Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8Er/578/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110218599
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Richard Jurenka
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110218599.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava,
proti povinnému: E. U., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, W. XXX/XXA, XXX XX B., vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Zita Leváková, Františkánska 2, 917 01 Trnava, pre vymoženie sumy 400,00
EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.08.2010 bol súdny exekútor JUDr. Zita Leváková v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z.,
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na

základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v
Trnave, č.k. ORP-P-406/DI-TT-SK-2009 zo dňa 13.03.2009.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 05.06.2014 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Súd v rámci šetrenia zistil, že povinný zomrel dňa 23.06.2012 a dedičské konanie bolo rozhodnutím
Okresného súdu Trnava č.k. 20D/482/2012 zo dňa 18.10.2012 zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie
o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť v I. časti výroku dňa 26.10.2012 a v II. časti výroku dňa
15.11.2012.

Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, s prihliadnutím na to, že

nemajetnosť povinného súd konštatoval až po jeho smrti.Kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade úmrtia povinného sa zaoberal Najvyšší súd SR. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6M Cdo 8/2011 zo dňa 29.02.2012 nie je sporné, že ak sa v

priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie,
je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia
majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z
hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu

na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V
prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť
povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie),
ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu §
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku dovolací súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré

exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú
dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na zistenia súdu, že došlo k zastaveniu konania o dedičstve, nakoľko poručiteľ nezanechal
majetok(§175hods.1O.s.p.),exekučnýsúdzastavilexekučnékonaniezdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a nie preto, že je tu

iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). V takom
prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Tunajší súd má
za to, že ide o obdobný prípad, o akom už rozhodoval Najvyšší súd SR, s ktorého názorom sa tunajší
súd stotožňuje, a zároveň tunajší súd považuje za preukázané, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Nakoľko súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 05.06.2014 uviedol, že si náhradu trov exekúcie

neuplatňuje, súd o trovách exekúcie rozhodol spôsobom uvedeným v druhej časti výroku tohto
uznesenia.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je možné podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom

rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).