vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-930/1-OVK-TN-2012, z ktorého obsahu vyplynulo, že
obžalovaný v postavení svedka dňa 19.09.2012 najskôr svoju účasť na krádeži v autobuse poprel

a neskôr v dodatku k tejto zápisnici zo dňa 19.09.2012 sa k spáchaniu krádeže priznal a ako
spolupáchateľaoznačilA.S.,ktorýmupomoholdostaťsakvetraciemuokienkuautobusu.Natonásledne
poverený príslušník PZ uznesením zo dňa 19.09.2012 vzniesol obvinenie zo spáchania prečinu krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona tak obžalovanému
P. I. ako aj A. S.. A. S. podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a popieral spáchanie

krádeže. Jeho sťažnosť bola uznesením prokurátora sp. zn. 2Pv/756/12 zo dňa 20.09.2012 zamietnutá
ako nedôvodná. Obžalovaný sa potom aj vo výpovedi v postavení obvineného zo dňa 19.09.2012 ku
krádeži priznal, ako spolupáchateľa opätovne označil A. S. a zápisnicu o výsluchu obvineného podpísal,
pričom bol poučený o následkoch krivého obvinenia a zápisnicu nežiadal doplniť ani opraviť. Uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0Tp/93/2012 zo dňa XX.XX.XXXX boli Lukáš I. aj A. S. vzatý do väzby,

pričom P. I. aj pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie sa k spáchaniu krádeže priznal a uviedol,
že ju spáchal s A. S.. Proti uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť nepodal. A. S. proti uzneseniu o vzatí do
väzby podal sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil, a ktorú Krajský súd uznesením sp. zn. 23Tpo/48/2012
zodňa04.10.2012zamietolakonedôvodnú.Dňa11.10.2012bolOkresnejprokuratúreTrenčíndoručené
podanie P. I., v ktorom sa k spáchaniu krádeže priznáva, pričom uvádza, že skutku sa dopustil sám, bez

účasti A. S. a jeho výpoveď, v ktorej ako spolupáchateľa uviedol A. S., bola urobená pod psychickýmnátlakom. V neskôr vykonanej konfrontácii medzi P. I. a A. S. zo dňa 16.10.2012 P. I. zmenil svoju
výpoveď a uviedol, že krádež spáchal sám, pričom A. S. ho nijakým spôsobom ku krádeži nenavádzal
a ani nebol pri krádeži prítomný. Preto prokurátor uznesením sp. zn. 2Pv/756/2012 zo dňa 19.10.2012

trestné stíhanie proti A. S. zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchal a príkazom zo dňa
19.10.2012 A. S. z väzby prepustil

Trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/105/2011 zo dňa 28.02.2012, právoplatný dňa
28.03.2012, ktorým bol P. I. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a),

ods. 3 písm. b) Tr. zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, pričom
súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladal trest odňatia slobody uložený mu trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/137/2011 zo dňa 16.11.2011, právoplatný dňa 12.01.2012,
vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, za dostatočný.

Správa Obce Trenčianska Teplá o povesti obžalovaného zo dňa 29.01.2013, z ktorej vyplynulo, že
obžalovaný má evidovaný trvalý pobyt na adrese Trenčianska Teplá, ul. Podhájska 954/10. Obec na
obžalovaného neeviduje žiadne podnety alebo sťažnosti a v evidencii obce sa nenachádzajú žiadne
záznamy o riešení obžalovaného v priestupkovom konaní. Iné skutočnosti o osobných, rodinných a
majetkových pomeroch obžalovanom nie sú obci známe.

Lustrácia priestupkov zo dňa 30.01.2013, podľa ktorej bol obžalovaný trikrát priestupkovo riešený, a to
jedenkrát v roku 2010 a dvakrát v roku 2012, vo všetkých prípadoch pre priestupky proti majetku.

Odpisregistratrestovzodňa14.01.2014,podľaktoréhobolobžalovanýdoposiaľ7-krátsúdnetrestaný,a

to vždy pre prečin krádeže, z toho dvakrát k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, pričom oba tresty
obžalovaný vykonal. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/8/2013
zo dňa 21.02.2013, právoplatný dňa 08.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 23To/28/2013 zo dňa 08.04.2013, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b)
Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia. Uložený trest vykonal dňa 19.05.2013.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný P.

I. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak svojou výpoveďou z hlavného
pojednávania, v ktorej sa k stíhanému skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, ako aj výpoveďou
svedka O. K.. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že bol ku krivému obvineniu prinútený,

bola vyvrátená výpoveďou svedka O. K., ktorý akýkoľvek nátlak na obžalovaného pri vyťažovaní na
OO PZ Trenčianske Teplice dňa 19.09.2012 poprel. Súd nemá pochybnosti o objektívnosti výpovede
svedka, ktorá je podporená aj nepriamo listinnými dôkazmi, napr. výsluchom obžalovaného v postavení
obvineného dňa 19.09.2012, keď obžalovaný krivo obvinil A. S. zo spolupáchateľstva krádeže, pričom
podľa zápisnice bol pred výsluchom poučený o následkoch krivého obvinenia, zápisnicu o svojom

výsluchu v postavení obvineného podpísal a nežiadal jej doplnenie alebo opravu, ani v nej nenamietal
priebeh výsluchu. Uvedené dôkazy vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku. Preto mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v
obžalobe a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po právnej stránke bol stíhaný skutok posúdený ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.
1 Tr. zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku
a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho
zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t.j. zavinenia, konal obžalovaný minimálne vo
formenepriamehoúmyslu,keďinéholživoobvinilztrestnéhočinuvúmysleprivodiťjehotrestnéstíhanie,

pričom si bol vedomý nepravdivosti svojich informácii a dôsledkov s nimi spojenými, keďže bol pred
výsluchom poučený o následkoch krivého obvinenia a bol uzrozumený s prípadným porušením záujmu
chráneného Trestným zákonom, t.j. záujem spoločnosti na riadnom fungovaní vyšetrovacích orgánov a
ochrana občana pred neoprávneným stíhaním.Pri ukladaní trestu súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu,
ako i na možnosti nápravy obžalovaného. Nakoľko súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý

spáchal skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/8/2013 zo
dňa 21.02.2013, právoplatný dňa 08.04.2013, uložil súhrnný trest.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na zistenie 1 poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. l)

Tr. zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a nezistenie
žiadnych priťažujúcich okolností na strane obžalovaného, po „úprave“ základnej trestnej sadzby
najprísnejšieho stíhaného trestného činu, t.j. prečinu podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona (od 1 do 5 rokov),
podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, mohol súd postupom podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona
obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody v „upravenej“ trestnej sadzbe vo výmere od 1 roka
do 3 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom na okolnosti prípadu a na osobu obžalovaného je súd toho názoru,

že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom, a to pri dolnej hranici
„upravenej“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody, a preto mu uložil súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňal všetky potrebné atribúty
uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Súčasne súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 4T/8/2013 zo dňa 21.02.2013, právoplatný dňa 08.04.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.

Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním uvedeného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený za úmyselný trestný čin.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.