Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/3061/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510212566
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7510212566.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČ 00151866, konajúceho prostredníctvom riaditeľa
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Kuzmányho 51 (pôvodne Železničná polícia), proti povinnému:
O. Y., J.. X.X.XXXX, G. N. XXX, vedenej u JUDr. Ing. Karola Mihala na Exekútorskom úrade Košice,
Moyzesova34podsp.zn.EX1977/2010,vkonaníopodnetesúdnehoexekútoranazastavenieexekúcie

takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 48,77 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z

dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného zistenej exekučným šetrením, pričom
svoje tvrdenie doložil príslušnými listinnými dokladmi, ktoré sú súčasťou predloženého exekútorského
spisu a ktorými zistil nevymožiteľnosť pohľadávky.

Súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný na
exekúciu. V rámci výkonu exekúcie zistil nasledovný stav u povinného v rámci súčinnosti: povinný nie je
držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla, povinný nevlastní nehnuteľnosti a to ani spoluvlastníckym
podielom, povinný nie je poberateľom dôchodku a nie je vedený ako zamestnanec. Nie je evidovaný

ako podnikateľ a nemá vedené účty v banke. Osobnou návštevou povinného bolo zistené, že tento býva
v rómskej osade v zlých majetkových pomeroch. Všetky zistenia exekútora sú podložené príslušnými
listinami, ktoré sú súčasťou exekútorského spisu.

Majetkovépomerypovinného(nedostatokpeňažnýchprostriedkov,hnuteľnéhoanehnuteľnéhomajetku,
insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku,
ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,

exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku,
príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania
exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý
na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je
možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie

majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie
záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného,patrídokompetenciesúdnehoexekútora,pričomsúdnáslednepoichvyhodnotenísimôžeurobiťvlastný
závere, či sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť alebo nie.

Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,

ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v
budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad.

Takževyjadrenieoprávnenéhokpodnetuexekútoraniejeprerozhodnutieexekučnéhosúdunevyhnutné
bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých

všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej,

nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho
nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti
nepripisujetakúrelevanciu,abylennatomtozákladebolomožnédospieťkzáveruoporušenívsťažnosti
označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona
oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov

konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého
uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS
432/2011, IV. ÚS 436/2011).

Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného
na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04).

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.
Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho

orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a

rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1
O. s. p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť
skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v
zmysle § 237 O. s. p. (viď R 37/1993).

I Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný

každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky
súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam
pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi,
sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O. s. p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O. s. p.),
dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd

nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorýchobsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade
návrhov na zastavenie exekúcie išlo o procesné úkony, ktorých obsahom nebol skutkový, prípadne
právnyrozborvecianebolivnichuvedenéžiadnenovéskutočnosti,kuktorýmbybolopotrebnézaujímať

stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním

majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť Konajúci súd mal teda vykonaným dokazovaním za
preukázané,ževtomtoprípadesúsplnenézákonnépodmienkynazastavenieexekúcieznavrhovaného
dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok
a nie je predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol, toho času je i evidovaným
bezdomovcom, pričom zmena tohto stavu je otázna a nepravdepodobná, preto ďalší výkon exekúcie by

znamenal iba zbytočné navyšovanie trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený,
keďže nie je predpoklad ich vymoženia od povinného a preto súd v súlade s citovaným zákonným
ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko z majetku povinného nie je možné
uhradiť ani trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí

trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z.. v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur. Podľa odseku 2 je
paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 ods. 1) písm. a - j cit.
vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne

vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi i náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelária, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta s späť, pričom táto náhrada podľa odseku druhého je 0,66 Eur za každú aj len začatú

polhodinu.Vzhľadomnauvedenépriznalsúdnáhradutrovexekúciesúdnemuexekútorovivovýške48,77Eur,ktoré
pozostávajú z minimálnej zákonnej odmeny v sume 33,19, z náhrady za hotové výdavky za poštovné v
celkovej sume 7,45 Eur + DPH vo výške 20% v sume 8,13 Eur.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne,
napr. pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2) znáša trovy exekúcie zo zákona oprávnený.

V zmysle uvedeného k náhrade priznaných trov súdnemu exekútorovi zaviazal súd oprávneného s
poukazom na § 200 ods. 2 a 203 ods. 2 EP v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/, nakoľko dôvodom zastavenia

exekúcie je exekútorom zistená nemajetnosť povinného.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom
súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a
treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
(§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.