Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/773/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813203796
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813203796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudcov

JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: BRE Bank SA,
pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, IČO: 36 819 638, Pribinova č. 10, Bratislava,
právne zastúpeného B & S Legal, s.r.o., IČO: 35 929 049, Grösslingova č. 5, Bratislava, proti
odporcovi: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. XXX, o zaplatenie 3291,84 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. augusta 2013 č.k.
13C/24/2013-55 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. októbra 2013
č.k. 13C/24/2013-70 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania p
o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením súd prvého stupňa
rozhodoltak,žeodporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumu2.416,18eurs9%úrokomzomeškania
ročne zo sumy 2.416,18 eura od 04.10.2011 do zaplatenia, a na účet právneho zástupcu navrhovateľa
trovy konania v sume 92,20 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 144,87 eura s tým, že súd povoľuje
odporcovi zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, trovami konania a trovami právneho zastúpenia
v mesačných splátkach vo výške 90,- eur, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi do 15. dňa

v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody
splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol že, navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu 3.291,84 eur so zmluvným úrokom vo výške 16,50% ročne od 21.01.2011 do
zaplatenia a so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 21.01.2011 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o
poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ reg. Č. zmluvy 520700-4200869788/8360, na základe ktorej

navrhovateľ poskytol odporcovi hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,5% ročne.
Odporca sa dostal do omeškania k 20.01.2011 so zaplatením sumy 3.291,84 eur. Z dôvodu omeškania
odporcu navrhovateľ v zmysle predmetnej zmluvy, bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok a §
506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. Okrem zaplatenia dlžnej istiny, žiadal teda aj zaplatenie
dohodnutého úroku vo výške 16,5% ročne a zákonného úroku z omeškania.S poukazom na ustanovenie § 172 ods. 9 OSP platobný rozkaz súd nevydal. Odporca uviedol, že
v uvedenom období potrebovali s manželkou peniaze a keď prišla ponuka z mBank, tak ju využili.
Nepopieral, že si predmetný úver zobral a predmetnú zmluvu o úvere podpísal. Potvrdil, že mu bolo

doručené aj odstúpenie navrhovateľa od predmetnej zmluvy. Nespochybňoval, že musí požičanú sumu
vrátiť, avšak žiadal, aby mu ju súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach do 90,- eur mesačne. Dôvodil,
že sa s manželkou starajú o 3,5 ročného syna C., manželka je zamestnaná a dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem v sume 360,- eur. Ich výdavky predstavujú náklady na bývanie v R., a jeho náklady
na bývanie v C., kde pracuje v spoločnosti M. ako vodič vysokozdvižného vozíka s čistým mesačným

príjmom cca 700,- eur, tiež náklady na stravu, splácanie pôžičiek, výdavky na maloletého syna C.,
náklady na cestovanie do práce v C..

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ dňa 13.10.2008 odporcu
informoval o možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorého základné charakteristiky, náklady na
spotrebiteľský úver a ďalšie informácie poskytol vo forme písomnej informácie pod č. HMP079134103.
Následne dňa 14.10.2008 podal odporca u navrhovateľa žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru

mPôžička HMP079134103 a v rovnaký deň 14.10.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom Zmluvu o
poskytnutí hotovostného úveru mPôžička HMP079134103, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eura) na obdobie 60 mesiacov, pričom konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na 14.10.2013. RPMN bola dohodnutá vo výške 17,81% pri dohodnutej pohyblivej
úrokovej sadzbe vo výške 16,50% ročne v čase uzavretia zmluvy. Celkové náklady spojené s úverom

predstavujú sumu 47.629,68 Sk (1.581,- eur) podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver bola v danom období
22,21%. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli uvedené v prílohe č. 1
tejto zmluvy č. 5207004200869788/8360. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 2.458,45
Sk (81,61 eura) s termínom splatnosti k 14. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 14.11.2008 a

posledná dňa 14.10.2013. Odporca predmetný úver čerpal dňa 14.10.2008 vo výške 3.319,39 eura a v
časovom období od novembra 2008 do januára 2011 navrhovateľovi v rôznych splátkach uhradil sumu
903,21 eura (november 2008 sumu 81,60 eura, december 2008 sumu 81,61 eura, október 2009 sumu
250,- eur, január 2010 sumu 50,- eur, február 2010 sumu 50,- eur, marec 2010 sumu 50,- eur, apríl 2010
sumu50,-eur,máj2010sumu50,-eur,jún2010sumu50,-eur,júl2010sumu20,-eur,august2010sumu

20,- eur, september 2010 sumu 50,- eur, december 2010 sumu 50,- eur a január 2010 sumu 50,- eur).
Platby nie sú sporné, ich prijatie potvrdzuje navrhovateľ predloženým výpisom z účtu odporcu. Odporca
teda uhradil navrhovateľovi titulom splátok predmetného úveru celkom sumu 903,21 eura. Keďže bol
odporca v omeškaní so splácaním predmetného úveru navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil od Zmluvy o
poskytnutí hotovostného úveru mPôžička reg. č. 520700-4200869788/8360 a vyzval odporcu na úhradu

dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička v
celkovej výške 4.668,45 eura ku dňu 04.10.2011. Odporca na pojednávaní dňa 07.08.2013 potvrdil, že
predmetné odstúpenie mu bolo doručené, no nevedel uviesť kedy.

Aplikujúc ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52,ods.1,
§ 39, § 54 ods. 1, § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

že Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 14.10.2008 považoval jednoznačne za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy veriteľom a odporca bol v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľom. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je

vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ak navrhovateľ ako veriteľ odstúpil

dňa 04.10.2011 v zmysle ustanovenia 2.3.5 Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru
mPôžička v mBank, pričom doručenie odstúpenia odporca potvrdil, došlo k zániku predmetnej Zmluvy o
poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 14.10.2008. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka
sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia neuhradenej istiny v sume 3.291,84 eura, spolu s
dohodnutým 16,50% úrokom ročne od 21.01.2011 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne od 21.01.2011 do zaplatenia. Ak však navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil odpredmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej
zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle
§§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 OZ konštatoval, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§

48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú
práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej
zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. V tomto prípade vzniká právo
navrhovateľa domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy
zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení

Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho
zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie
plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy
podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa
úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý

naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení aj keď existujú
iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia.
Ustanovenie článku obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s
§ 457 OZ. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským

štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/
PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§
153ods.3,4OSP)scieľomvylúčiťzoživotabežnýchľudíneprimeranépodmienky,ktorézhoršujúkvalitu
života. Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho
poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52

až 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu
zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ teda navrhovateľ v predmetnej veci presadzuje
obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s

odstúpenímzmluvynienaObchodnýzákonník,alena§48Občianskehozákonníka.Aktedanavrhovateľ
poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 3.319,39
eura, od ktorej navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil, je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel
medzi sumou poskytnutého úveru 3.319,39 eura a sumou, ktorú odporca doteraz navrhovateľovi zaplatil
vo výške 903,21 eura, teda celkom má odporca vrátiť navrhovateľovi sumu 2.416,18 eura, nakoľko

zmluva o spotrebiteľskom úvere sa odstúpením zrušila s účinkami ex tunc a účastníci tejto zrušenej
zmluvy sú si povinní vrátiť to, čo na základe takejto zrušenej zmluvy dostali a to bez úrokov z
úveru dohodnutých v zrušenej zmluve. Ďalej v odôvodnení uviedol, že pri omeškaní ide o objektívnu
zodpovednosť dlžníka za stav omeškania. Keďže sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom
a teda vzťah občianskoprávny, treba na tento vzťah medzi účastníkmi konania použiť ustanovenia

Občianskeho zákonníka, t. j. § 517 ods. 1, 2 OZ. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi
zákonnýúrokzomeškaniavovýške9%ročnezdlžnejsumy2416,18euraododňaodstúpeniaodzmluvy
až do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP tak, že vo väčšej miere neúspešného odporcu
zaviazal zaplatiť vo väčšej časti úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 92,20 eura

a trov právneho zastúpenia v sume 144,87 eur, čo predstavuje 46,80% trov konania podľa úspešnosti
navrhovateľa v spore. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, keď z ním uplatnenej pôvodnej sumy
3.291,84 eura mu bola priznaná suma 2.416,18 eura, čo predstavuje zaokrúhlene čistý úspech v spore
46,80% (úspešnosť navrhovateľa 73,40%, úspešnosť odporcu 26,60%, rozdiel predstavuje 46,80%).
Trovy konania pozostávajú z čiastočnej náhrady zaplateného súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ

zaplatil za návrh na začatie konania vo výške 197 eura, t. j. v sume 92,20 eura (46,80% zo sumy 197,-
eura) a z trov právneho zastúpenia v sume 144,87 eura (46,80% zo sumy 309,55 eura). Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny v sume 242,34 eura za dva úkon právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia a písomné podanie na súd) po 121,17 eura a režijného paušálu v sume 15,62 eura za 2
režijné paušály po 7,81 eura a príslušnej 20% DPH zo sumy 257,96 eura, t. j. celkom trovy právneho

zastúpenia 309,55 eura. Súd v súlade s § 160 ods. 1 veta druhá OSP a so žiadosťou odporcu povolil
odporcovi vzhľadom na jeho rodinnú a majetkovú situáciu zaplatiť súdom navrhovateľovi priznanú sumu
spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovami konania v mesačných splátkach po 90,- eur a to vždydo 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a to v jeho

zamietajúcej časti ako aj v časti, ktorou rozhodol súd o náhrade trov konania, dôvodiac nesprávnym
právnym posúdením veci zo strany súdu prvého stupňa, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v
ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., s poukazom na čo žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu t.j. aj v
zamietajúcej časti vyhovené a odporca bude zaviazaný na náhradu trov tak prvostupňového ako aj

odvolacieho konania. Predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyjadril
k jeho podaniu zo dňa 01.06.2013, ktorým sa domáhal aplikácie Obchodného zákonníka na danú vec.
Nespochybňoval záver súdu, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou
spotrebiteľskou a teda, že odporca ako spotrebiteľ má byť chránený v zmysle právnych predpisov na
poli ochrany spotrebiteľa. Na druhej strane, však zastáva ten názor, že v rámci uvedeného žiadny právny
predpis nestanovuje generálnu aplikáciu Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, pretože takýto záver by viedol k porušeniu zákona a k nelogickým situáciám
kedy by sa veriteľ dostával do nevýhodnejšieho postavenia v prípade porušovania zmluvných povinností
zo strany dlžníka. Poukázal na ustanovenie § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého sa touto časťou uvedeného právneho predpisu spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy okrem iného aj zmluvy o úvere upravené ustanovením § 497 Obchodného zákonníka.

Zuvedenéhodôvodumalpretosúdprvéhostupňazmluvuoúvereakotzv.absolútnyobchodposudzovať
z hľadiska príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a z hľadiska dodržania právnych predpisov
skúmať, či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, napr. či výška dohodnutého úroku
neprekračuje maximá stanovené predpismi na ochranu spotrebiteľa. Podľa jeho názoru z uvedeného
vyplýva,žezáversúduprvéhostupňa,ženazmluvuoúveresamajúaplikovaťustanoveniaObčianskeho

zákonníka, pretože je to pre spotrebiteľa výhodnejšie je nesprávny a prekračuje to rámec ochrany
spotrebiteľa ktorá mu patrí. Nastala by tak, podľa jeho názoru, za určitých okolností absurdná situácia,
kedy by pre dlžníka bolo výhodnejším nesplácať úver, nakoľko v prípade odstúpenia veriteľa by bol
povinný vrátiť len samotnú sumu úveru bez dohodnutých úrokov.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na

podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti
podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej vykonal ako súd odvolací
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Dôvodmi odvolania vymedzenými navrhovateľom a
ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania,

bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa
§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov
konania je potrebné v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo zvyšnej,
teda vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti rozsudok súdu

prvého stupňa suspenzívnym účinkom odvolania napadnutý nebol.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny názor
aplikujúc príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom navrhovateľovi aplikujúc ustanovenie

§ 142 ods. 2 O.s.p. ako v konaní pomerne úspešnejšiemu priznal v rozsahu pomeru jeho úspechu právo
na náhradu trov konania na zaplatenie ktorých zaviazal odporcu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa
podrobneapresvedčivoodôvodnilvsúladespožiadavkami§157ods.2O.s.p.aodvolacísúdsavcelom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť a v dôvodoch
na tento poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti k odvolaciemu dôvodu navrhovateľa uvádza:Odvolacia námietka navrhovateľa smerovala voči právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa, ktorý
nadanúvecaplikovalpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,pričompodľanázorunavrhovateľa
tento mal správne vychádzajúc z toho, že zmluva o úvere je upravená Obchodným zákonníkom, teda

ide o tzv. absolútny obchod aplikovať príslušné ustanovenia iného právneho predpisu a to Obchodného
zákonníka.

Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
od ktorého odvodzuje aj správnosť svojho názoru o aplikácii ustanovení upravujúcich odstúpenie od
zmluvy nie podľa občianskeho práva, ale podľa práva obchodného. Odvolací súd nijako nepopiera, že
úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu

na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou a tiež ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.
Nie sú pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a odporca nepoužil predmet plnenia
na podnikanie. Rovnako tu nie sú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľ a predmet konania sa týka

jeho podnikateľskej činnosti. O tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu nepochyboval ani
samotný navrhovateľ. V konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za
ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak je uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Keďže predmetná právna vec má spotrebiteľskú povahu dopadá na ňu právna ochrana vyplývajúca z
ustanovenia§54Občianskehozákonníka.Postaveniespotrebiteľaniejeprípustnézhoršiťoprotiprávnej

úprave Občianskeho zákonníka, vrátane právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, a to ani v prípade
úveru, ktorý čo odvolací súd nespochybňuje, je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem
upravujúcich totožný inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Aplikácia Obchodného zákonníka
v danom prípade by predstavovala rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
je súladné s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov

aj prísnejšie opatrenia než aké odporúča Smernica Rady 93/13 EHS. O rozpor s ustanovením § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa teda jednalo v prípade, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že
Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Je pravdou, že ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka významne chráni spotrebiteľa, je potrebné však vziať do úvahy,

že spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom na koncipovaní typovej zmluvy neparticipuje, preto sa dá
plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil. Na
faktickúnerovnosťmedzidodávateľomaspotrebiteľompoukazujúajviacerérozhodnutiaSúdnehodvora
(napr. rozsudok C-168/05, Mostaza-Claro bod 25, 26, 27).

Keďže v preskúmavanej veci nepochybne právna úprava odstúpenia od zmluvy upravená v ustanovení

§ 48 Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia, keď vychádzajúc z ods. 2 ustanovenia
zakotvuje, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy od samého počiatku, teda
ex tunc. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa k zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. V nadväznosti na uvedené vychádzajúc z ust. § 48, ods.2 a § 457 Občianskeho
zákonníka tu je povinnosť účastníkov konania navzájom si vrátiť iba to, čo si vzájomne plnili, ktoré

ust. súd prvého stupňa na danú vec aj správne aplikoval a po nespornom zistení, že navrhovateľ od
zmluvy odstúpil, zaviazal odporcu len na zaplatenie rozdielu medzi sumou úveru, ktorá mu zo strany
navrhovateľa bola na základe zmluvy o úvere poskytnutá a sumou, ktorú tento splatil a vo zvyšku návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Výška poskytnutá úveru ani výška uhradenej sumy odporcom
v konaní sporná nebola. Rovnako správne prvostupňový súd postupoval, keď na danú vec aplikoval

aj pokiaľ ide o úrok z omeškania, príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a o trovách konania
rozhodol vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľa v konaní.

Nedôvodne v odvolaní poukazuje navrhovateľ na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal, resp. nevzal do úvahy jeho podanie zo dňa 01.06.2013, ktoré bolo
súdu preukázateľne doručené. Z jeho obsahu vyplýva, že týmto sa navrhovateľ domáha aplikácie

Obchodného zákonníka na danú vec, s ktorou skutočnosťou sa však podrobným spôsobom a v
dostatočnom rozsahu súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal, i keď nie
s odkazom na toto podanie, keď podrobne vyargumentoval, z akého dôvodu v danom prípade nie jemožné na vzťah založený zmluvou o úvere medzi navrhovateľom a odporcom aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, ale vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, je potrebné aplikovať
ustanovenia iného právneho predpisu a to Občianskeho zákonníka, keďže jeho ustanovenia upravujúce

inštitút odstúpenia od zmluvy, sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 142 ods. 1, § 151,ods.1 O.s.p. v spojitosti
s § 224 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorému ako úspešnému v odvolacom konaní napriek tomu, že mu
právo na náhradu trov konania z hľadiska zásady úspechu v konaní prináleží, tieto nepriznal, pretože

tento si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho
konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .