Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114211398.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu SWAN, a.s., so

sídlomBorská6,Bratislava,IČO35680202,zastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomPajštúnska
5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanej S. D., štátnej občianke SR, bytom D. XXXX/XX, P. o
zaplatenie 450,50 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9% zo sumy 26,05 Eur
od 24.2012 do 13.6.2013 a sumu 2,10 Eur s 9% úrokom z omeškania od 24.1.2014 do
zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že so žalovanou mal uzatvorenú zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval
žalovanej verejnú elektronickú službu. Za poskytnuté služby vystavil žalobca dve faktúry, a to jednu na
26,05 Eur a druhú na 448,40 Eur, ktoré podľa neho žalovaná mala zaplatiť, ale neurobila tak. Súčasne
s dlžnou sumou požadoval aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o pripojení, oznámením o
odstúpení od zmluvy, faktúrami č. 1120130101, č. 1120233558 a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v
drobných sporoch.

Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet
konania nepresiahne sumu 1 000,- Eur.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku predmetného
rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe tohto skutkového a právneho posúdenia:

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Na základe toho dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná

iba čiastočne. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:V zmysle Zmluvy o pripojení MAX zo dňa 21.10.2011 treba mať za to, že medzi žalobcom a žalovanou
vznikol právny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb,
ktorých súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky.

Z faktúry č. 1120130101 zo dňa 9.1.2012 vyplýva, že žalovaná mala žalobcovi zaplatiť 26,05 Eur za
poskytnuté služby z obdobia od 1.1.2012 do 31.1.2012. Táto faktúra bola splatná 23.1.2012. Je na nej
uvedené, že žalovaná z tohto dlhu uhradila sumu 23,95 Eur, a to dňa 13.6.2013 (teda pred podaním
žaloby) a nezaplatených z tejto sumy ostalo iba 2,10 Eur. Tomu, že žalovaná uvedenú sumu

naozaj zaplatila nasvedčuje aj text z listu „odstúpenia od zmluvy“, kde žalobca od nej žiadal zaplatenie
450,50 Eur (pričom druhá uplatňovaná faktúra znela na 448,40 Eur).

Súd po právnej stránke skutkový stav subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 80 písm. b/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1-3 zák. č. 610/2003 Z.z. (platného v čase tvrdeného uzatvárania zmluvy medzi

žalovanou a žalobcom) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na

tarifu. Zmluva o pripojení zaniká aj odstúpením od zmluvy.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a), písm. b) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až

na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu o zaplatenie poplatkov
za telefónne služby, ktoré boli účtované faktúrou splatnou dňa 23.1.2012 s príslušným úrokom z
omeškania, bol čiastočne podaný dôvodne, a to vo výške sumy 2,10 Eur a úroku zo sumy 26,50 Eur od

omeškania (24.1.2012) do zaplatenia dňa 13.6.2012. Žalovaná sa zmluvne zaviazala platiť žalobcovi
za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Z ceny poskytnutých služieb, ktoré menovaná spoločnosť
vyfakturovala žalovanej uvedenou faktúrou, vznikol dlh, ktorý však žalovaná neuhradila v lehote
splatnosti (aspoň o tom nepredložila žiaden dôkaz, hoci bola prípisom zo dňa 2.9.2014 poučená o tom,
že tak má v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p urobiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v predmetnej zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky
zaposkytovanéslužbyvsúladesplatnýmcenníkom žalobcuaplatobnýmipodmienkami,ktoréžalovaná
neplnila. V tejto časti týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť za uvedené služby
súd nezistil, že by boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Preto ju súd zaviazal k povinnosti

zaplatiť za poskytnuté, ale neuhradené služby, okrem zmluvnej pokuty.

Keďže sa žalovaná s plnením uvedeného dlhu dostala do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok
z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj
úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania v danej veci o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky. V zmysle tohto ustanovenia rozhodoval súd o výške úroku odo dňa omeškania.

Žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške 448,40 Eur.

Osobitným zabezpečovacím prostriedkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná
(konvenčná ) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Obč. zák.) je iba
rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou
ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o
zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo
sa priečiť dobrým mravom, a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd
tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci (§ 132 Os.p.).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je
zásadne vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z

ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka
nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.

V predmetnej veci žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadne pokuty predložil iba faktúru č.
1120233558 zo dňa 13.2.2012, kde bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta za obdobie od 1.2.2012

do 30.4.2012. V žalobe, ani na tejto faktúre, neuviedol žalobca v čom malo spočívať porušenie
povinnosti žalovanej a za čo sa jej vlastne ukladá pokuta v takej výške, ktorú požaduje.

Súd mohol iba predpokladať, že to bola sankcia, ktorú zrejme uplatňuje podľa č. 10 pripojených
všeobecných podmienok na poskytovanie služieb, avšak bez toho, aby mohol zistiť za čo konkrétne

sa jej žalobca domáha. V danej veci mal teda súd za to, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu
od zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj
dojednanú zmluvnú pokutu je potrebné posúdiť z pohľadu spotrebiteľského práva.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka platného v čas uzavretia zmluvy dohodnutej medzi

účastníkmi, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom

osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky a je súčasťou Zmluvy
o pripojení, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej a vzťahujú sa na ňu ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasledujúce). Žalobca zmluvnou
pokutou okrem iného zabezpečoval "viazanosť" poskytovanej služby na dobu 24 mesiacov s tým, že
ak sa nebudú plniť dohodnuté podmienky, zaplatí sa zmluvná pokutu v plnej výške.

Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku je
viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb dodávateľa a bez ohľadu
na výšku nezaplatených služieb. Vo viacerých súdnych rozhodnutiach už bolo konštatované (nielenOkresného súdu Trenčín, ale aj iných slovenských súdov, ako aj iných európskych súdov), že zmluvné
pokuty, ktoré nie sú individuálne dojednané, najmä v prípade viazanosti 24 mesiacov, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Aj preto už súd nevyhlasoval opätovne túto podmienku za neprijateľnú, iba

konštatuje, že na ňu z tohto dôvodu nemožno prihliadať, nakoľko je v celom rozsahu neplatná.

Osobitné normy § 52 a nasl. Obč. zák., ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy (B2C - Bussines
to Consumer) majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom
zákonníku. Moderačné ustanovenie v § 545a OZ reguluje aj nespotrebiteľské vzťahy. Niet dôvodu

nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade osobitnej normy určenej
na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými
ustanoveniami záväzkovoprávnej časti kódexu preto, pokiaľ by išlo o moderačné právo vyplývajúce z
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, nemohol by ho súd v danej veci uplatniť. Neprijateľná
podmienka spočívajúca v samotnej zmluvnej pokute, ktorá nebola dojednaná individuálne, ale iba
formulárovo vyjadrená v nadväznosti na viazanosť 24 mesiacov je neplatná ako taká, preto nebolo

možné znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu nevyhovel súd ani čiastočne
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobu ohľadne zmluvnej pokuty v celosti zamietol.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania, o ktorých súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 § 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo.

Keďže žalovaná bola v prevažnej časti uplatneného nároku úspešná, ale trovy jej preukázateľne žiadne
nevznikli, rozhodol súd vo veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.