Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114220160
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114220160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 47 150 513, v konaní zastúpeného
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36 862
711protižalovanémuG.X.,štátnemuobčanoviSR,bytomM..O.XXX/X-X,Y.nadX.ozaplatenie980,53
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 54,60 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od 18.9.2011 do
zaplatenia, sumu 9,68 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od 18.10.2011 do zaplatenia, sumu 12,98 Eur
s 9,25% úrokom od 18.11.2011 do zaplatenia, sumu 14,48 Eur s 9% úrokom od 18.12.2011 do

zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal od žalovaného zaplatenia 980,53 eur spolu
s ročným úrokom z omeškania za jednotlivé platby podľa toho, kedy sa žalovaný dostal do omeškania,
a to všetko titulom dlžného hovorného a cien ostatných poskytnutých služieb. Poukázal na to, že jeho
právny predchodca mal so žalovaným uzavretú zmluvu o pripojení telefónneho zariadenia, na základe
ktorej poskytoval žalovanému telefónne služby. Keďže žalovaný porušil dohodnuté povinnosti, žiadal aj
zmluvnú pokutu v celkovej výške 888,79 Eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pripojení, faktúrami, výpisom z obchodného

registra a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet
konania nepresiahne sumu 1 000,- eur.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,
ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu a tohto jeho právneho posúdenia:Žalovaný ako účastník a Slovak Telekom a.s. ako obchodná spoločnosť uzatvorili dňa 9.8.2011
zmluvu o pripojení, podľa ktorej sa menovaná spoločnosť zaviazala žalovanému poskytovať verejnú
telefónnu službu a s tým súvisiace služby a žalovaný sa zaviazal platiť za poskytované služby cenu

podľa platnej tarify.

Z faktúr vystavených menovanou spoločnosťou žalovanému č. 2732001595, splatnou dňa 17.10.2011
na sumu 9,68 eur, č. 733997851, splatnou dňa 17.12.2011 na sumu 14,48 eur, č.
2732999267, splatnou 17.11.2011 na sumu 12,98 eur, č. 4731000980, splatnou 17.9.2011 na sumu
54,60 eur vyplynulo, že žalovanému bola vyfakturovaná cena za poskytnuté služby v uvedených

sumách. Vyfakturované ceny služieb žalovaný v dňoch splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil.

Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 9.8.2011 uzatvorili ako postupca Slovak Telekom,
a.s. a žalobca ako postupník a ktorá zmluva je registrovaná na tunajšom súde pod značkou registra
správy súdu, bola pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v celkovej
sume postúpená z pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s. na žalobcu.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1-3 zák. č. 610/2003 Z.z. (platného v čase uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi)
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej

poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva
o pripojení zaniká aj odstúpením od zmluvy.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a), písm. b) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za

poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov súd dospel k
záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne, pokiaľ ide o platby za poskytnuté služby. Zo zmluvy
o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovoprávny

vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné
služby, vznikla povinnosť predať žalovanému telefón, prípadne poskytovať služby a umožniť mu
prístup do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského
programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy
a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním, a preto mu vznikla povinnosť

za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť dohodnutú zmluvnú odplatu a platiť aj za poskytnuté
telekomunikačné služby.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú

zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva,
podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj
zmluva uzavretá podľa zákona o elektronických komunikáciách č. 610/2003 Z.z.) môže mať povahu
spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej iné atribúty.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 9.8.2011 takéto atribúty spotrebiteľskej zmluvy
spĺňa.

Podľa§53ods.1,5Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či predtým uvedená zmluva
neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. V konkrétnom prípade žalobca

ako dodávateľ zmluvné podmienky so žalovaným v prípade uzavretia zmluvy o pripojení
osobitne nevyjednával, nemali teda charakter individuálne dojednaných podmienok. Zmluva bola na
predtlačenom formulári. Podľa názoru súdu však podmienky dojednané v zmluve z hľadiska povinnosti
zaplatiť za poskytnuté služby, či požadovaný úrok, nepredstavovali v konkrétnom prípade neprijateľné
podmienky.

Právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, ale za svoje plnenie nedostal zo
strany žalovaného dohodnutú zmluvnú odplatu. Žalovaný nezaplatil za poskytnuté telekomunikačné
služby, ktoré boli vyfakturované tak ako bolo predtým uvedené. Žalobca sa teda v súlade s predtým
citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinností, ktoré
žalovanému vyplývajú z uzatvorenej zmluvy - záväzkového vzťahu medzi ním a právnym predchodcom

žalobcu, konkrétne povinnosti zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Žalovanému teda vznikla povinnosť
za tieto služby v zmysle predtým citovaných ustanovení zaplatiť.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 5l7 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj

úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

Inštitút úroku z omeškania plní v občianskoprávnej úprave funkciu nepriaznivej majetkovej sankcie
voči dlžníkovi za oneskorené plnenie peňažného dlhu. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovanýmsúd posúdil ako vzťah občianskoprávny, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na výšku
úrokov použiť ustanovenia § 517 Obč. zákonníka.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za

preukázané, že žalovaný nezaplatil za služby poskytované žalobcom riadne a včas. Dostal sa teda do
omeškania najneskôr dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry týkajúcej sa nezaplateného hovorného.
Preto súd zaviazal žalovaného aj k povinnosti zaplatiť úrok z omeškania nesplatených faktúr.

Výška úroku predstavovala v tom čase podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/l995 Z.z. dvojnásobok dňu
omeškania úrok požadovaný žalobcom, preto mu ho súd priznal.

Žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty

vo výške 888,79 Eur.

Osobitným zabezpečovacím prostriedkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná
(konvenčná) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Obč. zák.) je iba rámcová,
takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou ochranou
pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o zmluvnej

pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť
dobrým mravom, a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky a je

súčasťou Zmluvy o pripojení, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej a vzťahujú sa na
ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasledujúce v znení
predtým uvedenom).

Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku je
viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb dodávateľa a bez ohľadu

na výšku nezaplatených služieb. Vo viacerých súdnych rozhodnutiach už bolo konštatované (nielen
Okresného súdu Trenčín, ale aj iných slovenských súdov, ako aj iných európskych súdov), že zmluvné
pokuty, ktoré nie sú individuálne dojednané, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Aj preto už súd
nevyhlasovalopätovnetútopodmienkuzaneprijateľnú,ibakonštatuje,ženaňuztohtodôvodunemožno
prihliadať, nakoľko je v celom rozsahu neplatná. V porovnaní s dlhom, ktorý žalovaný nezaplatil, je

zmluvná pokuta nevyvážená, niekoľkonásobne vyššia ako dlh a porušenie povinnosti, ktoré by mala
sankcionovať.Aztohtodôvoduznamenáznačnúnerovnováhuvzmluvnomvzťahu.Pretosúdpovažoval
takto dohodnutú podmienku za neprijateľnú a z toho dôvodu neplatnú.

Osobitné normy § 52 a nasl. Obč. zák., ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy (B2C - Bussines
to Consumer) majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom

zákonníku. Moderačné ustanovenie v § 545a OZ reguluje aj nespotrebiteľské vzťahy. Niet dôvodu
nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade osobitnej normy určenej
na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými
ustanoveniami záväzkovoprávnej časti kódexu preto, pokiaľ by išlo o moderačné právo vyplývajúce z
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, nemohol by ho súd v danej veci uplatniť. Neprijateľná

podmienka spočívajúca v samotnej zmluvnej pokute, ktorá nebola dojednaná individuálne, ale iba
formulárovo vyjadrená v nadväznosti na viazanosť 24 mesiacov je neplatná ako taká, preto nebolo
možné znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu nevyhovel súd ani čiastočne
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobu ohľadne zmluvnej pokuty v celosti zamietol.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania, o ktorých súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov konania právo.

Keďže žalovaný bol v prevažnej časti uplatneného nároku úspešný, ale trovy mu preukázateľne žiadne
nevznikli, rozhodol súd vo veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.