Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Er/1491/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709206795
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Poliaková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2709206795.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpená advokátom JUDr. Martinom
Máčajom, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
mesto J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie vedenej proti povinnému I. B., a to do právoplatnosti rozhodnutia
Okresného súdu Skalica o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 010217 * zo dňa 29. 12. 2009 bol súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe
rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. v
Bratislave č. k. SR 13686/09 zo dňa 20. 08. 2009.

Právny zástupca oprávneného bol listom zo dňa 17. 04. 2012 vyzvaný, aby predložil Zmluvu o úvere č.
2360345 zo dňa 18. 06. 2008 uzavretú medzi účastníkmi exekučného konania (ďalej len „Zmluva“), ako
i všeobecné obchodné podmienky k uvedenej zmluve, z dôvodu posúdenia, či je rozpor exekučného
titulu so zákonom.

Súd preskúmal predmetnú Zmluvu aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že v bode
17. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto
rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej
strane, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ,
resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky
môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý

by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ
nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník), ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

stránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Toneplatíakideopredmetplnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky ustanovené v
spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení Občianskeho zákonníka,
je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu

garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky nezaťažovali.

Súd vychádza z príslušného prameňa práva ako celku s dôrazom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom
a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v

SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou
- výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu

implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Na základe uvedeného súd dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto

je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujedobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,
avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa §

57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Dňa 23.09.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo
dňa 22.9.2011, ktorým súdny exekútor oznámil skutočnosti, ktoré tunajší súd vyhodnotil ako okolnosti,

pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie. Súd však v tomto štádiu konania nebude rozhodovať
o vylúčení súdneho exekútora, nakoľko sú dané dôvody pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a
následné zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodnutie o
vylúčení súdneho exekútora by bolo nadbytočné a nehospodárne.

Odklad exekúcie ako prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb predstavuje procesný
úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Základným účelom
odkladu exekúcie v exekučnom konaní v zmysle § 56 Exekučného poriadku je ochrana povinného,
pričom však musia byť rešpektované aj základné práva oprávneného. Inštitút odkladu exekúcie nie je
len prejav ochrany a obrany povinného v exekučnom konaní, kedy súd skúma prípadné nepriaznivé

následky spôsobené prípadným neodložením exekúcie povinnému, ale musí tiež zvážiť pomer rizika
týchto následkov s rizikom vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. So
zreteľom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého je navrátenie do predošlého stavu
v exekučnom konaní vylúčené a s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov, má
súd za to, že existuje reálna právna možnosť zastavenia exekúcie, ak sa v konaní o zastavení exekúcie

bez návrhu účastníka v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku preukáže, že sú dané dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa názoru súdu možno oprávnene očakávať, že sa v konaní o
zastavení exekúcie bez návrhu účastníka dôvodnosť zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. písm. g)
Exekučného poriadku preukáže, a to vzhľadom na podobnosť prípadov, v ktorých vystupuje spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako oprávnený vo veci výkonu exekúcie, kde exekučným titulom je rozsudok
rozhodcovskéhosúdu,ktorýztituluzmluvyoúvererozhodolnazákladeneplatnejrozhodcovskejdoložky
obsiahnutej vo všeobecný obchodných podmienkach zmluvy o úvere. Neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať. Ak rozhodcovský súd
na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodne, pôjde o rozhodnutie nulitné a ako exekučný titul

neúčinné v dôsledku rozporu exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Na základe uvedeného je súd toho názoru, že následky, ktoré vzniknú, ak sa po predložení potrebných
dôkazov preukáže, že zmluvná podmienka v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné
budúce spory prejedná rozhodcovský súd, nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čím núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred

štátnym súdom a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, predstavujú pre povinného ako spotrebiteľa väčšie riziko, a to vzhľadom na
zásadu nemožnosti navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní, v porovnaní s ohrozením
oprávneného vyvolaným týmto odkladom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu
exekútorovi dňa 29. 12. 2009, súdny exekútor tak pohľadávku oprávneného v sume 737,93 eur s

úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 355,44 eur od 19. 06. 2009 do zaplatenia, takto priznanú
rozhodcovským rozsudkom a na základe poverenia na vykonanie exekúcie vymáha takmer 4 roky. S
poukazom na povinnosť štátu garantovať vysokú stupeň ochrany práv spotrebiteľov, riziko vážneho
ohrozenia oprávneného v tomto prípade a na základe uvedených skutočností, súd nemôže konštatovať.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )