Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/1659/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509206778
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7509206778.3

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČ 35776005 (zmena oprávneného na základe rozhodnutia súdu), proti
povinnému: Y. Q., I.. XX.X.XXXX, Z. M. XXX, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Ľuboša Sidorjáka,
Košice, Murgašova 3 pod sp. zn. EX 459/09, v konaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 55,43 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného zistenej exekučným šetrením,

pričom svoje tvrdenie doložil príslušnými listinnými dokladmi, ktorými zistil nevymožiteľnosť pohľadávky
oprávneného. O vykonaných úkonoch, z ktorých zistil nemajetnosť povinného, informoval správou i
oprávneného, pričom mu oznámil, že dáva podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Oprávnený
na správu súdneho exekútora nereagoval.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný na
exekúciu. V rámci výkonu exekúcie zistil nasledovný stav u povinného v rámci súčinnosti: povinný
nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla ( oznámenie dopravného inšpektorátu Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach), nevlastní nehnuteľnosti a to ani spoluvlastníckym podielom (preverovanie
vlastníctva nehnuteľnosti v Katastri nehnuteľnosti, živnostenskom registri), nie je v evidencii daňových

subjektov (Daňový úrad), nie je evidovaný ako zamestnanec ani poberateľ dôchodkových dávok
(sociálnapoisťovňa),nemáznámymajetokpostihnuteľnýexekúciou,niejevlastníkommajetkovýchpráv,
a podľa oznámenia obecného úradu sa od 19.6.1998 nezdržiava v obci, pretože sa oženil a býva v USA.
Jeho presnú adresu sa zistiť nepodarilo.Majetkovépomerypovinného(nedostatokpeňažnýchprostriedkov,hnuteľnéhoanehnuteľnéhomajetku,
insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku,
ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,

exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku,
príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania
exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý
na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je

možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie
majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie
záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného,
patrídokompetenciesúdnehoexekútora,pričomsúdnáslednepoichvyhodnotenísimôžeurobiťvlastný
závere, či sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť alebo nie.

Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže

mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Takže vyjadrenie
oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby
hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých
všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie

kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

V prejednávanej exekučnej veci ústavný súd konštatuje, že boli s poukazom na citovaný § 58 ods.

1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe
návrhupovinnej,nedoručenienávrhuresp.podnetupovinnej(vtomtoprípadeoprávnenej)nazastavenie
exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd
tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru
o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa

citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj
bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na
„zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011,
II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011,IV. ÚS 436/2011).

Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného

na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04).

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie,
neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.

Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho
orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a

nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1
O. s. p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosťskutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v
zmysle § 237 O. s. p. (viď R 37/1993).

I Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný

každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky
súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam
pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi,
sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O. s. p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O. s. p.),
dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd

nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých
obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade
návrhov na zastavenie exekúcie ide o procesné úkony, ktorých obsahom nie skutkový, prípadne právny
rozbor veci a nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať
stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním

majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť Konajúci súd mal teda vykonaným dokazovaním za
preukázané,ževtomtoprípadesúsplnenézákonnépodmienkynazastavenieexekúcieznavrhovaného
dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok
a nie je predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol, pričom zmena tohto stavu je
nepravdepodobná, preto ďalší výkon exekúcie by znamenal iba zbytočné navyšovanie trov exekúcie,

ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený, keďže nie je predpoklad ich vymoženia od povinného
a preto súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného,
nakoľko z majetku povinného nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (EP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v platnom znení, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti.

Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony

exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 písm. a - j cit. vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.Podľa § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi i náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelária, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta s späť, pričom táto náhrada podľa odseku druhého je 0,66 Eur za každú aj len začatú

polhodinu.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom k tomu, že sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 prvej vety v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 55,43 Eur. Trovy pozostávajú

z paušálnej odmeny v sume 33,19 Eur, z hotových výdavkov (poštovné a telekomunikačné náklady a
poplatky) vo výške 13,00 Eur + DPH 9,24 Eur.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom
súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a
treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie

(§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.