Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Viera Kvetková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/291/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914212087
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914212087.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home
CreditSlovakia,a.s.sosídlomvPiešťanoch,Ul.Teplickáč.7434/147,IČO:36234176,zast.Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporcovi: N.
C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. B. XXX, zast. AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Rimavská
Sobota, Žánovská 5183/2A, JUDr. Zdenka Demeterová, advokátka, kancelária Rimavská Sobota,
Hviezdoslavova 8, poverená Centrom právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, o zaplatenie
1.893,62 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.463,07 Eur spoločne s úrokom
z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.463,07 Eur od 29.08.2014 až do zaplatenia a súčasne
je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 352,59 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, V.: G. XXXX XXXXXXXXXXXX
vedený v Tatra banka, a.s., VS: XXXXXXX, pričom súd povoľuje odporcovi zaplatiť priznané nároky
navrhovateľovi v splátkach vo výške po 65,- Eur mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade, že
sa odporca dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky alebo jej časti.
Návrh navrhovateľa sa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.08.2014, došlým súdu dňa 08.09.2014 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 1.893,62 Eur s prísl, pričom žalovaná suma pozostáva z istiny 30,96 Eur, úroku 323,82
Eur, zosplatnenej istiny 1.469,04 Eur, poplatku za upomienku I. - 5,- Eur, poistného Bill protection 27,-
Eur, poplatku za upomienku II. - 36,- Eur, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,80 Eur. Popri uvedených
nárokoch si navrhovateľ uplatnil aj vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 289,64 Eur a úrok z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.893,62 Eur odo dňa 29.08.2014 do zaplatenia.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 24.01.2012 (v skutočnosti bola zmluva uzavretá až dňa
28.01.2014) uzavrel s odporcom úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
odporcovi bezúčelový úver vo výške 1.500,- Eur . Nakoľko však odporca neuhrádzal úverové splátky
včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy, vyzval ho navrhovateľ listom zo dňa 25.09.2012 ku splateniu
celého zostatku úveru vo výške 1.893,62 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet
navrhovateľa.Právna zástupkyňa odporcu, prítomná na pojednávaná do zápisnice uviedla, že pokiaľ ide o žalované
sumy navrhovateľom, v súčte predstavujúce sumu 1.893,62 Eur, tak z týchto súm akceptuje len istinu vo
výške 30,96 Eur a zosplatnenú istinu vo výške 1.469,04 Eur, avšak znížené o uhradenú splátku úveru vo
výške 63,93 Eur; ďalej akceptuje aj poistenie vo výške 27,- Eur, t.j. spolu akceptuje len sumu 1.463,07
Eur.
Pokiaľ ide o príslušenstvo, tak akceptuje nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo súčtu súm 1.436,07 a 27, - Eur od 29.08.2014 až do zaplatenia, pričom poukázala na to, že
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je spotrebiteľským vzťahom, a preto výška základnej úrokovej
sadzby sa musí riadiť predpismi občianskeho práva, v zmysle ktorých bola ku dňu 29.08.2014 aktuálna
výška úrokovej sadzby 5,15 % a nie 8,15 %.
Vo zvyšku žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom poukázala na nasledovné dôvody:
- úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28.01.2012 obsahuje viaceré neprijateľné
zmluvné podmienky; predovšetkým poukázala na spôsob dohodnutia RPMN v rozpätí od 48,7 % do
51,6 %, pričom takto dohodnutú RPMN je potrebné považovať za dojednanú neurčitým spôsobom v
dôsledku čoho má spotrebiteľ nevýhodné postavenie oproti veriteľovi, pretože nemá možnosť vedieť
vopred, aká bude výška RPMN, ktorú si veriteľ voči nemu bude uplatňovať; v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
ZSÚ sa pri takomto neplatnom dojednaní RPMN má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov,
- poukázala na kolónku č. 44 v úverovej zmluve, kde absentuje uvedenie termínov splatnosti splátok,
v dôsledku čoho odporca nebol dostatočne oboznámený s tým, kedy sa konkrétne stávajú splatné
jednotlivé úverové splátky,
-pokiaľideoúverovýúrok,naktorýsiuplatňujenavrhovateľnárokajpozosplatneníúveru,takpoukázala
natúskutočnosť,žezožiadnejskutočnostinevyplýva,kedydošlokzosplatneniuúveru;navrhovateľsíce
vyhotovil výzvu na zaplatenie zo dňa 25.09.2012, ktorú adresoval odporcovi, avšak zaplatenie úveru
žiadal už odo dňa vyhotovenia tejto výzvy, pričom poukázala aj na to, že doručenie výzvy, v ktorej sa
oznamuje odporcovi, že došlo k predčasnej splatnosti úveru, v konaní preukázané nebolo.
