Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912203682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912203682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľov 1/

W. G. Y.. Y., K.. XX. XX. XXXX, Y.. Č.. XXXXXX/XXX, O. B. Z. XXX, 2/ X. G., K.. XX. XX. XXXX, O. B.
F. X. XXX, 3/ Q. H., K.. XX. XX. XXXX, O. B. Z.S. XXX a 4/ X. G., K.. XX. XX. XXXX, O. B. Z. XXX,
všetkých zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti
odporcom 1/. X. O., O. B. S., P. Z., S. XX, 2/ A. Š., O. B. O., P. K. B., X.. W. XXXX/X, 3/ B. W., O. B. I.,
S.J., I. XXXX/X, 4/ W. Y., O. B. Y. W., U. XXXX/XX, 5/ W. V. Y. Q., O. B. Š., B. Ú. X, Q., zast. odporkyňou
4/ W. Y., 6/ W. E. Y. A., O. B. Š., M. Q. Ú. XX, Q., zast. odporkyňou 4/ W. Y., 7/ Q. Y., O. B. Z. XX, 8/ O.
Y., O. B. Z. XX a 9/ H. Y., O. B. Z. XX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. území Z., označené na geometrickom pláne vyhotovenom
Geodéziou Rimavská Sobota H.. Y. S. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX dňa 19. 01. 2012 pre kat. územie Z.
ako C KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 222 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o
výmere 76 m2, parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere 19 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 223
m2 patria v celosti do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky W. G. U.
K.. X. G. Y.. G., K.. XX. XX. XXXX, Y.. Č.. XXXXXX/XXX, G. XX. XX. XXXX, O. V. B. Z. XXX.

Navrhovateľom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06. 03. 2012 podali X. G. (ktorý v priebehu konania zomrel) a navrhovateľka W. G. návrh na určenie,
ženehnuteľnostiuvedenévovýrokutohtorozsudkupatriadoichbezpodielovéhospoluvlastníctva.Návrh

odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené označeným geometrickým plánom, zabratím
v dieloch 1 až 6, celkom 540 m2 pozemku z E KN parc. č. XXX U. XXX vedených na LV XXXX U. XXXX
kat.územiaZ..NaLVXXXXohľadomparc.č.XXXsúakovlastnícizapísanív1/10H.Z.zavydataO.,t.č.
už nebohá, po ktorej ako dedič prichádza do úvahy odporca 1/, v 1/10 B. Z., za vydata Š., t. č. už nebohá,
po ktorej ako dedičky prichádzajú do úvahy odporkyne 2/ a 3/, v 1/10 Z. (W. Q. O. W.) Z. - navrhovateľka,
v 1/10 X. Z., t. č. už nebohý, po ktorom ako dedička prichádza do úvahy odporkyňa 4/, v 1/10 H. Z., t. č. už
nebohý, po ktorom ako dedičia prichádzajú do úvahy navrhovateľka W. G. a odporcovia 1/ až 4/ a v 1/2

X. Z., t. č. už nebohý, po ktorom ako dedičky prichádzajú do úvahy odporkyne 5/ a 6/. Na LV XXXX kat.
územiaZ.Á.ohľadomparc.č.XXXsúakovlastnícizapísanív1/15H.Z.G.B.O.,t.č.užnebohá,poktorej
ako dedič prichádza do úvahy odporca 1/, v 1/15 B. Z., G. B. Š., t. č. už nebohá, po ktorej ako dedičky
prichádzajú do úvahy odporkyne 2/ a 3/, v 1/15 Z. (W. Q. O. W.) Z. - navrhovateľka, v 1/15 X. Z., t. č. už
nebohý, po ktorom ako dedička prichádza do úvahy odporkyňa 4/, v 1/15 H. Z., t. č. už nebohý, po ktoromako dedičia prichádzajú do úvahy navrhovateľka W. G. a odporcovia 1/ až 4/ a v 1/3 X. Z., t. č. už nebohý,
poktoromakodedičkyprichádzajúdoúvahyodporkyne5/a6/av1/3Š.Z.,t.č.užnebohý,poktoromako
dedičky prichádzajú do úvahy odporkyne 7/ a 8/. Predmetné nehnuteľnosti tvorili už v dávnej minulosti

