Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2013

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/465/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410203017
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Maňáková
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8410203017.2

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného PTÁČEK - veľkoobchod, a.s., Vajnorská 140,
831 04 Bratislava, IČO 35814586, proti povinnému Marta Lorenčíková - MARTA, SNP 832/34, 059 01
Spišská Belá, IČO 40127010, pre vymoženie 5.523,27 EUR s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Marcela Zummerová so sídlom Michalovce, Ul. Kpt. Nálepku 22 pod EX 599/2010 takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie v sume 156,73 EUR a zaväzuje oprávneného k úhrade
týchto trov v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Žiaden z ostatných účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov exekučného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený dňa 17.5.2010 doručil na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu: platobný rozkaz OS Kežmarok č.k. 8Rob/68/2010-52 zo dňa
16.3.2010. Exekučný súd dňa 14.9.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

V priebehu výkonu exekúcie súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného; súčasne pripojil vyjadrenie oprávneného, ktorý na základe správy exekútora o
nemajetnosti povinného navrhuje zastaviť exekúciu. V podaní exekútor oznámil, že jeho šetrením bola
zistená skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne sa vyslovil,
že týmto dáva súdu návrh (podnet) na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Súčasne uviedol, že trovy exekúcie si uplatňuje v sume 156,73 €.

Podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti;
Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1

písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem

na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však preto, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v

dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.

Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte

hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie
exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd

si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak
je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý

nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre
rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov
verejnejmoci,pričomorgánomverejnejmocijeajexekútor.Súddodáva,žeprípadnýnázoroprávneného

ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie ani
nie je potrebné zisťovať, resp. tento nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa §
57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie §
57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu.

Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za
dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto
na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto
uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie.

V súvislosti s týmto rozhodnutím súdu súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

O trovách súdneho exekútora súd rozhodol v súlade s vyhl. č. 288/2005 Z.z. (skutočnosť, či je exekútor
platiteľom DPH v zmysle § 196 EP a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH si súd overil na www.drsr.sk)

nasledovne:
- podľa § 14 vyhl. paušálna hodinová odmena - 33,19 €
- podľa § 22 vyhl. hotové výdavky za poštovné v sume 35,90 € a csstovné v sume 81,- € (cesta vykonaná
do miesta podnikania povinnej dňa 5.10.2010, kedy táto uviedla, že spláca úver peňažnému ústavu v
sume 1.700.000,- Sk; cena PHM 1,265 €/l, 250 km, náhrada 0,183 €/1 km, priem. spotr. 11,2 l/100 km)

- podľa § 196 EP a zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH 20% DPH v sume 6,64 €.

Účelnétrovyexekútorasúvovýške156,73€avsúlades§203ods.2EPknáhradetýchtotrovexekútora
súd zaviazal oprávneného.O trovách ostaných účastníkov (§ 37 ods. 1 EP), t.j. oprávneného a povinného, súd rozhodol postupom
podobným § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Súd poznamenáva, že novelou zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, účinnou od 1.1.2013, došlo k zmene
možného spôsobu výkonu advokácie a preto, na základe lustrácie www.sak.sk má za to, že pôvodný
právny zástupca oprávneného (advokát) vykonáva svoju prax už len prostredníctvom spoločenstva,
ktorému udelené splnomomocnenie sa však v spise nenachádza a preto toto uznesenie súd doručuje

priamo oprávnenému (pôvodne splnomocnenému advokátovi ho doručuje len na vedomie).

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, podaním na Krajský súd v Prešove,
prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku (§ 58 ods. 4 EP pre výrok I, § 58 ods. 5 pre výrok II., III.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.