Odporca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava výpovede právnej zástupkyne. Nič iné k veci
neuviedol.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.11.2014 poukázal na znenie § 9 ods. 2 písm.
j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že RPMN je potrebné mať dojednanú už
pri podpisovaní zmluvy, pričom spôsob jej výpočtu je upravený v § 19 v zmysle prílohy 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, čo navrhovateľ rešpektoval. Za daných okolností však mohol do zmluvy uviesť
RPMN iba vo forme určitého rozpätia, pretože úverová zmluva sa dojednávala telefonickým spôsobom,
kedy navrhovateľ nemal možnosť presne vedieť dátum, v ktorom odporca zmluvu podpíše a zašle
naspäť navrhovateľovi, ktorý musí ešte úver spracovať a až tak ho môže reálne poskytnúť odporcovi.
Z tohto dôvodu nebolo možné určiť RPMN konkrétnym percentuálnym vyčíslením, pretože RPMN je
pohyblivá položka a navrhovateľ nemal možnosť vopred vedieť, aká výška RPMN bude reálna ku dňu,
v ktorom dôjde ku podpisu zmluvy zo strany odporcu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že na druhej
strane zo Zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle prílohy 2 vyplýva, že rozhodujúcim okamihom
pre určenie výšky RPMN je deň reálneho poskytnutia úveru spotrebiteľovi s tým, že v konkrétnom
prípade sa tak stalo 02.02.2012, pričom odporca úverovú zmluvu podpísal 28.01.2012 a navrhovateľ
ju podpísal 21.04.2012. Odporca bol upozornený v zmluve na túto skutočnosť, t.j. že RPMN je určená
týmtointervalovýmspôsobom.Podotkol,žeoprotiRPMNvovýške48,7%,ktorájeminimálnouhranicou,
v intervale RPMN určenej v úverovej zmluve, bola RPMN určená pre odporcu v rozsahu 51,2 %, čo
predstavuje len odchýlku v hodnote 2,5 %. Výška RPMN bola odporcovi oznámená dňa 02.02.2012.
Pripomenul znenie ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné medzi
zmluvnými stranami dojednať určité náležitosti zmluvy aj dodatočne, ak si to takto zmluvné strany vopred
dohodli. V predmetnom prípade má za to, že pokiaľ ide o RPMN, tak sa navrhovateľ s odporcom dohodol
na tom priamo v úverovej zmluve, že konkrétna výška sa dohodne dodatočne.
Pokiaľ ide o určenie termínu splátok v úverovej zmluve, tak poukázal na to, že v kolónke 44 sa pri texte
termíny splatnosti splátok nachádza aj symbol *, ktorý je v texte nižšie ďalej doplnený textom, z ktorého
vyplýva, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Z uvedeného vyplýva, že
rozhodujúcim okamihom pre určenie dňa splatnosti prvej splátky je reálne poskytnutie úveru, pričom
dátumtohtoposkytnutianemoholnavrhovateľprivypracovanízmluvyeštepoznať.Pokiaľideosplatnosť
ďalších splátok, tak z textu za symbolom * vyplýva, že druhá a nasledujúce splátky sú splatné vždy ku
15.-temu dňu toho ktorého mesiaca s tým, že z kolónky 48 úverovej zmluvy vyplýva, že týchto splátok
má byť 60, takže termín poslednej 60-tej splátky je možné ľahko určiť. Podľa jeho názoru ustanovenie§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby úverová zmluva obsahovala
splatnosť prvej a poslednej splátky určenú konkrétnym dátumom, pretože v uvedenom ustanovení sa
používa slovo "termín", ktoré má širší význam ako slová "dátum" alebo "deň" a podľa názoru navrhovatel
jemožnétermínsplátokurčiťajtakýmtopopisnejšímspôsobombeztoho,abytamboluvedenýkonkrétny
dátum. Poukázal aj na smernicu 2008/48 ES o spotrebiteľských úveroch, ktorá pripúšťa možnosť určiť
splatnosť splátok v určitých frekvenciách tak, ako sa to stalo aj v konkrétnej úverovej zmluve.