súčasťpôvodnepozemnoknižnevedenýchnehnuteľností,ktorépatrilidovýlučnéhovlastníctvaprávnych
predchodcov navrhovateľky W. G. a to rodiny Z.. V prírode pritom išlo o rodinný dom s dvorom a priľahlou
záhradou. Potom ako navrhovateľka W. G. a t. č. už nebohý X. G. v roku 1956 uzavreli manželstvo,
rozhodli sa postaviť si v obci rodinný dom a zriadiť k nemu dvor a záhradu. Nehnuteľnosti patriace do
vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľky W. G. predstavovali vhodný pozemok, navrhovateľka

W. G. uzavrela so svojimi súrodencami rodinný dohodu, na základe ktorej nadobudla čiastku patriacu
pôvodnej jej otcovi neb. X. Z. a ďalej ako manželia za účelom nadobudnutia aj čiastky X. U. Z. uzavreli
ešte v roku 1956 kúpnu zmluvu, na základe ktorej odkúpili jeho čiastku za 30.000,- Kčs, ktorú sumu mu
aj vyplatili. Následne v domnení, že sa stali výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností, tieto aj
ako predmet výlučného vlastníctva začali užívať a v roku 1965 zahájili na súčasnej C KN parc. č. XXX/X
stavbu rodinného domu, t. č. súpisné č. XXX, ktorý dokončili v roku 1968, kedy sa do neho nasťahovali,

priľahlé pozemky skultúrnili, oplotili a od uvedenej doby ich aj výlučne a nerušene užívajú a obývajú a
ich oprávnená a dobromyseľná držba nebola dosiaľ zo strany nikoho rušená ani spochybňovaná, preto
boli názoru, že tieto nehnuteľnosti nadobudli vydržaním do bezpodielového spoluvlastníctva.

V priebehu konania, a to dňa 14. 04. 2013 navrhovateľ X. G. zomrel, a preto súd podľa § 107 ods. 3
O. s. p. pokračoval v konaní s jeho dedičmi zo zákona, a to navrhovateľkou W. G. ako manželkou a X.

G., Q. H. U. X. G. ako deťmi. Z dôvodu úmrtia menovaného navrhovatelia zmenili návrh tak, že žiadali
určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov
navrhovateľky W. G. a t. č. už nebohého X. G.. Uznesením zo dňa 30. 05. 2013 č. XXC/XX/XXXX-
XX súd so zmenou návrhu súhlasil. Zástupca navrhovateľov na pojednávaní navrhol zmenému návrhu
vyhovieť,lebovykonanýmdokazovanímbolopreukázanévydržaniezostranypôvodnýchnavrhovateľov.

Ide o stavebné pozemky, ktoré užívali od 50-tych rokov minulého storočia. Boli v dobrej viere vzhľadom
na okolnosti, že tieto im patria, keď nadobudli časť od matky navrhovateľky a/ a časť titulom kúpy od
strýka X. Z.. Keď si takto zabezpečili stavebný pozemok, na tomto si postavili rodinný dom. Pokiaľ
ide o námietky odporcu 1/, tento nijaké relevantné dôkazy nevzniesol, že by za 60 rokov prípadná
dobromyseľnádržbabolarušená,dedičstvonemáprededené,apretonemôženičaniponúkaťnapredaj,

lebo môže byť len potenciálny dedič.

