Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213000
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114213000.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: L. V., O.. X.X.XXXX, V. R..P. XX, XXX XX P., právne
zastúpenej JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská 2, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyvyjadrenejvHlave6.„Podmienky
zabezpečenia úverovej pohľadávky“ v § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s., k úverovej zmluve č. 4110089331 zo dňa 20.10.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným, do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Zamestnávateľ žalobkyne: K. U.. U., V. XX, XXX XX P., je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy vyjadrenej v Hlave 6. „Podmienky zabezpečenia úverovej

pohľadávky“ v § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k úverovej
zmluve č. 4110089331 zo dňa 20.10.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

O trovách konania o nariadení predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 5.5.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2014 domáhala, aby súd
nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy vyjadrenej v Hlave 6. „Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky“ v § 1 Úverových

zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k úverovej zmluve č. 4110089331 zo dňa
20.10.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia konania o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne: ZUŠ M. Moyzesova, Baštová 23, 080 01
Prešov, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy vyjadrenej
v Hlave 6. „Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky“ v § 1 Úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k úverovej zmluve č. 4110089331 zo dňa 20.10.2011 uzavretej

medzi žalobkyňou a žalovaným.

Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy vyjadrená v Hlave 6.
„Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky“ v § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., k úverovej zmluve č. 4110089331 zo dňa 20.10.2011 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania.

Vodôvodnenínávrhuuviedla,žesožalovanýmuzavreladňa20.1.02011úverovúzmluvuč.4110089331,

ktorá sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 800 Eur. Ide oformulárovú /typovú/ spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa však túto zmluvu považuje za problematickú
a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti neudržateľnú, pretože v zmluve sú okrem iného
neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“) a inými kogentnými ustanoveniami zákona (inkorporačná doložka je menším písmom ako
hlavné náležitosti zmluvy, neprijateľná rozhodcovská zmluva, celý rad viazaných zmlúv, ako je klasický
úver, úverová karta, revolving, poistenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou tejto typovej
zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy.

Hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej
zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť, pretože jej zamestnávateľ je podľa zákona
povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Navyše výšku dlhu si veriteľ sám
jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

Žalobkyňa považuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom Európskej únie a pre
rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky

zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, ktorý tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu
zamestnávateľovi zastaviť, pretože moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa,
ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku
žalobkyne nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva totiž poskytuje veriteľovi priamo právny
priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok,

prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.

Tiež poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci
spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Inštitút
Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať síce oporu v

zmluve, ale ako uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ nedokáže vyhodnotiť zmluvné podmienky. Situácia sa vyhrocuje a
dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z
neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.

Slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo
mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku
spotrebiteľa zrážkami zo mzdy, a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na
majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená
od verejnej moci.

Žalobkyňa zdôraznila, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného
vyhlásenia veriteľa, nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na
vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti
pohľadávky. Uviedla aj, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a
poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, ani nedokázala rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach

zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku,
umožňuje postihnúť majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných
podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým
súdom.

Vzhľadom na to, že žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy,

obava, že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez
toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa tak reálne naplnila. V prípade, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je v rozpore s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový
zabezpečovací inštitút. Na záver navrhla, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy aj podľa ust.
§ 76 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže uložiť predbežné opatrenie aj inej osobe ako účastníkovi

konania, ak to možno od neho spravodlivo žiadať (t.j. zamestnávateľovi žalobkyne).Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len z veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme

maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má

byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia

ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než

účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov účastníkov v prípadoch,

kedy účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu
existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

Znakompredbežnéhoopatreniajejehopredbežný-dočasnýcharakter,nakoľkosanímupravujúpomery
účastníkov do doby, než súd rozhodne v merite veci. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k

právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania vo veci samej.Predbežné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak je aspoň
osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť preukázané,
postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o

potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania.

Súd sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného
žalobkyňou dňa 6.5.2014 stotožnil, preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel a v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté až v konečnom
rozhodnutí vo veci samej s poukazom na § 145 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná

náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.