Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219362
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313219362.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

Csaba Perényi, Nám. SNP 195/37, Dunajská Streda, IČO: 40 284 832, zastúpeného JUDr. Jolanou
Černou, advokátkou, Jahodná 337, Jahodná, proti odporcovi: ISTROMETAL DM, s.r.o., Hlohová 8,
Bratislava, IČO: 31 382 649, zastúpeného Legium s.r.o., Bukurešťská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870,
o zaplatenie 2 552,13 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 926,16 eura spolu s úrokom z omeškania takto:

- vo výške 9 % ročne zo sumy 501,87 eura od 26. 01. 2011 do 01. 04. 2011,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 713,63 eura od 26. 01. 2011 do 20. 03. 2014,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 1 838,50 eura od 26. 02. 2011 do zaplatenia,

- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 87,66 eura od 21. 03. 2014 do zaplatenia,

v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 616,84 eura (z čoho trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 538,90 eura), a to k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Jolany Černej, advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 22,57 eura v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 69,43 eura v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 27. 08. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 2 552,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,87 eura od
26. 01. 2011 do 01. 04. 2011, zo sumy 713,63 eura od 26. 01. 2011 do zaplatenia, zo sumy 1 838,50 eura
od 26. 02. 2011 do zaplatenia a nahradil navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svojnávrh na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ ako súkromný podnikateľ na základe zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 12. 05. 2010 poskytoval odporcovi službu - obsluhu a programovanie CNC
obrábaciehocentra.Zaslužbyvykonávanévmesiacidecembervystavilfaktúruč.26/2010zodňa30.12.

2010nasumu1215,50eurasosplatnosťoudňa25.01.2011azaslužbyvykonanévmesiacijanuár2011
faktúru č. 27/2010 zo dňa 31. 01. 2011 na sumu 1 838,50 eura so splatnosťou dňa 25. 02. 2011. Nakoľko
faktúry neboli v lehote splatnosti uhradené, navrhovateľ vyzval odporcu na ich úhradu v lehote 3 dní
od doručenia výzvy, pričom odporca faktúry neuhradil. Odporca reagoval tým, že navrhovateľovi svojou
faktúrou č. 32411031 vyúčtoval škody spôsobené firme v celkovej výške 2 552,13 eura a zároveň túto

škodovú faktúru so splatnosťou dňa 11. 04. 2011 jednostranne započítal ku dňu 30. 03. 2011 s tým, že
navrhovateľovi uhradil sumu 501,87 eura. Odporca navrhovateľove faktúry neuhradil, preto navrhovateľ
upomienkou vyzval odporcu na ich úhradu v sume 2 552,13 eura s tým, že jednostranné započítanie
nebolo vykonané podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Súd vo veci vydal dňa 16. 12. 2013 platobný rozkaz č.k. 50Rob 560/2013-23, proti ktorému podal
odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v lehote odpor s odôvodnením, že navrhovateľ

poskytoval odporcovi služby na základe zmluvy o poskytovaní služieb, pričom v období od novembra
2010 do januára 2011 navrhovateľ niekoľkokrát porušil svoju povinnosť poskytnúť plnenie riadne a
včas a súčasne poškodil aj zariadenie, ktoré bolo navrhovateľovi zo strany odporcu poskytnuté na
plnenie navrhovateľových zmluvných povinností, čím došlo zo strany navrhovateľa k porušeniu jeho
zmluvných povinností a spôsobeniu škody odporcovi v sume 2 552,13 eura, ktorú si odporca voči

navrhovateľovi uplatnil faktúrou č. 32311031 so splatnosťou ku dňu 11. 04. 2011. Odporca následne túto
svoju pohľadávku v sume 2 552,13 eura jednostranne započítal voči pohľadávke navrhovateľa v sume
3 054,- eura, pričom rozdiel v sume 501,87 eura odporca navrhovateľovi uhradil, takže odporca mal za
to, že pohľadávka navrhovateľa v celom rozsahu zanikla.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že faktúru č. 32322031

odporcovivrátildňa25.04.2011zdôvodu,žemupočasvýkonuprácepreodporcužiadnepreukázateľne
spôsobené škody oznámené neboli. Ďalej uviedol, že upomienkou vyzval odporcu na úhradu sumy 2
552,13 eura a zároveň mu oznámil, že pri jednostrannom započítaní pohľadávok nepostupoval v zmysle
ust. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko započítal nesplatnú pohľadávku voči splatnej, čo ust.
§ 359 Obchodného zákonníka vylučuje. Na túto upomienku dostal navrhovateľ od odporcu odpoveď,

v prílohe ktorej bola priložená aj faktúra č. 32322031 s nesprávnymi údajmi o porušení povinnosti
dodať odporcovi výrobky, avšak navrhovateľ odporcovi poskytoval služby a nie dodávky tovaru. Preto
navrhovateľ predmetnú faktúru odporcovi dňa 29. 07. 2011 vrátil. Navrhovateľ ďalej vzniesol námietku
premlčania pohľadávky odporcu na náhradu škody s odôvodením, že podľa ust. § 397 Obchodného
zákonníka je premlčacia doba 4 roky a pri práve na náhradu škody začína v zmysle ust. § 398

Obchodného zákonníka plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a
o tom, kto je povinný na jej náhradu, pričom podľa prílohy k faktúre č. 32322031 za dátum zistenia škody
odporcom možno považovať dátumy od 08. 11. 2010 do 20. 01. 2011, a teda všeobecná premlčacia
doba uplynula najneskôr dňa 21. 01. 2014, avšak právo na náhradu škody bolo odporcom uplatnené v
podanom odpore až dňa 30. 01. 2014, čo bolo už po uplynutí premlčacej doby, a preto je nárok odporcu

na náhradu škody už premlčaný.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ďalej uviedol, že hoci navrhovateľ považoval
za deň započítania dátum 31. 03. 2011, teda deň ku ktorému bolo započítanie datované, za písomný
prejav odporcu smerujúci k započítanou svojej pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľa však treba
považovať deň doručenia tohto písomného prejavu navrhovateľovi, teda deň, kedy sa tento písomný

prejav ocitol vo sfére dispozície navrhovateľa, z čoho vyplýva, že prejav vôle odporcu smerujúci k
započítaniu mohol byť urobený pred splatnosťou odporcovej pohľadávky, avšak doručený v čase po jej
splatnosti, nakoľko navrhovateľ na tento jednostranný zápočet reagoval až dňa 25. 04. 2011. Odporca
všakuviedol,žeúkonsmerujúcikzapočítaniujemožnéurobiťajvrámcisúdnehokonania,pričomsúhlas
druhého účastníka nie je potrebný, takže k započítaniu príde aj proti vôli druhého účastníka (rozsudok

NS SR 6Obdo 127/2008 zo dňa 16. 03. 2009). K navrhovateľovej námietke premlčania odporca uviedol,
že premlčacia doba by uplynula najskôr dňom 08. 11. 2014. Odporca svoju pohľadávku na náhradu
škody špecifikoval nasledovne:1./ prvú časť pohľadávky vo výške 625,97 eura si odporca uplatnil voči navrhovateľovi titulom opravy
poškodenej sondy TS 220 a kábla sondy na stroji MC 100 VA. V danom prípade navrhovateľ zodpovedal
za vzniknutú škodu odporcovi podľa ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ako za škodu

spôsobenú odporcovi prevádzkovou činnosťou, keďže ku vzniku škody prišlo navrhovateľovou obsluhou
technického stroja pri činnosti, ktorá mala prevádzkovú povahu. V tomto prípade ide o objektívnu
zodpovednosť a tejto zodpovednosti by sa navrhovateľ mohol zbaviť len preukázaním, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo že by bola škoda
spôsobená vlastným konaním odporcu ako poškodeného.

