Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605204124
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Vladimír Vlček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2605204124.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: C. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom L. č. XXX/XX, E., za účasti súdneho
exekútora: JUDr. Viera Kučerová, so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina č. 9, o zastavení exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 1Er/1315/2008-24 zo dňa 24.

októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a

oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 173,86 eur.

Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej na Notárskom
úrade JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 256/2005, NZ 2788/2005 zo dňa 23.1.2005 exekúcia nie je podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

Súd rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. c), § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods.
1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 Smernice rady EÚ
č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanoveniami
§ 14, § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmaním priložených listín
zistil, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača
č. N 256/2005, NZ 2788/2005 zo dňa 23.01.2005, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie účastníka
(splnomocnenej osoby Mgr. Tomáša Kušníra, nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D.Y. XXXX/XX, advokát

so sídlom Za kasárňou 1, 831 01 Bratislava) o uznaní právneho záväzku povinnej a súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Táto notárska zápisnica bola spísaná za prítomnosti Mgr. Tomáša
Kušníra, nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D.Y. XXXX/XX, advokát so sídlom Za kasárňou 1, 831 01
Bratislava, konajúceho na základe splnomocnenia spísaného v zmluve o úvere č. 3440143 zo
dňa 10.9.2004, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Na základe
splnomocnenia v uvedenej zmluve o úvere splnomocnil povinný ako dlžník zo zmluvy o úvere Mgr.

Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene splnomocniteľa
uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. V splnomocnenísa dlžník zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Povinný taktiež
splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, aby za účelom zabezpečenia jej záväzku voči veriteľovi uzatvoril v
jejmenezáložnúzmluvupodľa§553Občianskehozákonníkaalebozmluvuozabezpečovacomprevode

práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka.

Súd prvého stupňa mal zo spisu preukázané, že v exekúcii sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom
formulári, pričom exekučným titulom je v predmetnej veci notárska zápisnica spísaná na základe

splnomocnenia uvedeného v zmluve obsiahnutého na vopred predtlačenom formulári. Toto
splnomocnenie si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, teda aj predmetnému splnomocneniu, ktoré bolo paušálnym spôsobom
zakotvené v zmluve ešte pred jej vznikom. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná, nakoľko jej
podpisom si spotrebiteľ zásadným spôsobom zhoršuje svoje zmluvné postavenie. Dôsledkom je

nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného bez
ovplyvnenia obsahu tejto podmienky zo strany spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná
podmienka neplatná a z tohto dôvodu notárska zápisnica spísaná na základe zmluvy o úvere, ktorá

obsahovala neprijateľné podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených
skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
exekučné konanie zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku

a ako účelne vynaložené ich priznal vo výške 173,86 eur; pričom súdny exekútor si vyúčtoval súdne
trovy vo výške 246,83 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol
ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o úvere
ako spotrebiteľskú zmluvu. Právna úprava platná v čase podpisu zmluvy totiž vylučovala možnosť
podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutých
Občianskom zákonníku. Táto zmluva o úvere bola podľa názoru oprávneného uzatvorená v zmysle

ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva má povahu absolútneho obchodno-
záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy, ktoré vznikli medzi účastníkmi tejto zmluvy sa
spravujú v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, a teda nemožno na ňu
aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravovaného návrhu na uzavretie
zmluvy. Ďalej namieta, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa
už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd prvého stupňa pri však v tomto

konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie. Taktiež uviedol, že záver súdu o neprijateľnosti dojednanej podmienky neobstojí,
nakoľko povinný na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové
práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj
dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom táto tretia osoba nie je oprávnený a

preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby
plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Navyše povinná mohla plnomocenstvo v zmysle § 33b ods.
1 písm. b/ Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Odvolateľ poukázal na to, že plnomocenstvo
udelené v zmluve je dostatočné určité a zrozumiteľné. Nesúhlasil ani so záverom súdu o tom, že
zástupca nehájil záujmy povinnej, nakoľko ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zároveň

uviedol, že uviedol, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, keďže bola začatá
zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje
a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Oprávnený sa rovnako tak nestotožnil s trovami
exekúcie z nasledovných dôvodov.Pokiaľ ide o správnosť určenia odmeny výšky odmeny exekútora, oprávnený poukazuje na ustanovenie
§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého sa odmena súdneho
exekútorazavýkonexekučnejčinnostiurčujepodľapočtuúčelnevynaloženýchnaexekúciuapaušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Pri rozhodovaní o odmene a náhrade trov exekútora
by mal súd posudzovať, či ide o úkony a náklady účelne vynaložené exekútorom v rámci predmetnej
exekúcie. Posúdenie účelnosti času by byť výsledkom úvahy súdu o reálnosti času potrebného na

vykonanie toho ktorého úkonu exekútora v rámci exekučnej činnosti. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu počtu
hodín vynaložených na exekúciu a nie na počet jednotlivých úkonov ako je tomu pri výpočte odmeny
podľa § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky. Tomuto výkladu nasvedčuje aj znenie ust. § 14 ods. 1
písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Ak
by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 eur patrí za každú aj začatú
hodinu úkonu exekučnej činnosti bol by použil v ustanovení § 14 ods. 1 písm. a)vyhlášky formuláciu

ako v písm. b) tohto ustanovenia. Oprávnený taktiež poukazuje aj na tú skutočnosť, že z predloženej
časovej špecifikácie trov súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora dochádza
k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Konkrétne ide o získanie a udelenie
poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
doručenie exekučného príkazu a doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe

exekúcie a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a
každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného každé ďalšie zisťovanie
majetku povinného - 3x. Taktiež namieta, že taxatívny výpočet jednotlivých úkonov exekučnej činnosti
odmeňovaných paušálnou odmenou 3,32 eur je uvedený v ust. 15 ods. 1 vyhlášky pod písmenami a)
až j). Vyhláška presne stanovuje, za ktoré jednotlivé úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou

sumou 3,32 eur, a teda za tieto úkony nepatrí odmena podľa hodinovej sadzby 6,64 eur.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, pokiaľ ide o skúmanie dôvodov zastavenia

exekúcie, príslušný na rozhodovanie je plnom rozsahu súd. Pokiaľ ide trovy exekúcie uviedol, že trvá na
priznanej náhrade trov exekúcie, tak ako o tom rozhodol súd prvého stupňa a preto žiada, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa trov exekúcie potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia ústneho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného
poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých
rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,právnydôvod,predmetačasplnenia,akpovinnáosobavnotárskejzápisnicisvykonateľnosťousúhlasila
(§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice
spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a

materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici č. k. N 256/2005, NZ 2788/2005
zo dňa 23.1.2005, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinnú vykonané Mgr.
Tomášom Kušnírom, ktorého plná moc bola udelená povinným v predmetnej zmluve o úvere zo dňa

10.9.2004.

Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol
ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybral slobodným výberom na základe
vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným.

Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil jej záujmy v
súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa.
Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinnej v zmysle § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté
v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 21.05.2005, preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd je
kedykoľvekajbeznávrhuoprávnenýskúmaťspôsobilosťexekučnéhotituluapokiaľdospejekzáveru,že
exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu
za neprípustnú a zároveň ju zastaviť tak ako to predpokladá § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
v nadväznosti na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Oprávnený v odvolaní namietal, že zmluvu o úvere uzavretú pred 01.01.2008, z ktorej dlžník je
spotrebiteľom, nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 OZ (účinných od 01.01.2008),
a to z dôvodu, že zmluva o úvere nespĺňa definíciu uvedenú v ustanovení § 52 ods. 1 OZ, ktoré bolo
účinné do 31.12.2007 (teda účinné v čase uzatvorenia zmluvy). Zmluva o úvere bola upravená len v

Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch 258/2001 Z .z.

Ohľadom tejto námietky je potrebné uviesť, že znenie § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007
definovalo spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluvu, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V predmetnej veci bola
medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného dňa 20.07.2004 uzatvorená zmluva o bežnom
účte a poskytovaní ďalších produktov a služieb, pričom jej obsahom bolo aj poskytnutie povoleného
prečerpania, čo sa v zmysle § 710 ObZ spravuje ustanoveniami zmluvy o úvere podľa ObZ.

Podľa gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 možno
dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa
má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti OZ, avšak takýto výklad je zjednodušený
a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto

úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1

ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia
členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu
uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj
predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné do 31.12.2007.

Predmetná zmluva o úvere č. 3440143 uzatvorená dňa 10.9.2004 je jednoznačne zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Úprava v OZ
je chápaná ako všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv a na určité druhy spotrebiteľských zmlúv(napr. zmluva o spotrebiteľskom úvere) sa aplikuje aj ďalšie podrobnejšia a špecifickejšia úprava
stanovené v iných právnych predpisoch. Za takéhoto stavu je nanajvýš nelogické vytvárať dva režimy
spotrebiteľských zmlúv, kde na jedny sa bude aplikovať všeobecná úprava v OZ a spotrebiteľovi sa

bude poskytovať ochrana vyplývajúca z týchto ustanovení, kým na iné spotrebiteľské zmluvy sa táto
všeobecná úprava aplikovať nebude.

Po zhrnutím týchto všetkých skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 52 až 54 OZ.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného,
trovy exekúcie určil v správnej výške.

K námietke oprávneného, že pokiaľ ide o spôsob výpočtu hodín vynaložených na exekúciu, súdnemu
exekútorovi prináleží paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pretože ak by zákonodarca

vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 eur patrí súdnemu exekútorovi za každú aj začatú
hodinu úkonu exekučnej činnosti bol by použil v ustanovení § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu
ako v písm. b) tohto ustanovenia, odvolací súd uvádza nasledovné.

Problémom či exekútorovi patrí základná hodinová sadzba za každú začatú hodinu, alebo či súdnemu

exekútorovi patrí základná hodinová sadzba za celkový čas, ktorý strávil výkonom exekučnej činnosti sa
súdna prax zaoberá už dlhodobo. Odvolací súd však podotýka, že v posledných rokoch sa prevládajúca
judikatúrapriklonilakzáveru,žesúdnemuexekútorovinazákladegramatickéhovýkladuustanovení§14
vyhlášky patrí základná hodinová sadzba za každú začatú hodinu exekučnej činnosti (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2M-Cdo 16/2005 zo dňa 28.4.2006, alebo uznesenie Krajského

súdu v Nitre 9CoE/52/2009 zo dňa 26.11.2009). Tento názor zastáva aj odvolací súd, a preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa týkajúce sa trov exekučného konania potvrdil. Odvolací súd zároveň podotýka,
že po preštudovaní vyúčtovania trov exekučného konania ako aj exekučného spisu, nezistil, že by si
súdny exekútor vyúčtoval niektoré trovy exekučného konania duplicitne, tak ako to namieta oprávnený
vo svojom odvolaní.

Na základe vyššie uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa postupoval
správne, keď o trovách exekučného konania rozhodol tak, že na ich zaplatenie zaviazal oprávneného,
pričom trovy exekúcie určil v správnej výške v 173,86 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.