Pri svojom výsluchu navrhovateľ 2/ X. G. vypovedal, že sa už narodil tam ako je predmet sporu, kde
starý dom bol vlastníctvom jeho starej mamy W. Z.. Rodičia mu hovorili, že kúpili nejakú časť od
spoluvlastníkov a to tým spôsobom, že uzavreli zmluvu a vyplatili spoluvlastníka X. Z., ktorý odišiel do
Maďarska, z jeho čiastky. V dome býval do roku 1983, ale ďalej tam chodí. Nikdy nikto si nerobil žiaden

nárok na nehnuteľnosti a je prekvapený z prístupu odporcu 1/, lebo práve jeho mama H. O. aj s rodinou
(teda aj s odporcom 1/) k nim, presnejšie k jeho starej mame, ktorá tam bývala, chodili a trávili tam neraz
celé leto a nikdy nebola reč o tom, že by si robila nejaké nároky. Nehnuteľnosť bola oplotená ešte keď
bol dieťa, možno niekedy v 70. rokoch. Zboku z časti od kostola je vymurované a ostatok plotu sú buď
pletivo alebo spredu riadne želené. Jednu časť pozemku, čo je pri kostole, vykúpila obec pre cirkevné

účely. Na tomto pozemku bol starorodičovský dom a toto bola časť, ktorú dostala navrhovateľka 1/ a
pozostávala z čiastky kúpenej od X. Z., toto však nie je predmetom konania. Pokiaľ vie, jeho stará mama
z tejto časti kúpenej obcou vyplatila súrodencov, aby nikto nebol poškodený. Matka odporcu 1/ k nim
chodila niekedy do možno 70-tych - 80-tych rokov, ale bývala v Košiciach, takže vzťahy potom ustali.
Táto si nikdy podľa jeho vedomostí nerobila žiadne nároky ani si nič nežiadala. Matka odporcu 1/ a

navrhovateľka 1/ boli sestry.

Navrhovateľ 4/ X. G. v plnom rozsahu súhlasil s tým, čo vypovedal jeho brat - navrhovateľ 2/. Pokiaľ ide
o X.J. Z., od ktorého sa pôda odkúpila jeho rodičmi, tak to je strýko všetkých osôb zapísaných na LV,
teda brat ich starého otca. On sa odsťahoval v roku 1998. Vôbec nevedel, že vlastníctvo nie je riadne
zapísané na rodičov, vždy bol v tom, že je to ich vlastníctvo. Nikdy nikto ich v držbe a užívaní nerušil,

dane platili rodičia.Navrhovateľky 1/ a 3/ sa na pojednávanie nedostavili, ich zástupca ich neprítomnosť ospravedlnil pre
zlý zdravotný stav.

Na výzvu súdu, aby sa odporcovia k návrhu písomne vyjadrili, reagoval len odporca 1/, ktorý uviedol,

že podáva odpor voči tomu, aby bola jeho časť podielu z dedičstva po jeho matke H. O. vysporiadaná
navrhovateľmi. Na jeho podielovú časť si nárokuje v plnej výške a v prípade záujmu je ochotný pristúpiť
k predaju týchto jemu patriacich častí z celku. Jeho matka sa žiadnym písomným ani iným spôsobom,
pokiaľjemutoznáme,nikdypodielunadedičstvenevzdala,apretoniejemožné,abybolozakéhokoľvek
dôvodu niekomu bezdôvodne odobraté dedičstva. Každý dedič má aj po nespočetných rokoch právo

na svoje dedičstvo, čo by boli kýmkoľvek užívané nehnuteľnosti po celé roky. Preto požaduje a dáva
možnosť odkúpenia nehnuteľností, ktoré sú dedičstvom po jeho nebohej matke. Vzdýva sa len čiastky,
na ktorej je vybudovaný rodinný dom pôvodných navrhovateľov a to na parcele č. 410/2. Svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil pre zlý zdravotný stav, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Odporcovia 2/ až 9/ sa písomne nevyjadrili, na pojednávanie sa nedostavili a súd pojednával v ich
neprítomnosti.

