Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/1288/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507205373
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7507205373.2

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v exekučnej veci oprávneného: Východoslovenská energetika Holding a.s.,
so sídlom Mlynská 31, Košice, IČ 36211222, proti povinnému: Q. Š., K.. XX.X.XXXX, O. V. X, B., vedenej
na Exekútorskom úrade JUDr. Atilu Ádáma, Čajakova 5, pod sp. zn. EX 145/2007, v konaní o zastavenie
exekúcie takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 85,66 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V hore uvedenej exekučnej veci podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného zistenej exekučným šetrením. Z vykonaného
exekútorského šetrenia vyplýva, že povinný v súčasnosti nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný

majetok. Svoje tvrdenie doložil listinnými dokladmi preukazujúcimi nemajetnosť povinného.

Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na
zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný
titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi
(zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom
cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského
preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie

majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým
spôsobomexekúciuvykoná.Akoužbolovyššieuvedené,exekúciujemožnévykonaťrôznymispôsobmi,
nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného,
podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti
vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho
exekútora.

Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže
mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Takže vyjadrenie
oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby
hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých
všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základektorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

V prejednávanej exekučnej veci ústavný súd konštatuje, že boli s poukazom na citovaný § 58 ods.

1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe
návrhupovinnej,nedoručenienávrhuresp.podnetupovinnej(vtomtoprípadeoprávnenej)nazastavenie
exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd
tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru
o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa
citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj

bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na
„zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011,
II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011,IV. ÚS 436/2011).

Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného
na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04).

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.
Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho

orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a

rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1
O. s. p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť
skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v
zmysle § 237 O. s. p. (viď R 37/1993).

I Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný

každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky
súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam
pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi,
sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O. s. p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O. s. p.),
dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd

nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých
obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade
návrhov na zastavenie exekúcie ide o procesné úkony, ktorých obsahom nie skutkový, prípadne právny
rozbor veci a nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať
stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /EP/ v
platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Z predložených dokladov exekútora vyplýva, že exekútor vykonal dostatočné úkony súvisiace so
zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť, preto konajúci súd mal preukázané, že vtomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko
podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a súd konštatuje,
že nie je reálny podklad na očakávanie zmeny pomerov a preto súd v súlade s citovaným zákonným

ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko z majetku povinného nie je možné
uhradiť ani trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z. v platnom znení, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti.

Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony

exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 písm. a - j cit. vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom k tomu, že súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 prvej vety v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 85,66 Eur. Trovy pozostávajú
z odmeny za 4 aj začaté hod. ex. činnosti po 6,64 Eur, z odmeny za 10 úkony exekučnej činnosti, z

náhrady hotových výdavkov (poštovné poplatky) v sume 11,62 Eur + DPH 20% v sume 14,28 Eur.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom
súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a
treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
(§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.