Pokiaľ ide o predčasné zosplatnenie úveru, tak poukázal na to, že odporca uhradil navrhovateľovi dňa
21.03.2012 len jednu úverovú splátku s tým, že potom už neuhradil nič. Podľa názoru navrhovatel došlo
medzi účastníkmi konania ku dohode o tom, že ak sa dostane odporca do omeškania s platením aspoň
dvoch splátok, alebo ak sa oneskorí s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je povinný zaplatiť navrhovateľovi celý čerpaný úver, pričom
uzavretie tejto dohody vyplýva z úverových zmluvných podmienok, konkrétne z Hlavy 7., § 3. Poukázal
na znenie § 565 Občianskeho zákonníka, kde je upravená strata výhody splátok v prípade, že to bolo
medzi účastníkmi dohodnuté.
Pokiaľ ide o cenu za štyri upomienky, ktoré si navrhovateľ vyúčtoval, právny zástupca uviedol, že v týchto
upomienkach informoval odporcu o tom, že mešká s úhradou splátok. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu
za upomienky vyplýva z úverových zmluvných podmienok, konkrétne z Hlavy 18., § 1, a taktiež možno
mať za to, že vyplýva aj z § 121 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právo veriteľa na náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom podľa jeho názoru, cena za upomienky takýmto
nákladom je.
Navrhovateľ písomne oznámil odporcovi, že došlo k zosplatneniu úveru, pričom sa tak stalo výzvou zo
dňa 25.09.2012, ktorú navrhovateľ odovzdal pošte na doručenie odporcovi dňa 28.09.2012. Odporca
mal možnosť uhradiť navrhovateľovi sumu zosplatneného úveru do 15 dní od odoslania tejto výzvy.
Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľ nie je povinný dokazovať okolnosť, kedy bola výzva
odporcovi doručená. Navrhovateľ vychádzal z toho, že odporca na základe uvedenej výzvy bol povinný
splniť svoj záväzok najneskôr ku 09.10.2012 a preto si navrhovateľ nárok na úrok z omeškania voči
odporcovi uplatnil vo výške 8,15 %, keďže takáto výška úroku bola aktuálna ku dňu 10.10.2012.
Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s návrhom, s úverovou zmluvou zo dňa 28.01.2012,
Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len "ÚZP"), listinou
označenou ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.09.2012,
poštovým podacím hárkom zo dňa 28.09.2012, odporom zo dňa 27.10.2014, rozhodnutím Centra
právnej pomoci Rimavská Sobota a vyjadrením navrhovateľa k odporu zo dňa 14.11.2014.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:
Účastníci konania uzavreli dňa 28.01.2012 úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX na základe ktorej
navrhovateľ ako úverový veriteľ poskytol odporcovi ako úverovému dlžníkovi bezúčelový vo výške
1.500,- Eur. Odporca sa zaviazal dlhovanú sumu uhradiť v 60-tich mesačných splátkach po 63,93 Eur.
Z listiny označenej ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad" vyplýva, že odporca uhradil v prospech
navrhovateľa sumu 63,93 Eur, pričom sa tak stalo dňa 21.03.2012.
Nahliadnutím do výzvy zo dňa 25.09.2012 súd zistil, že odporca dlhoval navrhovateľovi sumu 1.893,62
Eur, ktorú od neho navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet
navrhovateľa.
Návrhom na začatie konania si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok vo výške 1.893,62 Eur, ktorý
pozostáva z týchto čiastkových nárokov:
- istina vo výške 30,96 Eur,
- zosplatnená istina vo výške 1.469,04 Eur,
- úrok vo výške 323,82 Eur,
- upomienka I. vo výške 5,- Eur,
- poistenie Bill protection vo výške 27,- Eur,
- upomienka II. vo výške 36,- Eur,
- poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,80 Eur.
V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie:- vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 289,64 Eur,
- úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.893,62 Eur od 29.08.2014 do zaplatenia.
Súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy istiny a zosplatnenej
istiny len vo výške 1.436,07 Eur (rozdiel medzi celkovou výškou úveru - 1.500,- Eur a odporcom
uhradenou sumou - 63,93 Eur), nakoľko súd považuje poskytnutý úver za preplatený čo do istiny, ako
aj za bezúročný a bezpoplatkový čo do úrokov a ostatných poplatkov a to z dôvodov uvedených nižšie.
