Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010093
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614010093.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2015
prejednal odvolanie obžalovaného

P. M.

nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., X. V. č. XXXX/X, prechodne Q., Ul. O. XXX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/65/2014-216 zo dňa 11.08.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/65/2014-216 zo dňa 11.08.2014 bol obžalovaný
P. M. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. c) Tr. zák.,
pretože hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry M. H., rod. M.,
nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 12P 38/2006-37 zo dňa 17.07.2006,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2006 bol zaviazaný s účinnosťou od 01.03.2006 prispievať na
výživusvojejdcéryM.H.sumou2000Sk(66,39€)vždydo15.dňatohoktoréhomesiacavopredkrukám
matky Q. H., rod. C., tejto povinnosti sa v Partizánskom a všade tam kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal
v dobe od 16.12.2012 do 22.06.2013 tým, že nemal vážny záujem o prácu, nakoľko je od 19.03.2012
doposiaľ živnostníkom a hoci v dobe od 16.12.2012 do 22.06.2013 nemal z výkonu tejto podnikateľskej
činnosti dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, živnosť neukončil a nepokúsil sa ani

prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nájsť si iné vhodné zamestnanie, čím na
výživnom zostal dlhovať matke svojej dcéry Q. H. za obdobie od 16.12.2012 do 22.06.2013 sumu
vo výške 398,34 € a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T
65/2012-76 zo dňa 24.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2012 odsúdený za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/,
§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. § 38 ods. 4 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 19 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/14/2013-53 zo dňa 11.12.2013,

právoplatným dňa 11.12.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré smerovalo proti výroku o treste. V písomných
dôvodochodvolaniauvádzal, že momentálnesanachádzavovýkonetrestuodňatiaslobodyazodmeny

zaprácu mu nevychádza,abymoholuhradiťuvedenýdlh,avšaksipožiadalopodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, kedy by sa chcel zamestnať a plniť si vyživovaciu povinnosť, ako aj
uhradiť svoj dlh. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom rozhodoval o odvolaní obžalovaného dňa

14.01.2015, pričom mal zistené, že obžalovaný bol dňa 10.09.2014 prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. Do termínu verejného zasadnutia túto skutočnosť odvolaciemu súdu neoznámil, neoznámil
ani to, či si našiel prípadné zamestnanie a uhrádzal dlh na výživnom. Na adrese, ktorú uviedol na
doručovanie písomností, a to Q. Ul. O. XXX, upovedomenie o termíne verejného zasadnutia neprevzal
v odbernej lehote, a preto odvolací súd vychádzajúc z fikcie doručenia podľa § 66 ods. 3 Tr. por. mal
splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia bez prítomnosti obžalovaného podľa § 293 ods.

5 Tr. por. Až po vykonaní verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného dňa 15.01.2015 bola
odvolaciemu súdu doručená zásielka od obžalovaného, z ktorej vyplýva, že je evidovaný na úrade práce
a chce využiť každú pracovnú príležitosť, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného je
zrejmé, že obžalovaný si nebol schopný ani v priebehu štyroch mesiacov po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nájsť akékoľvek zamestnanie, resp. prácu s pravidelným príjmom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní na súde prvého stupňa dal vyhlásenie o vine a súd prvého
stupňa toto vyhlásenie prijal, odvolací súd preskúmal výrok o vine podľa ustanovenia § 317 ods. 1

Tr. por., iba z hľadiska možného pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré by odôvodňovalo podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere pochybenie nezistil.

Odvolací súd však nezistil ani pochybenie zo strany súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu tak, ako sa
toho domáhal obžalovaný svojím odvolaním. Súd prvého stupňa pokiaľ sa týka výroku o treste, vykonal

všetky potrebné dôkazy a správne uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody aj za použitia §
39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo výmere 19 mesiacov. Odvolací súd
sa so všetkými argumentmi súdu prvého stupňa vyplývajúcimi z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne stotožnil a tieto si osvojil. Obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný a z toho 3-
krát pre prečin zanedbania povinnej výživy, pričom jedno odsúdenie má zahladené. Aj odvolací súd

je toho názoru, že pokiaľ za rovnakú trestnú činnosť obžalovaný v minulosti bol 2-krát odsúdený a
tresty vykonal, pričom ani tieto nesplnili svoj prevýchovný účel, pretože opätovne sa dopustil rovnakej
trestnej činnosti, súhrnný trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa vo výmere 19 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je trestom primeraným a
zákonným k splneniu účelu vyžadovaného Trestným zákonom. Aj zaradenie obžalovaného pre výkon

trestuodňatiaslobodydo ústavu navýkontrestusminimálnymstupňomstráženiajesprávneazákonné.

Zuvedenýchdôvodovnepovažovalpretoodvolacísúdodvolanieobžalovanéhozadôvodnéatotopotom
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.