Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, June 3, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212201403
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4212201403.7

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, v konaní zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, proti odporcovi: W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, R. - H., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, v konaní
zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 995,52 Eur s príslušenstvom, sudkyňou

JUDr. Ivetou Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.1.2012 doručil navrhovateľ súdu návrh na začatie konania, v ktorom žiadal, aby súd odporcu
zaviazalzaplatiťmu995,52Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške14,75%ročnezosumy791,61Eur

od 1.5.2007 do zaplatenia a poplatok za súdne konanie 59,50 Eur. Uvedené požadoval navrhovateľ na
tom skutkovom základe, že odporca uzatvoril s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. (ďalej len „VÚB, a.s.“), dňa 24.11.2004 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu
zákazníka 132245421, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. Na základe tejto
zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
Odporca však dohodnuté splátky pravidelne a včas nezaplatil, preto právny predchodca navrhovateľa

vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu dlžnej sumy. Táto v čase jej
postúpenia bola vo výške 1.116,45 Eur a pozostávala z istiny vo výške 911,61 Eur, riadneho úroku
vo výške 92,44 Eur, úroku z omeškania vo výške 1,86 Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov vo
výške 110,54 Eur. Okrem zaplatenia dlžnej sumy si navrhovateľ uplatnil i úrok z omeškania, a to odo
dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky, t.j. od 1.5.2007 a náhradu trov konania.

V priebehu konania elektronickým podaním zo dňa 7.6.2012 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA

svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Zároveň vznieslo námietku premlčania
uplatnenej pohľadávky.

K vedľajším účastníkom uplatnenej námietke premlčania doručil navrhovateľ súdu dňa 20.11.2012 svoje
stanovisko, v ktorom poukázal na to, že dňa 11.1.2011 uzatvoril odporca s navrhovateľom Dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde v článku 3 ods. 3.1 „Osoby vyhlasujú, že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“. Ako dôkaz pripojil kópiu predmetnej dohody o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku.Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 24.11.2004,
výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

Dňa 24.11.2004 odporca uzatvoril s pôvodným veriteľom, spoločnosťou VÚB, a.s., zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver v sume 38.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal
veriteľovi vrátiť v 60 mesačných splátkach po 983,65 Sk, ktoré boli splatné 24. dňa bežného mesiaca.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 995,52 Eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania od
1.5.2007 do zaplatenia.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v žalobe, že zmluva obsahuje všetky znaky a
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého môže dlžník odvrátiť nárok veriteľa
námietkou premlčania. Premlčacia doba je zákonom ustanovený čas na vykonanie práva a ak tento čas

uplynie bez toho, aby bolo právo vykonané, dôjde k premlčaniu práva. Uplatnenie námietky premlčania
dlžníkom má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo
o sebe nezaniká, nemožno ho súdom oprávnenému priznať.

Vedľajší účastník na strane odporcu pri svojom vstupe do konania dňa 7.6.2012, ako aj odporca
na pojednávaní dňa 3.6.2013, vzniesli v tejto veci námietku premlčania uplatneného práva, ktorú

súd vyhodnotil ako podanú dôvodne, a to z nasledovných dôvodov. Podľa tvrdenia navrhovateľa
pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy o poskytnutí flexipôžičky odporcovi dňa 11.4.2007. Vzhľadom na
túto skutočnosť veriteľovi začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba dňom nasledujúcim po
odstúpení od zmluvy, t. j. dňom 12.4.2007. Táto všeobecná premlčacia doba veriteľovi uplynula dňom
12.4.2010. Návrh na súd bol podaný 27.1.2012, teda zjavne po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej

doby. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uplatnené právo navrhovateľovi priznať nemohol, a to pre
dôvodnú námietku premlčania uplatneného práva prednesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu.

Pokiaľ ide o navrhovateľom predkladanú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je
právnymvzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,atedanatentoprávnyvzťahjetrebaaplikovaťustanovenia,

ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na
právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon
uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo s
poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa k nekalej obchodnej
praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo

môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo
službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je
obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.1.2011, súd v zmysle § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľahodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o
ochrane spotrebiteľa).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej odbornej
starostlivosti a či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť
zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá
existencia uvedených dvoch aspektov.

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Uznanie dlhu odporcom v dohode zo dňa 11.1.2011 je právne neúčinné, pretože v konaní nebolo
preukázané, že odporca vedel o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho

zákonníka. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len
vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal.

Celkové uznanie premlčaného dlhu odporcom je koncipované pre spotrebiteľa skôr zavádzajúco,
keď samotnému uznaniu dlhu je venovaný bod 2 dohody, s označením „Uznanie záväzku“, pričom
skutočnosť, že uznávaný dlh je premlčaný je nekoncepčne zapracovaná až v texte bodu 3 dohody,

označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Navyše i zo samotnej výpovede odporcu na pojednávaní
dňa 3.6.2013 vyplynulo, že tento pri podpisovaní dohody nemal žiadnu vedomosť o premlčaní uplatnenej
pohľadávky.

Spôsob umiestnenia textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa
došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú

schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Preto dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
ako nekalá obchodná praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená aj námietka premlčacej doby.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zásady úspechu v konaní v zmysle
§ 142 ods. 1 OSP. Keďže odporca bol v konaní vo veci samej úspešným účastníkom konania,
úspech v konaní treba prisúdiť i vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane. Odporcovi súd napriek
konštatovaniu jeho úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v súvislosti s týmto

konaním žiadne trovy nevznikli a náhradu trov konania si ani neuplatnil. O trovách konania vedľajšieho
účastníka súd rozhodol tak, že ich náhradu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal,
pretože mal za to, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu v tomtokonaní. Vedľajší účastník na strane odporcu vo veci nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu,
tento prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu oznámil len svoj vstup do konania. Toto
oznámenie bolo štylizované všeobecne, keď vedľajší účastník v čase doručenia oznámenia o svojom

vstupe do konania nemal žiadnu vedomosť o spore, jeho charaktere, skutkovom a právnom dôvode
jeho vzniku. Takéto oznámenie o vstupe do konania zaslalo Spotrebiteľské združenie OSA v desiatkach
konaní vedených na tunajšom súde, pričom oznámenia o vstupe do konaní sú koncipované všeobecne
a v časti vyjadrenia k návrhu na začatie konania i v časti vznesenej námietky premlčania sú totožné.
Vedľajší účastník sa sám a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do tohto konania. V danom prípade, keď

dôvodom založenia Spotrebiteľského združenia OSA bolo predovšetkým zabezpečenie ochrany práv
spotrebiteľov a ich oprávnených záujmov v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv, možno konštatovať, že
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa
samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania (čl. IV.
Stanov). Združenie bolo založené na ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa, čo je i jeho
úlohou v spotrebiteľských sporoch, preto súd udelenie plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho

účastníka právnym zástupcom považuje za nedôvodné a za zbytočné navyšovanie trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.