Odporkyňa 3/ B. W. vypovedala, že jej mama bola B. Š. rod. Y. a stará mama W. Y.. Pamätá si, keď ešte
ako malá chodila ku starkej, ktorá obývala susedné nehnuteľnosti ako je predmet konania, že sa dohodli,
že dá X. a W. G. (pôvodní navrhovatelia) nejakú časť z nehnuteľností a potom tam títo začali stavať. Po
smrti starkej do jej domu išiel bývať strýkom H. Y. a tento dom potom aj predal. Bola ečte dieťa, keď toto
prebehlo, ale nerobí si žiaden nárok a nerobí si ho ani jej sestra A. Š. - odporkyňa 2/. Pokiaľ vie, nikdy

si takýto nárok nerobila ani jej mama. Vie teda o tom, že stará mama časť nehnuteľností dala dcére -
navrhovateľke, a k tejto časti si pôvodní navrhovatelia prikúpili od W. strýka, ktorý išiel do Maďarska,
časť nehnuteľností a tak potom vie, že začali užívať pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Chodí
tam aj teraz a je pravda, že nehnuteľnosti sú už dávno oplotené tak, ako to uviedli navrhovatelia, teda
vpredu je železná brána, inde pletivo a od kostola obec postavila múr. Nevie o tom, že by navrhovateľov

ktokoľvek rušil v užívaní alebo si robil nárok. Ak starká povedala, že dala G. časť nehnuteľností, tak to
bola určite pravda.

Odporkyňa 4/ W. Y. vypovedala, že jej nebohý manžel bol bratom navrhovateľky a/. Manželstvo
uzatvárala asi pred 40 rokmi a vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah aj s manželom chodievali do Z.
k navrhovateľom. Boli v dobrom vzťahu, takže to tam pozná. Spoznala ich keď už mali postavený dom

a vie o tom, že nehnuteľnosti, ako ich teraz žiadali, stále čo si pamätá aj užívali. Nikdy nespomínali, že
by si niekto robil nejaký nárok na tieto nehnuteľnosti. Ku spôsobu nadobudnutia sa vyjadriť nevie. Jej
nebohý manžel si nikdy nerobil nárok na tieto nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 2/ a 4/, odporkýň 3/ a 4/, oboznámením
predmetného geometrického plánu, výpisov z pozkn. vložiek 5 a 6 kat. územia Z., výpisu z LB č. XXXX

U. XXXX kat. územia Z., písomných podaní navrhovateľov a odporcu 1/, potvrdení Obce Z., prehlásenia
X. Z. zo dňa 15. 12. 1958 aj s prekladom, situačného plánu na vyznačenie stavebnej parcely z 09. 07.
1965, územného rozhodnutia býv. Okresného národného výboru - odboru výstavby v Y. W., úmrtného
listu X. G. a má za preukázané výpoveďami a predloženými dôkazmi, že skutkové tvrdenia uvedené
v návrhu zodpovedajú pravde a proti týmto inak nenamietajú resp. ich aj potvrdzujú ôsmi odporcovia

(teda mimo odporcu 1/). Predmetné nehnuteľností tvorili súčasť pôvodne pozemnoknižne vedených
nehnuteľných, patriacich právnym predchodcom navrhovateľov, teda rodiny Z. (časom meno sa zrejme
skomolilo, a v súčasnosti sa už užíva Y.). Po uzavretí manželstva navrhovateľky a/ a X. G. v roku 1956
títo podnikli kroky k zabezpečeniu pozemku pre stavbu rodinného domu. Časť pozemkov získali po
otcovi navrhovateľky a/ a to po uzavretí rodinnej dohody s jej súrodencami a časť kúpili od X. Z., s ktorým

v roku 1956 uzavreli kúpnu zmluvu. Podľa územného rozhodnutia z 10. 12. 1965 bol určený stavebný
obvod pre X. G. a povolená výstavba rodinného domu (na základe zbúrania starého rodinného domu).
Podľa potvrdenia Obce Z. zo dňa 28. 02. 2012 predmetné nehnuteľnosti užívajú od roku 1958 výlučne
a nerušene manželia X. U. W. G., ktorí si na parcele XXX/X postavili v rokoch 1965 - 1968 rodinný dom
súp. č. XXX a za tieto nehnuteľnosti riadne platia daň z nehnuteľností a znášajú všetky povinnosti s