2./ druhú časť pohľadávky vo výške 1 923,16 eura si odporca voči navrhovateľovi uplatnil titulom nároku
na náhradu škody vzniknutú popri nároku z vád diela v zmysle ust. § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka
s poukazom na ust. § 564 Obchodného zákonníka, pričom niektoré vady zistil priamo kontrolór na
prevádzke odporcu a priamo navrhovateľa na ne upozornil. Niektoré vady však nebolo možné zistiť
ani výstupnou kontrolou odporcu, a preto sa o nich odporca dozvedel až potom, čo si reklamáciu voči
odporcovi uplatnil jeho zákazník.

Konateľ odporcu Ing. Jaroslav Matuský ako účastník konania na pojednávaní dňa 03. 09. 2014 uviedol,
že v súčasnosti systém funguje tak, že na každom výkrese sa na pečiatku uvedie meno pracovníka
a potom kontrolór prekontroluje výrobok. V čase, keď navrhovateľ pracoval u odporcu, tento systém
tak nefungoval, avšak aj vtedy bolo možné po reklamácii zistiť, kto vyrobil nekvalitný výrobok a v
takom prípade toto riešil majster s kontrolórom a dotknutým pracovníkom. Navrhovateľ bol u odporcu

každotýždennevkanceláriinapohovore,pretožerobilmáloasvadami.Spočiatkutoodporcaakceptoval
a predpokladal, že po zaučení sa jeho práca zlepší, ale nakoľko sa tak nestalo, chcel s ním ukončiť
spoluprácu, avšak navrhovateľ povedal, že prácu potrebuje a tak sa dohodli, že bude u odporcu
pokračovať s tým, že odporca mu zníži fakturovanú úhradu, s čím navrhovateľ súhlasil. Následne však
navrhovateľ svoje nepodarky začal maskovať, a keď na to odporca prišiel, navrhovateľ dal výpoveď.

Stroj je riadený počítačom a urobí vadu len vtedy, keď sa mu zadá zlý príkaz, takže k vade výrobku príde
pri zlom zadaní príkazu a nie nefungujúcim tlačidlom.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že ust. § 420a ods. 1
Občianskeho zákonníka, na základe ktorého si odporca uplatnil časť pohľadávky v sume 625,97 eura,
sa vzťahuje na škody spôsobené inému prevádzkovou činnosťou, pričom škoda vznikla priamo na

stroji odporcu, obsluhovanom navrhovateľom, teda škoda nebola spôsobená inému vecou navrhovateľa
použitou pri jeho činnosti. Pri obsluhe stroja odporcu navrhovateľ nevykonával prevádzkovú činnosť,
ako to má na mysli uvedené ustanovenie a ako je to rozvedené v ods. 2 tohto ustanovenia, teda
toto ustanovenie nie je možné použiť na činnosť navrhovateľa u odporcu - na obsluhu zariadenia
odporcu. Navrhovateľ mal vedomosť, že na predmetnom stroji bola vykonaná v januári 2011 oprava,

ale poškodenie na kábli sondy vzniklo tak, že na ovládacom paneli obrábacieho centra nefungovalo
tlačidlo, pri stlačení ktorého sa mali vypnúť všetky rotačné pohyby na stroji, pričom tieto pokračovali
aj po stlačení tlačidla, a preto došlo k poškodeniu kábla sondy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že kábel
sondy bol poškodený v dôsledku vadného fungovania tlačidla aj pred januárom 2011, kedy poškodenie
kábla odstránil sám navrhovateľ, pričom údržbára a aj majstra upozornil na nesprávne fungovanie tohto

tlačidla, ale k odstráneniu tejto chyby nedošlo.

K druhej časti odporcom uplatnenej pohľadávky vo výške 1 926,16 eura, uplatňovanej podľa ust. §
436 ods. 4 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 564 Obchodného zákonníka sa navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril tak, že ust. § 436 Obchodného zákonníka je zaradené
medzi ustanovenia o kúpnej zmluve a upravuje nároky z vád tovaru, pričom navrhovateľ odporcovi

nedodával tovar, ale vykonával služby - obsluhu obrábacieho centra, preto tieto ustanovenia o
vadách tovaru nemôžu byť na tento prípad použité. Poukaz odporcu na ust. § 564 Obchodného
zákonníka taktiež neobstojí, pretože toto ustanovenie je zaradené medzi ustanovenia upravujúce
zmluvu o dielo a navrhovateľ nemal s odporcom uzatvorenú zmluvu o dielo, pričom navrhovateľova
činnosť ani nevykazovala znaky vykonávania diela, keďže navrhovateľ obsluhu obrábacieho centra

nevykonával na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvom. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že uvedené
ustanovenia nie je možné na zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu použiť, pričom použiteľné sú jedine
ustanovenia zmluvy o poskytovaní služieb, uzavretej medzi nimi. Podľa čl. II bodu 5. tejto zmluvy maldodávateľ - navrhovateľ niesť plnú zodpovednosť za škody vzniknuté odberateľovi, ktoré preukázateľne
zapríčinil. Navrhovateľovi však počas výkonu práce pre odporcu žiadne reklamácie uvedené v zozname
odporcu oznámené a ani vydokladované neboli. Listinné dôkazy odporcu dokazujú len to, že zo

strany odberateľov odporcu boli reklamácie niektorých výrobkov, ale vôbec nedokazujú to, kto tieto
výrobky vyrobil a či tieto výrobky boli vyrobené na obrábacom centre obsluhovanom a programovanom
navrhovateľom.

Konateľ odporcu k veci ešte uviedol, že dokument predložený svedkovi Y. A. predstavoval jeho
poznámky k vadným výrobkom vyrobených navrhovateľom a vyčíslenie sumy, ktorú navrhovateľovi

musel zraziť z faktúry, pričom navrhovateľ k tomu nemal žiadne námietky a z faktúry si uvedenú sumu
odrátal. Predmetné vyčíslenie škody nesúviselo so sumou uplatňovanou navrhovateľom, pretože táto
škoda bola z júla 2010, čo bolo tri mesiace po nástupe navrhovateľa k odporcovi, kedy odporca usúdil,
že by už mohol byť navrhovateľ dostatočne fundovaný, aby výrobky vyrábal bez vád a tak mu odporca
sumu za ním spôsobné vady vypočítal a zároveň mu znížili hodinovú sadzbu o 1,- euro.

