Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113202222
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113202222.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, v konaní zastúpeného ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, IČO 36 862 657 proti
odporcovi H. Ď., štátnemu občanovi W. republiky, bytom I. - S., V. Č. XXX/X o zaplatenie 23,66 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa s a v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 23,66 eur spolu s
20 % ročným sankčným úrokom od 6.3.2009 do zaplatenia. Uviedol, že odporca s ním uzatvoril zmluvu

o bežnom účte. Odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky tým, že zostatok na jeho
účte dosiahol nepovolený debet vo výške 23,66 eur a preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy a požaduje
od odporcu zaplatenie uvedenej sumy debetného zostatku na účte. Popri tom si navrhovateľ uplatňuje
od odporcu i zaplatenie 20 % sankčného úroku, keď v zmysle všeobecných obchodných podmienok je
navrhovateľ oprávnený debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou.

Na výzvu súdu /uznesenie č.k. 15C/83/2013-35 zo dňa 09. augusta 2013/, aby navrhovateľ doplnil svoj
návrh na začatie konania tak, že špecifikuje uplatnenú sumu 23,66 eur /čo z nej tvorí istina a čo úroky
prípadne iné príslušenstvo/, špecifikoval prípadný úrok /Z akej istiny, za aké obdobie a v akej úrokovej

sadzbe bol počítaný/, špecifikoval jednotlivé zložky prípadného ďalšieho príslušenstva, zdôvodnil ich
vznik a preukázal ich splatnosť navrhovateľ uviedol nasledovné:

Podľa neho žalovaná istina 23,66 eur predstavuje debetný (záporný) zostatok na účte odporcu v čase
jeho uzatvorenia, pričom predkladá výpis z účtu, ktorý potvrdzuje výšku debetného zostatku na účte.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:Zmluvou o rastovom osobnom účte zo dňa 1.10.2004 bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka
a odporca ako majiteľ účtu uzatvorili uvedeného dňa zmluvu o zriadení účtu, v zmysle ktorej sa
navrhovateľ zaviazal zriadiť a viesť pred odporcu bankový účet, kreditný/debetný zostatok na ňom

úročiť aktuálnou úrokovou sadzbou a odporca sa zaviazal dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky
navrhovateľa. Z obsahu zmluvy ďalej vyplynulo dojednanie účastníkov, podľa ktorého si navrhovateľ
môže za vykonávanie platobných operácií a ďalších služieb účtovať poplatky v zmysle platného
Sadzobníka poplatkov navrhovateľa.

V zmysle čl. 21 časti III Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa platných od 1.10.2004

ak účet dosiahne debetný zostatok, prípadne sa prekročí povolené prečerpanie je klient vysporiadať
záporný zostatok/nepovolené prekročenie najneskôr do 20 dní od jeho vzniku. Podľa čl. 34 časti
III Všeobecných obchodných podmienok je banka oprávnená vypovedať zmluvu s účinnosťou ku
koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa klientovi doručila výpoveď aj v
prípade, že klient nepovolené prečerpanie nevyporiadal do 20 dní od jeho vzniku. Podľa čl. VIII časť B.
Doručovanie Všeobecných obchodných podmienok písomnosť banky doručuje banka osobne, poštou

alebo elektronicky. Písomnosť sa považuje za doručenú tretí deň po odoslaní ak pošta zásielku banke
nevrátila a v prípade jej vrátenia z dôvodu, že sa adresát na adrese doručovania nenachádza, resp. je
neznámy, sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia banke.

Podľa navrhovateľom predloženého Sadzobníka poplatkov platného od 2.2.2009 je sankčná úroková
sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20 % ročne.

Z obsahu výpisov z účtu odporcu u navrhovateľa vyplynulo, že ku dňu 5.3.2009 bol debetný zostatok
na účte odporcu u navrhovateľa 23,66 eur.

Listom zo dňa 27.2.2009 navrhovateľ informoval odporcu o výške jeho nepovoleného debetného
zostatku na osobnom účte a oznámil mu, že odstupuje od zmluvy o účte.

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.10.2008

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, pričom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 a 4 písm. i) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú okrem iného aj ustanovenia, ktoré umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 708 ods.1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 zmluvou o bežnom účte

sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie
zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov nabežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie

uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu
o rastovom osobnom účte dňa 1.10.2004, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu zmluvou o bežnom

účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak
zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými
ustanoveniami.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 23,66 eur spolu s 20 % ročným sankčným
úrokom od 6.3.2009 do zaplatenia s tým, že suma 23,66 eur je nepovolený debetný zostatok na účte

odporcu. Na výzvu súdu, aby uviedol čím je táto suma debetného zostatku tvorená navrhovateľ toto
neuviedol.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 1.10.2004
navrhovateľom bol skutočne ku dňu 5.3.2009 evidovaný debetný zostatok 23,66 eur. To samo osebe
však ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná

len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu
odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé „položky“ na účte odporcu, ktorými bol tento
vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i
výšky. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená,
čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké

obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, podľa čoho sú uplatňované/. Neuniesol tak bremeno tvrdenia, ktoré
od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými
okolnosťami, ktoré sú môže subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa
požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť
predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne

daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ
svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými
skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania,
keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude
vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa.

Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové
tvrdenia boli z dokazovania odvodzované.

Takto súd dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 23,66 eur. V tomto zmysle nemôže byť potom dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti
o zaplatenie sankčného úroku 20 % ako príslušenstva uplatnenej pohľadávky na istine 23,66 eur. Na

základe uvedeného potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešný a preto
by mu patrila náhrada trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručeniana Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.