Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Er/688/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513208431
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Jamborová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513208431.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so
sídlom Metodova 8, Bratislava, proti povinnému: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, P. L. L.,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Sone Majkútovej, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 357,
Senica, pod č. EX 1114/2013 pre vymoženie pohľadávky 601,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Sone Majkútovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 04.07.2013, č. EX 1114/2013 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.07.2013 sa na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi začalo exekučné
konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č.k. 7050/13 zo dňa
15.04.2013 vydaný Rozhodcovským súdom v Bratislave, s vyznačenou doložkou právoplatnosti a

vykonateľnosti (ďalej len „exekučný titul“).

Dňa 09.07.2013 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Sone Majkútovej (ďalej len
„súdny exekútor“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 601,98 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom.

Na základe výzvy predložil oprávnený súdu dňa 17.07.2014 Zmluvu o pripojení č. A1873799-0001 spolu
s dodatkom k predmetnej zmluve zo dňa 22.02.2010 (ďalej len „Zmluva“) a Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete

spoločnosti Orange slovensko, a.s. (ďalej len „VP“).

Exekučný súd sa oboznámil okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu aj s priloženou Zmluvou spolu s VP a zistil, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia nie je možné vyhovieť, nakoľko bol zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu zo zákonom.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 3 ods. 3, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 9) (§ 52 až § 54 OZ).

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa § 53 ods. 4, písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5, OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 až 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha aj význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Súdny dvor (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira v bode 58 judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné realizovať také posúdenie v rámci obdobných konaní na

základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Na základe uvedených vnútroštátnych zákonných ustanovení i noriem európskeho práva, má súd
povinnosť v exekučnom konaní, ktorého podkladom je exekučný titul vydaný na základe spotrebiteľskej

zmluvy v rozhodcovskom konaní, skúmať nielen exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky
tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Súd zistil, že spoločnosť Orange Slovensko, a.s. ako dodávateľ; a povinný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa
06.05.2005 Zmluvu, v znení Dodatku zo dňa 22.02.2010. Táto Zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy
s poukazom na znenie § 52 ods. 1 OZ. Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že dodávateľ, s poukazom

na svoj predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom
uzatvoril Zmluvu s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, v Zmluve označeným menom,
priezviskom, dátumom narodenia, číslom občianskeho preukazu, rodným číslom.

Súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy

európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou
črtou je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou Zmluvy sú aj VP, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli tak ako Zmluva pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

Exekučný súd z úradnej povinnosti podrobil skúmaniu rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. V posudzovanej zmluve je rozhodcovská
doložka obsiahnutá v článku 3, bod 3.12 dodatku k zmluve v znení: „Strany sa dohodli, že okamihom
nadobudnutia platnosti dodatku sa mení znenie Zmluvy ako celku (pričom strany sú si vedomé, že v
zmysle ustanovení Zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou sú VP, predstavujú časti tej
istej zmluvy o pripojení medzi účastníkom a podnikom, t.j. tvoria časť Zmluvy), a to tak, že všetky

spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv
uzavretých medzi nimi v budúcnosti (tzn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy (zmlúv o
pripojení) a k nej (k nim) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik takejto zmluvy Zmluvy (zmlúv o pripojení)), sa rozhodnú v rozhodcovskom konanípred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských

súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu
obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. ...“Súd poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy/doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s

ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra.
Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej

sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch
rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou. Arbitráž
je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti
vzájomných pozícií. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rozhodcovského konania a tiež nemožno predpokladať, že
právne vedomie priemerného spotrebiteľa umožňuje kriticky posúdiť dôsledky súhlasu s rozhodcovskou

doložkou vo vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou OP, z ktorých nevyplýva, že by si spotrebiteľ
rozhodcovskú doložku osobitne vyjednal, či nejakým spôsobom ovplyvnil jej obsah. Táto rozhodcovská
doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 odsek 1 OZ, pretože
nútispotrebiteľavýhradnesapodrobiťrozhodcovskémukonaniu,ajkeďsitospotrebiteľvýslovneneželá.

Nie je nezanedbateľná ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná až po vzniku sporu,
ale už pri vzniku zmluvného vzťahu. Táto doložka bola dojednaná so spotrebiteľom pri podpise zmluvy
a bez ďalšieho oprávneným použitá.

Rozhodcovská doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na štátny súd, no z hľadiska ochrany
spotrebiteľa rozhodcovská doložka umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na

ochrane spotrebiteľa. Ak má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom
súdesiužnemôžezvoliťvšeobecnýsúdaakbysarozhodoluplatňovaťsvojepráva,takvyužívazásadne
všeobecnýsúd.Rozhodcovskéžalobyvyužívajúprevažneveritelia,takžemožnosťvoľbyriešeniasporov
spotrebiteľom je len zdanlivá, v skutočnosti nerealizovaná.

Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a je na základe § 53
odsek 1 v spojení s § 53 odsek 4 písm. r) OZ ako neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatná
a spotrebiteľa ako dotknutú stranu nezaväzuje. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo
zo zákona, pôsobí od počiatku voči všetkým.

Dojednanietakejtorozhodcovskejdoložkyanáslednékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedliktomu,

že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. OZ. Nakoľko neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť,
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z
tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 konštatoval, že je neprípustný výkon exekúcie na

podklade rozhodnutia, ktoré vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. V zmysle uvedeného,
rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie
jespôsobilýmexekučnýmtitulomvzmysle§41Exekučnéhoporiadkuavýkonexekúcienajehopodklade
je neprípustný. Súd zároveň dodáva, že tento záver rešpektuje cieľ vyplývajúci z článku 6 Smernice
č. 93/13/EHS ako aj z vyššie uvedenej judikatúry EÚ, t.j. že spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnou

zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.

V zmysle vyššie uvedeného bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, pretože bol vydaný
rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od neplatnej rozhodcovskejdoložky, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku. Nakoľko je
výkon exekúcie na podklade takéhoto exekučného titulu neprípustný, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na podpísanom
súde, písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.