Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202058
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014202058.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: pána U.. Š. Y., bytom D. XX, A. proti odporcovi:
Mesto Trnava so sídlom Hlavná 1, Trnava v konaní o odvolaní navrhovateľa z 26.11.2014 voči
rozhodnutiu odporcu č. PR-909/2014-Do zo dňa 10.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Branislave konanie z a s t a v u j e .

Poprávoplatnostitohtouzneseniavec postupuje OkresnémuúraduTrnava,akoorgánupríslušnému

na jej pre jednanie a rozhodnutie

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa11.12.2014bolprostredníctvomodporcuKrajskémusúduvBratislavedoručenýopravnýprostriedok
(návrh) navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutiu odporcu č. PR-909/2014-
Do zo dňa 10.11.2014, ktorým mu odporca uložil za použitia ust. § 45 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) poriadkovú pokutu vo výške 35,- eur za to, že sa bez

závažných dôvodov nedostavil na výzvu na útvar Mestskej polície Trnava.

Podľa § 45 ods. 1 Správneho poriadku tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez
závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu
poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže
správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny orgán môže v prípade, ak dôjde

k spáchaniu poriadkového deliktu, uložiť peňažnú pokutu až do výšky 165 eur, a to aj opakovane.
Takéhoto správneho deliktu sa dopúšťa aj ten, kto sťažuje postup správneho konania tým, že sa bez
ospravedlnenia nedostaví na výzvu k správnemu orgánu. Oprávnenie ukladať tzv. poriadkové opatrenie
patrí všetkým správnym orgánom. Ukladať tieto opatrenia možno len za predpokladov ustanovených
v zákone. Na rozdiel od priestupkov, prípadne iných správnych deliktov, kde platí tzv. zásada legality
(t.j. príslušné orgány majú právnu povinnosť tieto delikty stíhať), pri ukladaní poriadkových opatrení

sa uplatňuje princíp oportunity (t.j. správne orgány nemajú povinnosť, ale právo uložiť tento trest).
Poriadkové opatrenia sa vyznačujú niekoľkými špecifickými zásadami. Tieto opatrenia možno uložiť, ako
to vyplýva z dikcie právneho ustanovenia, aj opakovane. Uplatňuje sa tu princíp voľného uváženia, ktorý
je vyjadrený aj v tom, že správny orgán, ktorý poriadkovú pokutu uložil, môže ju odpustiť za predpokladu,
že povinnosť, ktorá sa týmto procesným postupom vynucovala, bola splnená.Podľa § 4 ods. 1 (v spojení s § 22 až 24) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“) obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou
obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon,

ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obec v zásade samostatne rozhoduje
a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku. Iba vtedy, ak tak upravuje osobitný
zákon, o otázkach týkajúcich sa správy obce a majetku obce rozhoduje iný orgán v zákone ustanovený.
Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení však umožňuje, aby na obec boli prenesené niektoré

úlohy štátnej správy. Ak sa vo veciach prenesenej pôsobnosti vyžaduje vydať rozhodnutie, rozhodnutie
vydáva starosta obce (§ 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení), pričom na takéto konanie sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní s odchýlkami v zákone uvedenými.

Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny
poriadok.

Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať

odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo
ústne do zápisnice nevzdal.

Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (najmä rozhodnutí sankčnej povahy) je
vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný
zásadne správny orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha

zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému
neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako aj procesnému. Výnimky z tohto ustanovuje
buď Správny poriadok, alebo osobitný zákon.

V zmysle § 70 Správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú
rozhodnutia správnych orgánov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z predmetu konania, ktorým
je rozhodnutie o pokute za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom, a teda rozhodnutie
o zodpovednosti za iný správny delikt, treba uviesť, že ustanovenie § 27 ods. 2 veta za bodkočiarkou
zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce pri výkone
samosprávyoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiachfyzickýchosôbaprávnických

osôb rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, sa v prípade deliktuálnej spôsobilosti
nepoužije, nakoľko ukladanie sankcií obcou a konanie o nich je osobitne upravené v ustanovení § 13
ods. 9 a 10 zákona o obecnom zriadení.

Krajský súd v Bratislave poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí
orgánov verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní

priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníka konania (fyzických osôb a právnických
osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní
riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri
prejednávaní iných správnych deliktov.

Riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní dáva odvolateľovi právo na preskúmanie
jeho odvolania odvolacím správnym orgánom v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), zatiaľ
čo pri preskúmaní opravného prostriedku súdom v správnom súdnictve (§ 250l a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) je správny súd viazaný obsahom opravného prostriedku a
rozhodnutie aj pri tzv. plnej jurisdikcii (§ 250i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Zásadne

preskúmava iba v jeho medziach a na rozdiel od odvolacieho správneho orgánu správny súd doterajšiekonanie nedopĺňa ani neodstraňuje zistené vady. Tým by boli účastníci správneho konania pri uložení
sankcie orgánom samosprávy v podstate ukrátení na svojich nielen procesných, ale aj hmotných
právach.

Rozhodnutie orgánu samosprávy (obce, mesta, mestskej časti) o priestupku ako aj o správnom delikte a
o uložení sankcie za ne treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým
sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný
súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to
vzhľadom na právnu úpravu v zákone o obecnom zriadení v spojení s právnou úpravou Správneho

poriadku a priestupkového zákona, nie na základe opravného prostriedku podľa Tretej hlavy Piatej časti
O.s.p. (§ 250l a nasl.), ale až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom
podľa ustanovení Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl.).

Súd tiež poznamenáva, že správne trestanie (ktorým v danom prípade uloženie poriadkovej pokuty
bezosporu je), je vždy preneseným výkonom štátnej správy, preto má v konaní o tomto správnom
(poriadkovom) delikte obec postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a

o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu potom rozhoduje príslušný správny orgán - v danom prípade
Okresný úrad Trnava.

Vzhľadomnazistenýskutkovýaprávnystavveciaspoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanovenia,
Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že vo veci návrhu navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia
odporcu zo dňa 10.11.2014 súd nedisponuje právomocou na prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko

o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa
osobitných predpisov, a tým je v danej veci Okresný úrad Trnava (§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. č.
180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Jedná
sa teda o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá nevyhnutne vedie k uzneseniu o zastavení konania (§
104 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nakoľkosúdzistil,ževecpatrídoprávomociOkresnéhoúraduTrnava,poprávoplatnostitohtouznesenia
mu bude vec postúpená ako orgánu príslušnému konať v tejto veci a rozhodnúť v jej merite.

O trovách konania rozhodol Krajský súd v Bratislave podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého
nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súdea aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).