Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Er/192/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110208213
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Drobná
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110208213.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava, Ul. Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO: 30807484, proti povinnému: I., F..E..D..,
(W. D. X. K. D. E. F. Y. XX.XX.XXXX), P. XX, XXX XX Z., C.: XXXXXXXX, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Václav Kuna, Piaristická 2, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 712,60 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa povinnosť na náhradu trov exekúcie n e u k l a d á.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 097920 zo dňa 29.04.2010 bol súdny exekútor JUDr.
Václav Kuna v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe

vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č. k. 700-0410045610-GC04/10 zo dňa
25.01.2010.

Dňa 26.09.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. K tomuto návrhu súdny exekútor priložil žiadosť, aby súd
zaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie vo výške 39,83 EUR. Súd po preštudovaní spisového
materiálu zistil, že ešte pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie, počas vykonávania exekúcie

nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného - obchodnej spoločnosti
FORTIS, spol. s.r.o., ktorá bola vymazaná z Obchodného registra SR dňa 01.05.2014.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa vždy uznesením.Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je
neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví. Podľa § 107

ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v
konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Súd šetrením zistil, že dňa 01.05.2014 došlo k výmazu povinného z Obchodného registra SR. Zánik
povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu považuje súd za neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie. Na základe uvedeného súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd sa zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekučného konania vo výške 39,83 EUR. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu

času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania
uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže však povinný zanikol, v danom
prípade trovy exekúcie uhradiť nemôže. Súd sa teda zaoberal otázkou, či nie sú naplnené ustanovenia
§ 203 Exekučného poriadku, ktoré pripúšťajú výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods.1 a § 203 ods. 2 prvá veta, 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz,
nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora

rozhodne o ich výške.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v
prípade,akbyoprávnenýzastavenieexekúciezavinil,aleboaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) alebo v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná
exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie
z dôvodu nemajetnosti povinného. Na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz, vzhľadom na to nie
je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných

trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je
však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie venuje patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný ako obchodná
spoločnosť právne existuje a nebol vymazaný z obchodného registra. Oprávnený dňa 12.04.2010 doručil

súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
začalo exekučné konanie, pričom v tom čase bol povinný riadne zapísaný v obchodnom registri. V
predmetnej veci došlo počas exekučného konania k výmazu povinného z Obchodného registra SR až
dňa 01.05.2014, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie
zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu predvídať skutočnosť,

že povinný bude z Obchodného registra SR vymazaný a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho
spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Na
základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mu
súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko by zdôvodnenie takéhotopostupu nebolo právne podložené. Na základe vyššie uvedeného súd oprávnenému povinnosť na
náhradu trov exekúcie neuložil.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorémuzákonodvolanienepripúšťa(§202OSP),rozhodnutiesapodanímodvolaniazrušujeaopätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).