Navrhovateľ k veci ešte uviedol, že prvé dva mesiace jeho zamestnania u odporcu nebol postihovaný

za vady na výrobkoch. Stalo sa, že aj predtým aj potom bol na rokovaní v kancelárii konateľa odporcu
ohľadom vád, ktoré spôsobil. Bolo mu presne vysvetlené, ktoré vady spôsobil a doklad, ktorý predkladal
právny zástupca navrhovateľa svedkovi A. k nahliadnutiu, mu bol vystavený len na to, aby vedel, akú
sumu má zraziť z faktúry. Takáto informácia ohľadom vád prebehla do dvoch týždňov. Navrhovateľ si
nepamätal, že by s odporcom ukončil spoluprácu, ale od istého momentu mu bola znížená hodinová

sadzba. Pamätal si na jeden prípad, išlo o valec z Nemecka, pričom p. P. povedal, že vadu na tomto
výrobku spôsobil navrhovateľ, ale navrhovateľ tento valec nevyrábal, čo povedal aj p. K., pričom
záver bol, že odporca si túto škodu voči navrhovateľovi neuplatnil. Pamätal si, ako sa sonda pokazila.
Uviedol, že nikdy netvrdil, že sondu nepokazil on, ale p. P.. Pri pokazení sondy bol problém v tom,
že tlačidlá, ktorými sa zadával príkaz, nefungovali tak rýchlo, a preto pri zadávaní príkazu prišlo k

chybe. Po preštudovaní výkresov zistil, že ani na jednom nie je uvedené meno osoby, ktorá na základe
výkresu príslušný výrobok vyrobila obsluhou obrábacieho stroja. Na výkresoch nie je uvedený ani dátum,
ani hodina vyhotovenia výrobku, preto tieto výkresy nemajú žiadnu hodnotu a dokazujú len to, že
pri niektorých výrobkoch boli vytknuté nezhody s výkresmi. V reklamačnej knihe bolo uvedených 10
položiek, pričom len v 3 prípadoch bola vada zistená priamo u odporcu. Ostatné vady boli zistené

u zákazníka, čo nevrhá dobré svetlo na činnosť kontrolórov odporcu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
odporca žiadny hodnoverný písomný dôkaz z obdobia údajného vzniku škôd nepredložil.

Svedok E. P. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pre odporcu vykonáva činnosti na základe
živnostenského listu a predmetom jeho činnosti je obrábanie kovov ako operátor CNC strojov. Svedok
uviedol, že navrhovateľ je jeho bývalý kolega, ktorý tiež pracoval ako operátor CNC strojov. Uviedol, že v

dielni sú dva stroje, pričom na jednom pracoval navrhovateľ a na druhom svedok. V smenovej prevádzke
sa s navrhovateľom striedali, takže pracovali na jednom stroji. Dňa 05. 01. 2011 ráno o 06,00 hod. pri
preberaní smeny svedok prišiel na to, že sonda nefunguje, tak išiel za majstrom a tento problém riešili.
Svedok uviedol, že vždy keď príde do práce kontroluje, či sonda funguje, pretože bez toho sa pracovať
nedá. Svedok navrhovateľa charakterizoval tak, že často kazil kusy a potom sa ich snažil skryť, aby ich

nikto nevidel. Svedok uviedol, že ku každému dielcu je výkres a na výkrese je uvedený dátum. Každý
prišiel a zobral si určitú robotu, určitý výkres a potom to robil. Na výkrese je pečiatka a na nej sa uvedie
meno toho, kto dielec vyrobil. Meno na pečiatku uviedol každý sám a kontrolór následne skontroloval
kvalitu, a potom išiel dielec na vývoz. Výslednú prácu odovzdali kontrolórom na ich stôl, ktorí ju potom
kontrolovali. Svedok tiež uviedol, že výrobky položia na stôl, kontrolór ich skontroluje a keď mu vyjde

čas, opatrí ich štítkom. Keď sa niekto nepodpíše na výkres, aj tak sa dá zistiť, ktorý pracovník to vyrobil
podľa toho, kedy to bolo vyrobené a kto bol vtedy na smene. Ak kontrolór zistil vadu, hlásil to majiteľom.
Aj svedkovi bola chyba vytknutá, ale nebolo toho veľa, pričom keď bolo chýb veľa, tak sa to riešilo napr.
znížením platu. Všetky výrobky musia byť v podniku skontrolované, pretože ak odberateľ zistí vadu, dá
pokutu majiteľovi a ten ju dá tomu, kto výrobok vyrobil. CNC stroje, na ktorých pracovali boli v 100%

stave, pričom chyby sa časom v stroji môžu vyskytnúť, ale pokiaľ sa nevyskytnú, tak sa na nich pracuje.
Pokiaľ by stroj nefungoval, nedalo by sa na ňom robiť, takže všetky tlačidlá na stroji museli fungovať.
Svedok uviedol, že navrhovateľ mu nikdy nepovedal, že nejaké tlačidlo na paneli nefunguje. Svedok sa
navrhovateľa vtedy pýtal, ako sa to mohlo stať, pretože stroj číta vety a tlačidlo s tým nemá nič, keďženie je možné 12 hod. na stroji robiť bez fungujúceho tlačidla, pričom svedok navrhovateľovi odovzdával
stroj v poriadku.

Svedok E. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že od roku 2010 do 12. 05. 2012 pracoval u odporcu

ako kontrolór výroby. Mal pracovnú dobu od 06.00 hod od 14.30 hod. Uviedol, že na strojoch bola
nepretržitá prevádzka, a preto sa výrobky niekedy skontrolovali a niekedy sa rovno naložili, pričom keď
sa pri kontrole zistila vada, tak sa dal výrobok dotyčnému pracovníkovi opraviť. Vo väčšine prípadov
nevedel, ktorý pracovník chybu urobil, a preto zisťoval u ostatných pracovníkov a musel im veriť, keď
označili toho, kto vadu spôsobil. V niektorých prípadoch to však vedel. Posledný rok svedkovej činnosti

u odporcu skontroloval výrobky, dal na ne pečiatku a výrobok sa expedoval, avšak takto to za éry
navrhovateľa u odporcu nefungovalo. Vtedy, keď sa zistila vada, oznámil to majstrovi, ktorý zabezpečil
jej opravu. Navrhovateľ mal nejaké nedostatky v práci, ktoré potom odstraňoval navrhovateľov kolega p.
P., avšak aj ostatní pracovníci mali nepodarky, pričom podľa svedka ich mal navrhovateľ najviac. Svedok
uviedol, že od ostatných vie, že navrhovateľovi vypadla z rúk sonda a rozbila sa, pričom sa hovorilo, že
sa to navrhovateľovi stalo na nočnej. Svedok po predložení vyčíslenia škôd uviedol, že predmetný papier

podpisoval a že ho na podpis priniesol vedúci. Bolo to počas prvých dvoch mesiacov, čo robil u odporcu a
bolvskúšobnejdobe.Vedel,prečotopodpisoval,alenevedelosobne,žeškodyspôsobilnavrhovateľ,ale
vedel to iba od ostatných pracovníkov. Pracovisko kontroly je od pracoviska, kde pracoval navrhovateľ
blízko. Počul, že konatelia odporcu riešili väčší počet vadných výrobkov, pričom za jeho účasti sa vadné
výrobky navrhovateľa s konateľmi neriešili. Svedok mal vedomosť o tom, že navrhovateľ schovával za

strojom vadné várobky, ktoré spočívali väčšinou v zle vyvŕtaných dierach, pričom ostatní pracovníci tiež
takéto vady spôsobovali, ale tie si následne aj opravili.