Súd teda návrhu podľa § 497 Obchodného zákonníka v predmetnej časti žalovanej sumy istiny spolu
vo výške 1.436,07 Eur vyhovel.
Súd považuje rovnako za dôvodný aj nárok navrhovateľa na poistné vo výške 27,- Eur, nakoľko v
úverovej zmluve bolo poistenie osobitne dohodnuté v časti poistenie výdavkov (dobrovoľne) a to pre
prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a pod. Navyše samotný
odporca predmetný nárok navrhovateľa na pojednávaní akceptoval.
Rovnako považuje súd za dôvodný a preukázaný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 1.463,07 Eur (1.436,07 Eur plus 27,- Eur) od 29.08.2014 až do zaplatenia a preto
návrhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v predmetnej
časti vyhovel.
Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 29.08.2014, nakoľko od uvedeného dňa žiadal
priznať úrok z omeškania navrhovateľ v návrhu. Nárok na úrok z omeškania súd priznal len z priznanej
sumy istiny a poistného vo výške 1.463,07 Eur, vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na úrok z
omeškania, ako nedôvodný zamietol.
Ku uvedenému dňu - 29.08.2014 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 0,15 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,15 % ročne (§ 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Úverovézmluvnépodmienkysaposudzujúpodľarovnakýchzákonnýchustanoveníakoúverovázmluva.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia úverovejzmluvy obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenomsa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok v časti istiny a zosplatnenej istiny vo výške 63,93 Eur (t. j. rozdiel medzi
súčtom žalovanej istiny a zosplatnenej istiny - 1.500,- Eur a priznanou sumou 1.436,07 Eur), súd
konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, presný údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré
spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 63,93 Eur, t.j. údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s
tým, že osobitne pri
každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká
suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto je potrebné
považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd
návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na istinu resp. zosplatnenú istinu vo výške 63,93 Eur
zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úverový úrok vo výške 323,82 Eur, súd konštatuje, že úverová
zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru (konečnú splatnosť úveru), údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu
tvoria jednotlivú splátku vo výške 63,93 Eur, ako ani údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým,
žeosobitneprikaždejjednotlivejsplátkemalobyťzvlášťuvedené,akásumapredstavujevýškusamotnej
splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto
je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o
tom, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne
do kedy mu táto povinnosť (splácať istinu, úroky a iné poplatky) bude trvať.
Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho
dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do
konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Nepostačí len
uvedenie celkového počtu splátok, ktoré by mali byť uhrádzané mesačne.
Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti
úveru alebo konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemôže byť tento nedostatok
odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok,
ktoré je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť, takže z tohto údaja si vie spotrebiteľ dostatočným
spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru. Rovnako tvrdenie navrhovateľa na pojednávaní, že
v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) použité slovo "termín" má širší význam ako slovo "dátum" alebo "deň",
podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko určenie termínu splatnosti splátok v zmluve má byť dostatočne
určité a jasné, aby spotrebiteľ vedel, kedy presne má v zmysle zmluvy plniť, v akej výške, v akých
termínoch a zároveň, aby bolo jasné, kedy je s plnením v omeškaní.
K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od
48,7% do 51,6 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za
daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je pre neho aktuálna. Stav
neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa
možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre navrhovateľa sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu
z určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude
pre spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu
RPMN navrhovateľ nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že navrhovateľ mal možnosť priamo v
úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN až ku predpokladanému
dňu poskytnutia úveru, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver poskytnutý v určitý konkrétny
deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa14.11.2014 vedel a mohol uviesť tabuľku s rôznymi dátumami poskytnutia úveru a tomu prislúchajúcimi
hodnotami RPMN, mohol tak urobiť aj v úverovej zmluve. Z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní
vyplýva, že RPMN vo vyjadrení k odporu počítal znalec, z čoho má súd za to, že pokiaľ je potrebné,
aby výšku RPMN k zmluve vypočítal znalec, (t.j. navrhovateľ samotný nevie vypočítať výšku RPMN),
tak bežný spotrebiteľ sám nedokáže túto hodnotu určiť.
