Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410206242
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8410206242.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka č.
5, IČO: 36 613 843, proti povinnej U. T., bytom W. č. XX, O., o vymoženie 368,85 Eur s prísl. a trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2Er/1071/2010-29
zo dňa 21.11.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Vodôvodneníuviedol,žeoprávnený(akoprávnynástupcaspoločnostiSlovenskápožičovňa,a.s.)spísal

dňa 01.10.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 60564/10 zo dňa
20.07.2010 pre vymoženie pohľadávky vo výške 368,85 Eur s prísl.. Právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7002231 zo dňa 29.11.2004.

Následne súd citoval § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 53 ods. 1
a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) a uviedol, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník
v ust. § 52 a nasl.. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, kde je na jednej strane dodávateľ a na strane
druhejspotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy.

Ďalej uviedol, že článok VII písm. o/ všeobecných obchodných podmienok zmluvy síce dáva
spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak
bydodávateľpodalžalobunarozhodcovskýsúdpredtýmakospotrebiteľpodalžalobunavšeobecnýsúd,
neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek
zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ
je v takom prípade nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde,

ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na
rozhodcovskom súde.
Poukázal na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Podľa názoru súdu je exekúcia v celom rozsahu nedôvodná, pretože sa vymáha plnenie zo štandardnej
formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemal spotrebiteľ ako „slabšia“ strana zmluvného vzťahu možnosť

ovplyvniť. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40 rozsudku, ako aj rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 3CoE 29/10 a sp. zn. 4CoE 42/10.
V zmysle uvedeného mal súd za preukázané, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom tým, že neprijateľná
rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom.
Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
a uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 Zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci,
je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Namietal, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva,

ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd,
ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný
súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie je zverená
právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a nemá
právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok.

Absencia takejto právomoci v kombinácii s právoplatným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje
zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený odvolávajúc sa na ustanovenie
§ 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že pri výklade tohto ustanovenia treba
mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma
len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha

samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský
rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 z 30.10.2009. Namietal, že
ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach,

ale si ich neuplatnil. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú všetky
právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých

pred 01.01.2008 (ust. § 879 Občianskeho zákonníka). To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 nemožno posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka. Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k
neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej
istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní,

ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu. Nesprávnosť postupu navyše vyplýva aj
z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodnúť spory iba v rozhodcovskom konaní, navrhovanou
úpravou považoval takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemalo za dôsledok zrušenie platnosti

celej rozhodcovskej doložky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré špecifikoval.

Povinnej bolo odvolanie doručené podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení bolo zistiť, či súd
prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená.

Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný
súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť.

Podľaust.§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,ženámietkaoprávnenéhotýkajúcasaprekročeniarozsahuprávomoci
exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri preskúmavaní
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nebola opodstatnená.

Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o
rozhodcovskom konaní) je exekučný súd oprávnený posudzovať aj materiálnu stránku exekučného
titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je
povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o., sp. zn. EP 60564/10 zo dňa 20.07.2010, právoplatný dňa 23.08.2010 a
vykonateľný dňa 27.08.2010, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške
368,85 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 368,85 Eur za dobu od 04.02.2006
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 36,89 Eur, trovy konania vo výške 135,88 Eur, a to všetko do

troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej
doložkyobsiahnutejvčl.VIIpísm.o)Všeobecnýchobchodnýchpodmienok, podľaktoréhosaSlovenská
požičovňa, a.s. Kežmarok a žalovaná (povinná v tomto konaní) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z

tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade ak nedôjde k dohode,
budú spory riešené prostredníctvom všeobecného súdu odporcu alebo v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jedným rozhodcom v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom tohto súdu.

Z predloženej zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7002231 zo dňa 29.11.2004 (v spise na č.l. 6), ktorú s
povinnou uzavrel právny predchodca oprávneného (Slovenská požičovňa, a.s.) vyplýva, že povinnej
bola poskytnutá pôžička vo výške 663,87 Eur (20.000,-Sk), ktorú sa povinná zaviazala splácať v 24
mesačných splátkach vo výške 40,06 Eur (1.207,-Sk).Odvolací súd po oboznámení sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovenská
požičovňa, a.s., so sídlom v Kežmarku (ďalej len VOP), musí konštatovať, že ani zmluva o

poskytnutí pôžičky a rovnako ani VOP neobsahovali v čase uzatvorenia zmluvy ustanovenia týkajúce
sa rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Uvedené možno zhrnúť tak, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011).

Vkonanínebolopreukázané,žemedziprávnympredchodcomoprávnenéhoapovinnoubolauzatvorená
rozhodcovská zmluva.

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo
opodstatnené z dôvodu, že citované ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje
exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v

rozpore s dobrými mravmi, je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Právne
posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora.

Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.