Svedok Y. Ivan vo R. svedeckej výpovedi uviedol, že pracuje u odporcu na pozícii majstra od roku
1996. Navrhovateľ nepracoval u odporcu dlho, takže sa viac-menej zaúčal, na základe čoho nevedel
poriadne obsluhovať stroj a mal dosť nepodarkov. Vždy ráno alebo aj cez deň idú všetky dielce cez

svedka a preto vedel, čo navrhovateľ robil a koľko mal nepodarkov. Keď sa vyskytne vada, zavolá si
pracovníkovazistí,ktovaduspôsobil.Svedoksnavrhovateľomnepodarkyriešil.Uviedol,ženavrhovateľ
kazil viac, pričom navrhovateľ bol na nepodarky upozorňovaný tak svedkom, ako aj majiteľom firmy.
Nakoľko však navrhovateľ potreboval prácu, poskytol mu svedok a odporca čas na zlepšenie, avšak
navrhovateľ kazil aj naďalej. Navrhovateľ spôsobil odporcovi aj inú škodu okrem nepodarkov, keďže zle

zadal do systému informáciu, na základe čoho sa pokazila sonda na odmeriavanie. Prechádzal dielňu,
na čo mu p. P., ktorý pracoval na stroji po navrhovateľovi oznámil, že sonda je pokazená a tak svedok
zistil, že ju pokazil navrhovateľ, ktorý predtým na tom stroji pracoval. Rozprával sa s navrhovateľom
o tejto sonde a vtedy nemal navrhovateľ námietky ohľadom toho, že ju pokazil. Svedok po predložení
vyčíslenianáhradyškodyuviedol,žejupodpisovalažesútamuvedenédielce,ktorénavrhovateľpokazil.

Okrem neho listinu podpísali majitelia a kontrolór p. K., ktorý prácu zadával. Pri uvedených dielcoch
nebola žiadna pochybnosť o tom, kto ich pokazil, keďže kontrolór, keď nájde chybný výrobok, vie kto
ho vyrábal. Následne kontrolór spolu s majstrom riešili, či sa zistený nedostatok opraví, alebo sa vyrobí
nový výrobok. Svedok si spomínal, ako spolu s kontrolórom a majiteľom firmy riešili veľké percento
nepodarkov navrhovateľa, ale si nepamätal, že by niekedy prišla reklamácia a nevedeli by, kto vady

diela urobil, alebo že by majitelia nútili nejakého pracovníka podpísať protokol o vadných výrobkoch,
ktoré nevyrobil on. Vadné výrobky, ktoré sú uvedené v listine o náhrade škody, boli pred podpisom
tohto protokolu prejednané s kontrolórom. Svedok mal vedomosť o tom, že sa navrhovateľ snažil zopár
dielcov ukryť. Svedok osobne našiel takéto dva alebo tri dielce, a potom to s navrhovateľom osobne
prejednával. Kontrolór určite vedel na 99%, ktorý pracovník ktorý dielec vyrobil, pretože pracovníci

sa na výkresy podpisovali. Vtedy tento systém nefungoval, ale aj tak kontrolór vedel, kto daný dielec
vyrobil. Výrobu vadných dielcov preverovali, aby túto vadu odstránil ten, kto ich vyrábal. Svedok si
nepamätal, že by niekedy počas zamestnania navrhovateľa u odporcu nefungoval stroj, pretože v takom
prípade by svedok musel volať opravárov. Navrhovateľ svedkovi pokazenú sondu nehlásil. Sonda sa
môže pokaziť len zadaním nesprávneho príkazu, pokazené tlačítko nemôže spôsobiť pokazenie sondy.

Práca sa zadeľuje tak, že sa materiál dá k stroju spolu s výkresom, na ktorom sú uvedené technické
parametre a aj dátum, dokedy treba výrobok vyrobiť. Svedok rozdeľuje prácu podľa objednávok, lehôt
a na základe výsledkov z porady, teda svedok určuje, čo a kedy sa na ktorom stroji bude robiť. Nemajú
písomne zachytené, čo sa na ktorom stroji robilo, pretože týždenne vyrábajú zhruba 200 dielcov. Ak
sa vyrobí dielec, tak sa dáva na kontrolu. V čase, kedy navrhovateľ pracoval u odporcu, sa dielec

odovzdal na kontrolu, pričom svedok vedel zistiť, ktorý pracovník ktorý dielec vyrábal. Kontrolór mupovedal, že dielec je chybný a potom si zavolal pracovníkov z oboch zmien a od nich zisťoval, kto ho
vyrábal. Ak vadu zistil zákazník, dielec vrátil spolu s reklamačným hlásením a nakoľko svedok vedel
na akom stroji sa tento dielec vyrábal, zavolal si pracovníkov obsluhujúcich tento stroj a od nich zistil,

kto ho vyrábal. Kto pokazený dielec vyrábal zistil tak, že pracovníkom ukázal výkres a ten kto dielec
vyrobil, sa priznal. Keď zistil, kto vadný dielec vyrobil, tento pracovník musel podpísať reklamačné
hlásenie. Do jedného až dvoch týždňov zistil kto vadný dielec vyrobil. Svedok sa nevedel vyjadriť k
tomu, prečo vady reklamované zákazníkom v novembri 2010 boli navrhovateľovi fakturované až v marci
nasledujúceho roku. Ak boli vady vytknuté zákazníkom, mali by o tom existovať reklamačné hlásenia,

pričom nevedel, či sa v danom období všetko spisovalo. Svedok si nepamätal, kedy presne podpisoval
súpis vád, ktorý mu bol na pojednávaní predložený, nakoľko svedok týchto reklamačných záležitostí
podpisoval viac. Určite boli s navrhovateľom prejednávané všetky vady, ktoré sú uvedené v uvedenom
súpise, pričom vád navrhovateľom spôsobených bolo určite viac. Svedok nevedel uviesť, kedy a ako sa
ďalej uplatňuje škoda vzniknutá z vadných výrobkov. Podľa názoru svedka dal navrhovateľ výpoveď z
toho dôvodu, že si uvedomil, že na to nemá a že nevie vyrábať dielce bez vád. Svedok si nepamätal, či

predtým s navrhovateľom o jeho prípadnej výpovedi hovoril. Nepamätal si, či mu navrhovateľ hlásil, že
tlačidlá, ktorými sa zadávajú informácie nefungujú na 100 %, pričom v takom prípade by musel svedok
volať servis. Svedok si nepamätal, že na predmetný stroj posielal kvôli tlačidlám starého elektrikára,
pretože jemu dával opravovať klasické stroje a nie tieto, pretože na tieto nemá špecializáciu. Svedok si
nepamätal, že by navrhovateľ ako dôvod výpovede uviedol lepšiu ponuku od inej firmy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, konateľa odporcu, právnych zástupcov účastníkov
konania, svedkov E. P., E. K. a Y. A., a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o poskytovaní služieb zo
dňa 12. 05. 2010, faktúrou č. 26/2010, faktúrou č. 27/2010, výzvou k zaplateniu faktúry zo dňa 24. 02.
2011, výzvou k zaplateniu faktúry zo dňa 07. 03. 2011, faktúrou č. 32411031, jednostranným zápočtom
pohľadávok ku dňu 30. 03. 2011, odporcovým neuznaním faktúry za vyčíslenú škodu, upomienkou

odporcuzodňa20.06.2011,listomprávnehozástupcuodporcuzodňa01.07.2011,listomnavrhovateľa
zo dňa 29. 07. 2011, listom právneho zástupcu odporcu zo dňa 17. 08. 2011, listom odporcu zo dňa
31. 03. 2011, vyčíslením škôd spôsobených navrhovateľom odporcovi, fotokópiami podacích lístkov,
faktúrou č. 31120007, faktúrou č. 31120013, reklamáciou č. 974/10/Z, reklamáciou 868/10/Z, emailom zo
dňa 25. 11. 2010, vypovedaním zmluvy o poskytovaní služieb, výkresmi, emailom zo dňa 16. 12. 2010,

prehľadom záznamov z dochádzkového systému, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľa,
výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v
spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľaust.§2ods.2písm.a)Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na

základe živnostenského oprávnenia.Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha

účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 272 ods. 2 Obch. Z. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť
alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu

tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 ods. 1 Obch. Z. za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,

že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa ust. § 378 Obch. Z. škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak
to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 379 Obch. Z. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového

vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 380 Obch. Z. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že
musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

Podľa ust. § 387 ods. 1 Obch. Z. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.Podľaust.§388ods.1Obch.Z.premlčanímprávonaplneniepovinnostidruhejstranynezaniká,nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 397 Obch. Z. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľaust.§398Obch.Z.priprávenanáhraduškodyplyniepremlčaciadobaododňa,keďsapoškodený
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr
uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. § 359 Obch. Z. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže

ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa ust. § 582 Občianskeho zákonníka ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je
záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa ust. § 365 prvá veta Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa ust. § 369 ods. 2 písm. a) Obch. Z. úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo
lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie
peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv

uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že

všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné a preukázané, že navrhovateľ a

odporca uzavreli dňa 12. 5. 2010 v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa
pracovať ako samostatný pracovník pre obsluhu a programovanie CNC obrábacieho centra v súlade
s technologickými postupmi bežnými pri takejto práci a záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu
za navrhovateľom poskytnuté služby odporcovi v sume 7,- eur bez DPH, alebo v sume 8,50 eura bez
DPH za obsluhu dvoch obrábacích centier. Z výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa mal súd

preukázané, že ten pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ v zmysle
ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a že predmetom jeho podnikania je programovanie,
obsluha, oprava a údržba obrábacích strojov bez zásahu do elektrických častí. Z výpisu z obchodného
registra odporcu mal súd preukázané, že ten pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako právnická
osoba - podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a že predmetom jeho

podnikania je okrem iného aj výroba nástrojov, brúsenie a leštenie kovov s výnimkou brúsenia nožov,
nožníc a jednotlivých nástrojov a kovoobrábačstvo. Vzhľadom na obsah zmluvy, povahu účastníkov
konania pri jej uzatváraní a predmety ich podnikateľskej činnosti bolo v zmysle ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka zrejmé, že sa tento ich zmluvný vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a pretosa v zmysle na daný zmluvný vzťah použil režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje a sú v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1
ods. 2 Občianskeho zákonníka upravené v Občianskom zákonníku. Nakoľko obsah predmetnej zmluvy

nezahŕňal podstatné časti žiadneho typu zmlúv upravených v Obchodnom zákonníku, mal súd za to, že
navrhovateľ a odporca uzatvorili v písomnej forme v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
inominátnu zmluvu (ďalej len „zmluva“).

Súd mal zo zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ako aj zo svedeckých
výpovedí svedkov preukázané a považoval za nesporné, že navrhovateľ pre odporcu vykonával služby

v zmysle zmluvy, za čo mu vznikol nárok na zaplatenie ceny za vykonané služby. Na základe toho
navrhovateľ vystavil faktúru č. 26/2010 za služby vykonané v mesiaci december 2010 v sume 1 215,50
eura so splatnosťou dňa 25. 01. 2011 a faktúru č. 27/2010 za služby vykonané v mesiaci január 2011 v
sume 1 838,50 eura so splatnosťou dňa 25. 02. 2011, čím vyzval odporcu na splnenie si jeho povinnosti
- zaplatiť cenu za navrhovateľom vykonané služby.

Súd taktiež považoval na základe zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3

O.s.p. za nesporné, že navrhovateľ zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú medzi navrhovateľom a
odporcom dňa 12. 05. 2010 v zmysle ust. § 582 Občianskeho zákonníka vypovedal a tá uplynutím
výpovednej lehoty dňom 31. 01. 2011 zanikla, a že odporca dňa 01. 04. 2011 uhradil navrhovateľovi
sumu 501,87 eura za navrhovateľom poskytnuté služby odporcovi, ktorú si navrhovateľ započítal na
faktúru č. 26/2010.

Ako sporná skutočnosť sa v konaní ukázala eventuálna možnosť zániku navrhovateľom uplatnenej
pohľadávky dôsledkom jednostranného započítania pohľadávky odporcu z titulu náhrady škody
spôsobenej navrhovateľom odporcovi voči navrhovateľom uplatnenej pohľadávke z titulu zaplatenia
ceny za poskytnuté služby v zmysle zmluvy. Súd preto súd skúmal dôvodnosť tejto odporcom uplatnenej
pohľadávky a jej spôsobilosť vyvolať započítaním zánik navrhovateľovej pohľadávky. Odporca si škodu

vyčíslil nasledovne:

· Škoda v sume 625,97 eura za opravu poškodenej sondy TS 220 a kábla sondy na stroji MC 100 VA
(ďalej len „škoda č. 1“),

· Škoda v sume 1 926,16 eura za opravu navrhovateľom zle vykonaných dielcov, resp. ich novú výrobu
(ďalej len „škoda č. 2“).

Škoda č. 1

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané a považoval za nesporné, že navrhovateľ pri plnení
svojho záväzku zo zmluvy používal CNC stroj poskytnutý odporcom, pričom na tomto stroji prišlo v
čase, keď ho navrhovateľ obsluhoval, ku škode v sume 625,97 eura v súvislosti s poškodením sondy
a kábla. V danom prípade teda nebolo sporné, že stroj poskytol navrhovateľovi odporca, že to bolo

za účelom vykonávania - plnenia záväzku navrhovateľa voči odporcovi vyplývajúceho zo zmluvy, a že
na tomto stroji prišlo v prítomnosti navrhovateľa (resp. počas jeho používania navrhovateľom) k jeho
zničeniu (poškodeniu sondy a kábla), pričom sumu, ktorú odporca vynaložil na opravu tohto stroja, ktorej
výška taktiež nebola medzi účastníkmi konania sporná, si odporca ako náhradu škody uplatnil voči
navrhovateľovi.

Na danú situáciu treba podľa názoru súdu aplikovať prípad osobitnej zodpovednosti za škodu podľa ust.
§ 421 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom
jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak. Táto
zodpovednosť je objektívna, preto nezáleží na tom, či ten, kto prevzal vec, poškodenie, stratu alebo
zničenie tejto veci zavinil alebo nie. Rozhodujúce je len to, že ten, kto je za škodu zodpovedný, prevzal

od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, a že na tejto veci bola spôsobená škoda, tedaže sa vec poškodila, zničila alebo stratila. Nejde však o absolútnu objektívnu zodpovednosť, keďže toto
ustanovenie pripúšťa aj liberačný dôvod v znení „ibaže by ku škode došlo aj inak“. To znamená, že by
ku škode mohlo prísť napríklad na základe nejakého vnútorného fyzikálneho alebo chemického procesu

(korózia častí stroja, jeho mechanické opotrebovanie a oslabenie častí stroja), v dôsledku ktorého by
došlo k zničeniu alebo poškodeniu veci, alebo pôsobením objektívnych vonkajších okolností (záplavy,
zemetrasenie atď.), ktoré by s činnosťou zodpovedného subjektu (navrhovateľa) nemali nič spoločné.