V úverových zmluvách bežne poskytovaných bankami sa neuvádza rozpätie RPMN, ale presný údaj
RPMN. Súd ku tvrdeniu navrhovateľa o tom, že v čase uzavretia zmluvy nemal inú možnosť, ako uviesť
RPMN v podobe intervalu, uvádza, že pokiaľ by skutočne iná možnosť neexitovala, RPMN určená
rozpätímbybolavpraxivyužívanábankamiajinýmisubjektmiposkytujúcimiúvery.Samotnýnavrhovateľ
vmnohýchinýchzmluváchdokážeuviesťsadzbuRPMNkonkrétnou,presnouhodnotou,zčohovyplýva,
že aj v predmetnom prípade tak mohol urobiť.
K dôvodu, že RPMN nemohla byť určená presnou sadzbou, nakoľko zmluva bola dohodnutá telefonicky,
súd musí uviesť, že dojednávanie úverovej zmluvy cez telefón je marketingovou stratégiou navrhovateľa
a riziká z toho vyplývajúce musí znášať samotný navrhovateľ. Predmetná forma dojednania zmluvy
nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa.
Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov,
považuje sa úver podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný
a bezpoplatkový.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o
tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke by malo byť
zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a
akásumapredstavujeďalšienákladyspotrebiteľa.Súdkonštatuje,žeakzmluvaospotrebiteľskomúvere
neobsahuje konkrétny rozpis splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, považuje sa úver za bezúročný
a bezpoplatkový.
Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na úverový úrok vo výške
323,82 Eur zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na poplatky za upomienky - upomienka I. - 5,- Eur a upomienka II.- 36,- Eur,
súd poukazuje na to, že podľa Hlavy 18. § 1 Úverových zmluvných podmienok je spoločnosť oprávnená
vyúčtovať klientovi poplatok za upomienku vo výške 5,- Eur v prípade prvej upomienky a 12,- Eur v
prípade druhej a ďalšej upomienky.
Súd má za to, že upomienka musí byť realizovaná preukázateľným spôsobom, pričom nepostačí len
tvrdenie navrhovateľa, že k nej došlo.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že upomienky, za ktoré si navrhovateľ predmetný poplatok uplatňuje boli vyhotovené, a
že boli odporcovi aj doručované.
Nárok na poplatky za upomienky umožňuje, tak ako je koncipovaný, objektívne získať na strane
dodávateľa vyššiu čiastku (navýšenie dlhu o neexistujúce náklady), ako sú skutočné náklady
navrhovateľa.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 5,- Eur a 36,- Eur,
ako nepreukázaný zamietol.
Pokiaľ ide o poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,80 Eur, súd konštatuje, že nakoľko súd
považuje poskytnutý spotrebiteľský úver z vyššie uvedených dôvodov za bezúročný a bezpoplatkový,
súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa tohto nároku vo výške 1,80 Eur, zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na ročný úrok z omeškania vyčíslený pevnou sumou vo výške 289,64 Eur,
tak súd poukazuje na to, že zo žiadnej listiny predloženej navrhovateľom nevyplýva, že dňom vstupu
odporcu do omeškania s úhradou zostatku úveru je 10.10.2012 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy
k splateniu celého úveru), tak ako to uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu.
Navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 25.09.2012, adresovanú odporcovi, v ktorej uvádza, že si
uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a zároveň vyzýva odporcu na úhradu dlžnej
sumy 1.893,62 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa, pričom táto
listina neobsahuje údaj o dni, ku ktorému má dôjsť ku predčasnej splatnosti zostatku úveru.Navrhovateľ ďalej predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 28.09.2012, v ktorom sa síce nachádza
údaj o doručovaní zásielky (výzvy zo dňa 25.09.2012) odporcovi, avšak doklad o doručení zásielky
odporcovi alebo vrátenú nedoručenú zásielku odporcovi už navrhovateľ súdu nepredložil.
V listine označenej ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", obsahujúcej v skutočnosti platobnú
históriu predmetného úveru, navrhovateľ uvádza, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 25.09.2012 (deň
vyhotovenia výzvy na splatenie celého úveru)..
Z návrhu vyplýva, že podľa navrhovateľa vstúpil odporca do omeškania s úhradou peňažného dlhu
(vrátane zostatku úveru) dňa 10.10.2012.
Podľa Hlavy 7. § 3 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, je klient povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo
sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Podľa Hlavy 20. § 5 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, doručovanie písomností medzi
spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou adresátovi,
ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že sa v mieste doručenia
zdržuje, sa použije primerane ustanovenie O.s.p. o doručovaní písomností fyzickým osobám do
vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát zásielku do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje
sa posledný deň tejto lehoty, za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel.
