Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206094
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814206094.3

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v
Bratislave,Pribinova25,IČO:35792752,zast.AdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25 proti odporcovi K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C., U. č. XXX/XX, zast.
JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, M. I. 14/1, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie

7, IČO: 42362962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36,
o zaplatenie sumy 74,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 49,28 eur do rúk JUDr.
Daši Taschovej, advokátky so sídlom v Prievidzi, Hodžu 14/1 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok v sume 9,80 eur zaplatený na účet súdu.

Vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi vykoná Daňový úrad Bratislava 1 po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 74,88 eur s prísl., ktorá
predstavuje nesplatenú časť revolvingového úveru poskytnutého odporcovi na základe Zmluvy o

revolvingovom úvere č. 45935 zo dňa 23.2.2005.

V priebehu konania, pred začatím pojednávania vo veci samej, navrhovateľ vzal podaný návrh celkom
späť z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky.

O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu sa nevyžadoval, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa

začalo pojednávanie. ( § 96 ods. 3 O.s.p. )O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Späťvzatím návrhu navrhovateľ zavinil po procesnej stránke zastavenie konania a preto je povinný

nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré vyčíslila právna zástupkyňa odporcu v podaní zo dňa 26.11.2014
a ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnych služieb po 16,60 eur, (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 26.8.2014), 2 krát režijný paušál
kukaždémuúkonupo8,04eur(platnýprerok2014).Celkomtrovykonania,ktoréjepovinnýnavrhovateľ
odporcovi nahradiť predstavujú sumu 49,28 eur.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania neboli priznané, pretože ich súd nepovažoval

za účelne vynaložené. Odporca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom - advokátom, ktorý
mu poskytol kvalifikovanú právnu pomoc v súdnom konaní, vrátane vznesenia námietky premlčania
pohľadávky navrhovateľa, preto vynaložené trovy konania právnym zástupcom vedľajšieho účastníka
boli neúčelné.

Vzhľadom k tomu, že odporca bol zastúpený advokátom, nebolo potrebné, aby samotné združenie, ktoré

má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta (splnomocniť
ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo), keďže úlohou združenia
je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.
5 Zákona č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v postavení vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v Žiline

vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/228/2012 zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že je nadbytočné využitie
služieb advokáta, pokiaľ sa predmet konania týka hlavnej činnosti združenia a to aj s poukazom na
internetové stránky http:/oz-hoos.wix.com/hoos, z ktorých vyplýva, že vedľajší účastník vyvíja množstvo
aktivít v oblasti poskytovania pomoci spotrebiteľom a na tieto účely disponuje množstvom špecifických
odborných vedomostí, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť riadne zastúpenie účastníka v konaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn.
6 MCdo/5/2013 zo dňa 19.3.2014 (navrhovateľ EOS KSI s.r.o., vedľajší účastník na strane odporcu
HOOS, ktorému trovy konania priznané neboli z dôvodu ich neúčelnosti, hoci návrh bol zamietnutý
z dôvodu premlčania uplatneného nároku; námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník). Dovolací
súd konštatoval, že povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov

povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto
povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré
druhý účastník vynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov
konania (v zmysle citovaného zákonného ustanovenia) v konaní úspešnému účastníkovi je ich účelnosť

vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov
právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to
povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a
záver dostatočne odôvodniť. Dôraz na účelnosť náhrady trov, ktoré sa majú nahradiť je opodstatnený
a pre procesné právo typický. Pokiaľ súd neprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z

dôvodu, že trovy neboli vynaložené účelne, odôvodnenie musí zamerať práve na nadbytočnosť a
neúčelnosť vynaložených trov. Dovolací súd ďalej dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na
skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom
administratívyvedľajšiehoúčastníkaanaktorúnebolapotrebnáodbornápomoczvolenéhoadvokáta.Je
pretonenáležitéajkonštatovaniegenerálnehoprokurátora,žepôsobenievedľajšiehoúčastníkavkonaní

nespočívalo len v rutinnom automatickom namietaní premlčania uplatneného práva. Mimoriadnym
dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov neobsahujú žiadne prvky ľubovôle. Nepriznanie náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkov konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich
neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa
obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v

Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva nasúde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu
pomocanáhradatrovkonaniasúdverozdielneveci,ktorésícespolusúvisia,avšakniesúneoddeliteľné.

Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom)
totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto
názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania
nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda

súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy
účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania

podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené.

O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi kráteného o sumu 6,70 eur bolo rozhodnuté podľa ust.
§ 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v platnom znení. Súdny poplatok vráti
navrhovateľovi daňový úrad príslušný podľa jeho sídla (§ 11 ods. 6 citovaného zákona).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.