Navrhovateľ ako liberačný dôvod uviedol, že stroj sa zničil v dôsledku poškodených tlačidiel, ktoré
zle reagovali, pričom túto tvrdenú skutočnosť nepreukázal v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi

dôkaznými prostriedkami. Práve naopak, táto ním tvrdená skutočnosť bola vyvrátená, keďže:

- z výpovede svedka E. P. ako navrhovateľovho bývalého kolegu vyplývalo, že na predmetom
poškodenom stroji sa s navrhovateľom striedali z dôvodu dvojsmennej prevádzky, pričom dňa 05. 01.
2011 o 06.00 hod. ráno pri preberaní smeny svedok zistil, že stroj, ktorý prebral od navrhovateľa bol
poškodený, pričom svedok uviedol, že stroje, na ktorých pracovali, boli v 100 % stave a keby tlačidlá na
nich nefungovali, nedalo by sa na nich vôbec pracovať, pričom predmetný stroj svedok predchádzajúci

deň odovzdal v poriadku a zároveň svedok uviedol, že mu navrhovateľ nikdy nespomenul, že nejaké
tlačidlá nefungujú,

- z výpovede svedka Y. A. ako pracovníka odporcu na pozícii majster vyplývalo, že navrhovateľ zle zadal
do systému informáciu, na základe čoho sa stroj (sonda) pokazil, pričom pokazený stroj navrhovateľ
svedkovi nenahlásil. Svedok sa o pokazenom stroji dozvedel od p. P., ktorý pracoval na stroji po

navrhovateľovi. Svedok uviedol, že sa rozprával s navrhovateľom o tomto poškodení a že navrhovateľ
nemal žiadne námietky ohľadom toho, že stroj pokazil. Svedok ďalej uviedol, že stroj (sonda) sa môže
pokaziť len zadaním nesprávneho príkazu, pričom pokazené tlačidlo nemôže spôsobiť jeho pokazenie,

- z tvrdenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 10. 11. 2014 vyplývalo, že nikdy netvrdil, že sondu
nepokazil, pričom uviedol, že tlačidlá, ktorými sa zadával prikázal nefungovali tak rýchlo, a preto pri

zadávaní príkazu prišlo ku chybe.

Z uvedených dôkazných prostriedkov teda jasne vyplynulo, že dôvod navrhovateľa „pokazené tlačidlá“
nemožno považovať za liberačný dôvod, ktorým by sa zbavil zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 421
Občianskeho zákonníka, keďže bolo výpoveďami vyššie uvedených svedkov preukázané, že o žiadnych
pokazených tlačidlách nemali vedomosť, a že ak by aj boli pokazené, na prístroji by sa jednoducho

nedalo pracovať, čiže by nemohlo prísť k jeho zničeniu, že k pokazeniu stroja mohlo dôjsť len zadaním
zlej informácie/príkazu, pričom sám navrhovateľ uviedol, že k zničeniu stroja (sondy) došlo pri zadávaní
príkazu, kedy došlo ku chybe, keďže tlačidlá nefungovali dosť rýchlo.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že pohľadávka odporcu v sume 625,97
eura z titulu náhrady škody je dôvodná.

Škoda č. 2

Podľa čl. II bodu 3 a 5 zmluvy bolo povinnosťou navrhovateľa pracovať kvalitne a niesť plnú
zodpovednosť za škody vzniknuté odporcovi, ktoré preukázateľne zapríčinil. V zmysle vyššie uvedeného
si odporca voči navrhovateľovi uplatnil náhradu škody v sume 1 926,16 eura z titulu nekvalitne
vykonaných služieb navrhovateľom pre odporcu (výroba vadných dielcov), dôsledkom čoho odporcovi

vznikla škoda v súvislosti ich s opravou resp. opätovným vyrobením. V danom prípade išlo o náhradu
škody v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka, keďže zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu
povinnosti zo záväzkového vzťahu (resp. zo zmluvy), nakoľko nepracoval - nevykonával služby pre
odporcu kvalitne v zmysle zmluvy. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373
Obchodného zákonníka sú vznik (existencia) škody, protiprávny úkon (konanie) škodcu a príčinnú

súvislosť medzi škodou a proti právnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu
a ich existenciu preukazuje odporca ako poškodený, pričom zodpovedná strana (navrhovateľ) sa môže
od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu jeho povinnosti došlo v dôsledku
okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka.Vznik škody, ako aj jej výška sa v konaní ukázala ako nesporná skutočnosť, nakoľko mal súd z
listinných dôkazov (zoznam vyčíslených škôd, reklamácie k vadným dielcom), z výpovedí svedkov a aj
zo zhodných tvrdení účastníkov konania preukázané, že odporcovi vznikla škoda v sume 1 926,16 eura

z titulu vyrobenia vadných dielcov a ich následnej opravy, resp. opätovnej výroby.

Protiprávne konanie navrhovateľa, resp. porušovanie jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy tým, že
poskytoval pre odporcu nekvalitné služby v podobe výroby vadných dielcov, považoval súd taktiež za
preukázané, keďže:

- z výpovede svedka E. P. ako navrhovateľovho bývalého kolegu vyplývalo, že navrhovateľ často kazil
dielce a snažil sa ich potom skryť, aby ich nikto nevidel,

- z výpovede svedka E. K., ktorý u odporcu pracoval ako kontrolór výroby vyplývalo, že navrhovateľ mal
nejaké nedostatky v práci, že mal najviac vadne vyrobených dielcov a že navrhovateľ vadné výrobky
schovával za strojom,

- z výpovede svedka Y. A. ako pracovníka odporcu na pozícii majster vyplývalo, že navrhovateľ
nepracoval u odporcu dlho, viac - menej sa navrhovateľ len zaúčal, na základe čoho nevedel poriadne

obsluhovať stroj a mal dosť vadne vyrobených dielcov. Tieto vadné dielce svedok s navrhovateľom aj
riešil, pričom na vadné dielce bol navrhovateľ upozorňovaný aj konateľom odporcu. Navrhovateľ sa
snažil zopár vadných dielcov ukryť, pričom sám svedok dva alebo tri takéto dielce našiel,

- z tvrdenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 10. 11. 2014 vyplývalo, že bol niekoľko krát v kancelárii
konateľa odporcu ohľadom vád, ktoré spôsobil, pričom mu bolo vysvetlené, ktoré vady spôsobil a že od

istého momentu mu bola znížená odmena za poskytované služby.

Z uvedených dôkazných prostriedkov teda jasne vyplynulo, že navrhovateľ nevykonával služby pre
odporcu kvalitne, keďže mal najviac vadne vyrobených dielcov, z ktorých niektoré schovával za strojom,
že tento problém bol riešený aj s konateľom odporcu, a že ako dôsledok jeho nekvalitných služieb
mu bola znížená odmena za vykonávané služby, a preto mal súd za to, že navrhovateľ porušil svoje

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a konal protiprávne (resp. v rozpore so zmluvou).

