Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/1036/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206633
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211206633.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému FB Travel SK, s.r.o.,
Priemyselná1379/25,08501Bardejov,IČO:36505382,ovykonanieexekúcieovymoženiepohľadávky
oprávneného vo výške 68,05 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi, Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad
Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 49,02 € v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného a exekučného titulu - rozhodnutia č.k.

700-2810247808-GC04/08 zo dňa 13.6.2008 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov, sa
dňa 19.9.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie č. 5701
042655* zo dňa 24.10.2011.

Podaním zo dňa 26.5.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, nakoľko v priebehu exekúcie nebol zistený žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, z
ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Povinný nie
je vlastníkom nehnuteľností (súčinnosť s katastrom nehnuteľnosti). Povinný je síce vlastníkom viacerých
motorových vozidiel (dožiadanie na dopravný inšpektorát), ale na základe zistení exekútora sú na
nich viaceré blokácie. Povinný je taktiež držiteľom motorových vozidiel, avšak nakoľko si svoje záväzky

z lízingových zmlúv neplnil, bolo mu vozidlo odobraté a lízingové zmluvy boli predčasne ukončené
z dôvodu neplnenia záväzkov z týchto zmlúv. V konaní nebol úspešný ani spôsob výkonu exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko povinný nemal žiadne prostriedky na účtoch.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na výsledky šetrení súdneho exekútora a na skutočnosti zistené exekútorom, má súd za to,
že povinný nie je vlastníkom ani takého majetku, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Z dôvodu
nemajetnosti povinného má súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne a prispelo

by len k zvyšovaniu nákladov.Súd poukazuje zároveň na to, že pre posúdenie podmienok zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku
majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase
vyhlásenia uznesenia (§ 154 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 168 ods. 2 OSP) a nie v budúcnosti. Ak

povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok, je táto skutočnosť právne významná len v tom, že
oprávnený môže podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok,
z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodov nedostatku majetku
povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci (§ 159 ods. 2 OSP). Exekučný poriadok nedáva podklad
pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia čakať na zlepšenie

majetkových pomerov povinného.

Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. paušálnu

sumu vo výške 33,19 €.

Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v
celkovej sume 9,19 €. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe

skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za
doručenie 13-tich zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (žiadosť o udelenie poverenia -
0,13 €; upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený - 0,02 €, povinný - 0,12 €; žiadosť o poskytnutie
súčinnosti - OR PZ - 0,40 €; príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 0,01
€; exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke - oprávnený - 0,01 €, povinný - 0,10 €, VÚB

a.s. - 1,40 €; návrh na zastavenie exekúcie - 1,40 €; vrátenie poverenia - 1,40 €; žiadosť o vyznačenie
doložky právopl. a vykonateľnosti - 1,40 €; odblokovanie vozidla - 1,40 €; exekučný príkaz prikázaním
pohľadávky z účtu v banke - zrušenie - 1,40 €). Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v
súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a
žiadosti o poskytnutie súčinnosti priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,13 €

pri žiadosti o udelenie poverenia (1/11 požadovanej náhrady), 0,12 € pri upovedomení o začatí exekúcie
povinnému (1/14 požadovanej náhrady), 0,02 € pri upovedomení o začatí exekúcie oprávnenému (1/57
požadovanej náhrady), 0,01 € pri exekučnom príkaze prikázaním pohľadávky z účtu v banke - oprávnený
(1/120 požadovanej náhrady), 0,10 € pri exekučnom príkaze prikázaním pohľadávky z účtu v banke -
povinný (1/14 požadovanej náhrady) a 0,01 € pri príkaze na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky

z účtu v banke (1/246 požadovanej náhrady), keďže z exekučného spisu vyplýva, že doručované boli
jednou zásielkou - 11 žiadostí o udelenie poverenia; 14 upovedomení o začatí exekúcie povinnému; 57
upovedomení o začatí exekúcie oprávnenému; 120 exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu
v banke - oprávnený, 14 exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke - povinný, 246
príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a tak je zrejmé, že nemožno v

tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať
DPH z odmeny, čo predstavuje 6,64 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov vo výške 49,02 €.

Súd do náhrady trov exekúcie nezahrnul DPH (20%) z hotových výdavkov na poštovné vo výške 1,84
€, nakoľko podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú od dane oslobodené
univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou
univerzálnou poštovou službou.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za úkon - žiadosť o poskytnutie súčinnosti BFS, s.r.o. a
Credium Slovakia, a.s., nakoľko boli urobené pod inou spisovou značkou (EX 552/2012).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto
náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o nákladyvynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi priznať
nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25

autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov

exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že

všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v
súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že
náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §

22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky
a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínanénákladyvrátanenákladovzakancelárskepotrebydovýpočtunákladov,náhradaktorýchpatrí
súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z

odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo
značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický
exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR

akopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňaťvyhláškač.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,

poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových

výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22
bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj

návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné
konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá
len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady)
alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax
súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V

prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny
exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd

k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone

administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08

posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa

predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej

činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného

súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu

exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti
dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013

sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z
dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnomkonaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie
týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor
predložil súdu v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo

veci sp. značky súdu 4Er/1362/2011, spisová značka exekútora EX 4450/2011 a vo veci sp. značky
súdu 4Er/1037/2011, spisová značka exekútora EX 3208/2011), kde pri odlišnom rozsahu svojho
exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a
vedením exekučného spisu v presne tej istej výške 10,-€, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov
a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna

alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní
možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie
paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súd, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.