vlastníckym právom súvisiace.Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa§130ods.1Obč.zák.akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Z vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že pôvodní navrhovatelia manželia X. G.
U. W. G. na základe rodinnej dohody na časť nehnuteľností a na základe uzavretej kúpnej zmluvy
W. X. Z. na časť nehnuteľností začali tieto v 50. rokoch minulého storočia (pravdepodobne niekedy v

rokoch 1956 - 1958) užívať a boli dobromyseľní v tom, že im tieto vlastnícky patria na základe rodinnej
dohody a uzavretej kúpnej zmluvy, časom tieto nehnuteľnosti aj oplotili a postavili si na nich rodinný
dom. Keď predmetné nehnuteľnosti užívali dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné, nadobudli k
týmto vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. do bezpodielového spoluvlastníctva.
Z dôvodu úmrtia jedného z manželov súd preto zmenenému návrhu vyhovel rozhodol, že predmetné

nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky W. G. U. K.. X. G..

Pokiaľ ide o námietky odporcu 1/, ktorý ako jediný spochybňoval opodstatnenosť nároku, súd konštatuje,
že tento nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz spochybňujúci tvrdenia navrhovateľov, že nehnuteľnosti
užívali dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné. Podľa vykonaného dokazovania jeho matka H. O.
celérokychodievalaajsrodinoudoZ.,tedajednoznačnevedela,ktonehnuteľnostiužívaaakbysirobila

vlastnícke nároky pre neoprávnené užívanie, mala na to možnosť niekoľko desiatok rokov. Tiež pokiaľ
navrhuje, že svoj podiel môže predať navrhovateľom, súd dáva za pravdu zástupcovi navrhovateľov, že
vlastnícky podiel z nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva ešte nie je prededený (hoci menovaná
umrela zrejme už pred niekoľkými rokmi), odporca 1/ je len potenciálny dedič, a preto by navrhovatelia
ani nemohli podiel z nehnuteľností od neho kúpiť. Tiež pokiaľ ide o jeho obranu, že vlastníctvo sa

nepremlčuje, toto je síce pravda, avšak "právo patrí bdelým a nie spiacim". Ak navrhovatelia užívali
predmetné nehnuteľnosti neoprávnene, vlastník (teda matka odporcu 1/) sa mohol domáhať svojho
práva na ochranu vlastníckeho práva pred neoprávneným zasahovaním (§ 126 ods. 1 Obč. zák.) a keď
tak neurobil a došlo k začatiu dobromyseľnej držby, uplynutím lehoty 10 rokov sa nadobudlo vlastnícke
právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Obč. zák.

Navrhovatelia, ktorí mali v konaní úspech, sa vzdali nároku na trovy konania, a preto im súd náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal.

Vkonanívzniklištátutrovyvsúvislostisprekladompísomnostídomaďarskéhojazyka,keďžeodporcovia
5/ a 6/ bývajú v Maďarsku a slovenský jazyk neovládajú. Trovy prekladu činili 316,50 eur a boli vyplatené
z rozpočtových prostriedkov súdu. Neskôr odporcovia 5/ a 6/ splnomocnili svojím zastupovaním

odporkyňu 4/, takže ďalšie trovy s prekladaním (rozsudok už nebolo potrebné preložiť) nevznikli.

Podľa § 151 ods. 6 O. s. p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, avšak podľa § 141 ods. 2 O. s. p. trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej
materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18) platí štát.

Keďže štátu vznikli trovy len v spojitosti s konaním účastníka vo svojej materčine, súd mu podľa vyššie
citovaných ustanovení O. s. p. náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 10 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.