Pri príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním škodcu (navrhovateľa) platí,
že medzi porušením povinnosti (príčinou) a škodou (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. V
danom prípade musel odporca ako poškodený preukázať, že škoda č. 2, ktorú si v tomto konaní voči
navrhovateľovi uplatnil, vznikla v priamej súvislosti s protiprávnym konaním navrhovateľa, teda musel

preukázať, že predmetné vadné dielce (uvedené v zozname vyčíslenej škody), boli naozaj vyrobené
navrhovateľom. Predmetný zoznam vyčíslenej škody, kde boli uvedené všetky vadné dielce vyrobené
údajne navrhovateľom, bol podpísaný kontrolórom E. K., majstrom Y. A. a konateľmi odporcu Dorňákom
a Matuským.

ZosvedeckejvýpovedekontrolóraE.K.vyplynulo,žetentovoväčšineprípadovnevedel,ktorýpracovník

chybu urobil a preto zisťoval u ostatných pracovníkov a musel im veriť, keď označili toho, kto vadu
spôsobil. Posledného pol roka (teda v čase, keď už navrhovateľ pre odporcu služby nevykonával)
skontroloval vyrobené dielce, dal na ne pečiatku, avšak počas vykonávania služieb navrhovateľa pre
odporcu to takto nefungovalo. Predmetný zoznam vyčíslenia škôd svedok podpísal, avšak nevedel
osobne, že škody v zozname uvedené spôsobil navrhovateľ, vedel to len od ostatných pracovníkov.

Zo svedeckej výpovede majstra Y. A. vyplynulo, že zoznam vyčíslenia škody podpísal a že tam
boli uvedené dielce, ktoré navrhovateľ vadne vyrobil, pričom pri uvedených dielcoch nebola žiadna
pochybnosť o tom, kto ich pokazil, keďže kontrolór, ak nájde chybný výrobok, vie kto ho vyrobil. Podľa
svedka kontrolór na 99 % vedel, ktorý pracovník dielce vyrobil, keďže pracovníci si podpisujú výkresy,
avšak počas výkonu služieb navrhovateľa tento systém nefungoval. Nemajú písomne zachytené, kto

na akom stroji čo vyrobil. Kto pokazený dielec vyrábal zistí svedok tak, že pracovníkom ukáže výkres aten kto dielec vyrobil, sa mu prizná. Keď zistí, kto vadný dielec vyrobil, tento pracovník musí podpísať
reklamačné hlásenie. S navrhovateľom boli určite prejednávané všetky vady, ktoré sú uvedené v
zozname vyčíslenej škody.

Z tvrdení navrhovateľa na pojednávaní dňa 10. 11. 2014 vyplynulo, že mu bol zoznam vyčíslenej škody
predložený, aby vede,l akú sumu si mal zraziť z faktúry.

Na základe vyššie uvedeného vyplynulo, že odporca v písomnej forme neevidoval, kto aký výrobok
vyrobil, preto nemohol v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi listinnými dôkazmi preukázať, že
predmetné dielce uvedené v zozname vyčíslenej škody naozaj vyrobil navrhovateľ, a preto sa dostal
do dôkaznej núdze. Z výpovede svedka Y. A. vyplynulo, že kontrolór by mal vedieť, kto vadný dielec

vyrobil, avšak toto jeho tvrdenie bolo samotnou výpoveď kontrolóra E. K. vyvrátené, keďže tento
kontrolór sám uviedol, že vo väčšine prípadov nevedel, kto chybný dielec vyrobil a hoci podpísal
predmetný zoznam vyčíslenej škody, nevedel osobne, že škodu spôsobil navrhovateľ, keďže to vedel
len sprostredkovane od iných pracovníkov. Hoci svedok Y. A. uviedol, že pracovník, ktorý vadný dielec
vyrobil, musel podpísať reklamačné hlásenie, takéto reklamačné hlásenie ako dôkaz preukazujúci

odporcove tvrdenie o navrhovateľom spôsobenej škode nebolo v súdnom konaní predložené. Aj napriek
tomu, že navrhovateľovi bol predmetný zoznam vyčíslenej škody predložený, aby vedel, akú sumu
si mal z faktúry zraziť, takýto prejav vôle nebol z jeho strany uskutočnený a ani tento zoznam nebol
navrhovateľom podpísaný. Navyše neskôr pri uplatnení odporcovej náhrady škody voči nemu túto škodu
navrhovateľ neuznal z dôvodu, že nie je jasné, či ju naozaj spôsobil, preto súd nemohol mať za to, že

by navrhovateľ uznal zodpovednosť za predmetnú škodu č. 2.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že odporca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi škodou č. 2 a protiprávnym konaním navrhovateľa, teda že by navrhovateľ svojím porušením
zmluvnej povinnosť vykonávať služby kvalitne, vyrobil vadne práve tie dielce, ktorých opravu, resp.
opätovné vyrobenie si odporca ako náhradu škody voči navrhovateľovi uplatnil, a preto súd považoval

odporcom uplatnenú pohľadávku z titulu náhrady škody č. 2 v sume 1 926,16 eura za nedôvodnú.

Premlčanie práva na náhradu škody

Nakoľko súd nárok (právo) odporcu na náhradu škody č. 2 považoval za nedôvodný, premlčanie
nároku (práva) odporcu na náhradu škody posudzoval len pri škode č. 1. Ako súd už vyššie uviedol,
na právny vzťah navrhovateľa a odporcu sa použil právny režim Obchodného zákonníka a v taktom

prípade sa na posúdenie premlčania nároku (práva) odporcu na náhradu škody použije právna úprava
premlčania v zmysle ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže právna úprava premlčania je v
Obchodnom zákonníku upravená komplexne, a preto je vylúčené použitie právnej úpravy premlčania
podľa Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku
je podstatné, či ide o obchodnoprávny vzťah, a nie je preto rozhodujúce, či premlčané právo z

obchodnoprávneho vzťahu vyplýva z úpravy Občianskeho zákonníka, tak ako v tomto prípade právo
na náhradu škody č. 1 v zmysle ust. § 421 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 398 Obchodného
zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený (odporca)
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, pričom sa končí
najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že o škode (poškodení stroja) sa odporca ako poškodený dozvedel, resp. mohol
dozvedieť dňa 05. 01. 2011, kedy došlo k poškodeniu stroja, resp. dňa 07. 01. 2011, ktorý je ako deň
zisteniaškodyuvedenývzoznamevyčíslenejškody,pričomtietodátumymožnopovažovaťajzadátumy,
kedy sa odporca dozvedel o tom, kto je povinný na úhradu škody. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že v zmysle ust. § 398 Obchodného zákonníka premlčacia doba začala plynúť dňa 05. 01. 2011, resp.

dňa 07. 01. 2011. Keďže Obchodný zákonník pre právo na náhradu škody neustanovuje osobitnú dĺžku
premlčacej doby, v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka platí, že premlčacia doba v prípade práva
na náhradu škody je štyri roky. Vzhľadom na to by premlčacia doba odporcovho práva na náhradu škody
márne uplynula dňa 05. 01. 2015, resp. dňa 07. 01. 2015. Keďže si odporca uplatnil svoj nárok (právo)
na náhradu škody v podanom odpore dňa 30. 01. 2014, čo bolo ešte pred uplynutím premlčacej doby,

bol súd toho názoru, že právo odporcu na náhradu škody č. 1 nie je premlčané.Jednostranné započítanie

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítanie predstavuje spôsob zániku navzájom sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka, pričom platí, že zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie. K započítaniu však nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli.
Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav
adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Pri jednostrannom započítaní platí, že ide o je jednostranný
právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho

vôli.

Ako súd už vyššie uviedol, súd nárok navrhovateľa považoval za dôvodný v celom rozsahu, teda v
sume 2 552,13 eura a nárok odporcu za dôvodný v sume 625,97 eura, čo znamená, že navrhovateľ
a odporca disponovali voči sebe vzájomnými pohľadávkami, spôsobilými na započítanie, pričom za
okamih ich stretnutia súd považoval deň 20. 03. 2014, t.j. deň doručenia odporcom podaného odporu
navrhovateľovi. Súd sa nevenoval posúdeniu platnosti, resp. neplatnosti jednostranného započítacieho

úkonu odporcu zo dňa 30. 03. 2011, keďže nebolo zrejmé, kedy sa tento prejav vôle odporcu dostal
do sféry pôsobenia navrhovateľa, či pred splatnosťou alebo až po splatnosti odporcovej pohľadávky, od
čoho závisí platnosť takéhoto započítacieho úkonu v zmysle ust. § 359 Obchodného zákonníka, pričom
jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok je možné urobiť aj v rámci súdneho konania, čo
odporcavpodanomodporeajurobil.Nazákladevyššieuvedenéhosúddospelkzáveru,žejednostranné

započítanie odporcu je platné, čím v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
358 Obchodného zákonníka prišlo dňa 20. 03. 2014 k zániku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky v
rozsahu, v akom sa predmetné pohľadávky kryli, t. j. v rozsahu 625,97 eura.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vykonané
dokazovanie považoval súd návrh navrhovateľa na začatie konania v sume 1 926,16 eura za dôvodný,

pričom vo zvyšnej časti jeho návrh na začatie konania zamietol.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním
odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko záväzkový vzťah navrhovateľa a odporcu
vznikol pred 01. 02. 2013, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného

zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom z faktúry č. 26/2010 a
č. 27/2010 predstavovala výšku 1 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o
8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne. Súd priznal
navrhovateľovi právo na úroky z omeškania takto:

- zo sumy 501,87 eura od 26. 01. 2011 (čo je prvý deň omeškania s platením faktúry č. 26/2010) do
01. 04. 2011 (čo je deň, kedy odporca uhradil navrhovateľovi sumu 501,87 eura, ktorú si navrhovateľ
započítal na túto faktúru),

- zo sumy 713,63 eura (čo je zvyšok z faktúry č. 26/2010) od 26. 01. 2011 (čo je prvý deň omeškania
s platením predmetnej faktúry č. 26/2010) do 20. 03. 2014 (čo je deň kedy došlo k jednostrannému

započítaniu sumy 625,97 eura na predmetnú faktúru) a

- zo sumy 1838,50 eura od 26. 02. 2011 (čo je prvý deň omeškania s platením faktúry č. 27/2010) až
do zaplatenia.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania odporcu s platením
zvyšnej časti faktúry č. 26/2010 v sume 87,66 eura (sumu, ktorá zvýšila z faktúry č. 26/2010 po

jednostrannom započítaní dňa 20. 03. 2014) predstavovala výšku 0,25 % ročne, takže navrhovateľovi
patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková
sadzba, teda 8,25 % ročne. Preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania zo sumy 87,66
eura od 21. 03. 2014 (čo je deň nasledujúcu po jednostrannom započítaní) do zaplatenia.Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v

písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania
vo výške 153,- eura podľa položky 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

neskoršíchpredpisov,sumy1057,91eura,ktorápredstavujenákladyprávnehozastúpenianavrhovateľa
vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za:

- prípravu a prevzatie zastúpenia v sume 101,25 eura,

- podanie vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 27. 09. 2013 v sume 101,25 eura,

- podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 02. 04. 2014 v sume 101,25 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 28. 05. 2014 v sume 101,25 eura,

- podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 28. 08. 2014 v sume 101,25 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 03. 09. 2014 v sume 101,25 eura,

- podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 05. 11. 2014 v sume 101,25 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2014 v sume 101,25 eura,

- podanie vo veci samej - záverečné vyjadrenie zo dňa 15. 12. 2014 v sume 101,25 eura,

- 2x režijný paušál po 7,81 eura v celkovej sume 15,62 eura,

- 7x režijný paušál po 8,04 eura v celkovej sume 56,28 eura,

- cestovné náklady zo dňa 28. 05. 2014 - Dunajská Streda - Bratislava a späť v počte 96 km v celkovej

sume 25,15 eura,- cestovné náklady zo dňa 03. 09. 2014 - Dunajská Streda - Bratislava a späť v počte 96 km v celkovej
sume 24,95 eura,

- cestovné náklady zo dňa 10. 11. 2014 - Dunajská Streda - Bratislava a späť v počte 96 km v celkovej

sume 24,75 eura.

Súd trovy konania vypočítal tak, že najskôr zistil percentuálny úspech navrhovateľa v konaní, ktorý bol
50,94 % (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 75,47 %
- NEÚSPECH 24,53 % = 50,94 %) a z celkovej výšky trov konania navrhovateľa (suma 1 210,91 eura)
vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu k neúspechu navrhovateľa v konaní, čím súd dostal sumu
616,84 eura (z čoho náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavuje v číselnom vyjadrení

pomeru úspechu k neúspechu navrhovateľa sumu 538,90 eura), ktorú navrhovateľovi titulom náhrady
trov konania priznal.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného
účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Podľa ust. § 139 ods. 1 O.s.p.; svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku

(svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo
svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Štátu v konaní vznikli trovy, keďže súd uznesením č.k. 23Cb 67/2024 - 158 zo dňa 08. 12. 2014 priznal
svedkovi E. K. svedočné v sume 92,- eura.

Štát mal s odvolaním sa na ust. § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p. právo na náhradu trov konania
predstavujúcu vyššie uvedenú sumu. Nakoľko navrhovateľ nebol oslobodený od súdnych poplatkov a
mal neúspech v konaní v percentuálnom vyjadrení 24,53 %, súd podľa ust. § 142 ods. 2 a § 148 ods. 1

O.s.p. priznal štátu náhradu trov konania podľa výsledkov konania proti navrhovateľovi, ktoré štát platil, a
to vo výške 24,53 % (čo predstavuje pomer jeho neúspechu v konaní) z celkovej sumy trov konania štátu
vo výške 92,- eura, čo predstavuje sumu vo výške 22,57 eura. Nakoľko ani odporca nebol oslobodený
od súdnych poplatkov, súd podľa ust. § 142 ods. 2 a § 148 ods. 1 O.s.p. priznal štátu náhradu trov
konania podľa výsledkov konania proti odporcovi, ktoré štát platil, a to vo výške 75,47 % (čo predstavuje

pomer jeho neúspechu v konaní) z celkovej sumy trov konania štátu vo výške 92,- eura, čo predstavuje
sumu vo výške 69,43 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.