Klient je povinný každú zmenu adresy svojho trvalého bydliska alebo adresy pre doručovanie oznámiť
spoločnosti, inak sa predpokladá, že klient sa zdržuje na adrese svojho trvalého bydliska alebo adrese
pre doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak.
Z uvedených skutočností vyplýva, že podľa navrhovateľa došlo ku zosplatneniu úveru už v deň
vyhotovenia výzvy na zaplatenie 25.09.2012, avšak právo stotožniť deň zosplatnenia úveru s dňom
vyhotovenia výzvy na zaplatenie nevyplýva pre navrhovateľa ani z úverovej zmluvy, a tiež ani z
Úverovýchzmluvnýchpodmienok.Súdmázato,žepriurčenídátumuzosplatneniaúveruišloosvojvoľný
a neodôvodnený postup navrhovateľa.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bol
odporca oboznámený so zosplatnením úveru, t.j. s tým, že mu vznikla povinnosť uhradiť celú dlžnú sumu
do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Navrhovateľ zároveň nepreukázal svoje tvrdenie, že právne účinky zosplatnenia úveru nastali pre
odporcu práve ku dňu 25.09.2012 s tým, že odporca sa dostal prvýkrát do omeškania dňa 10.10.2012.
Navrhovateľ vo výzve na splatenie celého dlhu uvádza, že odporca má celý dlh uhradiť najneskôr do
15 dní odo dňa odoslania výzvy bez ohľadu na to, či sa v danom termíne dostane výzva do sféry
dispozície odporcu. Z podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola odporcovi odoslaná a teda na poštu
podaná dňa 28.09.2012, 15.-dňová lehota odo dňa odoslania listu uplynula až dňa 13.10.2012 (teda nie
10.10.2012 ako uvádza navrhovateľ), avšak ani do uvedeného termínu odporca nemusel mať možnosť
sa s obsahom zásielky oboznámiť. Navrhovateľ viaže omeškanie odporcu na uplynutie lehoty 15 dní
odo dňa odoslania výzvy, pričom navrhovateľ nepreukázal súdu, či odporca bol s obsahom výzvy aj
skutočne oboznámený.
Preukázanie skutočnosti týkajúcej sa dňa, kedy bol odporca oboznámený so zosplatnením úveru, je
rozhodujúce pre určenie skutočného dňa začiatku omeškania odporcu s úhradou žalovanej sumy a s
tým priamo súvisiace určenie správnej výšky sumy úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom do
zosplatnenia, resp. od zosplatnenia do podania návrhu na súd.
Pokiaľ ide o predčasné zosplatnenie úveru, tak k tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa na
pojednávaní, že navrhovateľ a odporca uzavreli dohodu o tom, že ak sa odporca dostane do omeškania
s plnením aspoň dvoch splátok, alebo ak sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri
mesiace, je povinný zaplatiť navrhovateľovi celý čerpaný úver, súd uvádza, že táto dohoda je obsahom
Hlavy 7., § 3 Úverových zmluvných podmienok. Súd však dodáva, že je rozdiel medzi čerpaným úverom,
ktorý v zmysle zmluvy bol čerpaný vo výške 1.500,- Eur a cenou úveru, ktorú má na mysli navrhovateľ.
Odporca tak v zmysle ust. Hlavy 7, § 3 Úverových zmluvných podmienok je povinný vrátiť navrhovateľovi
celý čerpaný úver - t,.j. 1.500,- Eur mínus jedna už odporcom uhradená splátka vo výške 63,93 Eur.
Nie menej závažnou okolnosťou pri výpočte úrokov z omeškania je fakt, že navrhovateľ, ako to vyplýva
z "Výpisu čerpania, splátok a úhrad" vypočítava predmetný úrok aj zo žalovaných nárokov - už uhradená
časť istiny - 63,93 Eur, úrok - 323,82 Eur, upomienky I. a II. - 5,- Eur a 36,- Eur, poplatok za možnosť
zmeny splátky - 1,80 Eur, ktoré súdom neboli priznané.
Vzhľadom na uvedené dôvody a objektívnu neurčiteľnosť predmetného nároku súd návrh navrhovateľa
aj v časti týkajúcej sa sumy 289,64 Eur zamietol.O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ
bol v tomto konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech v časti 77,26 %. Jeho miera úspechu je
preto 54,52 %.
Priznaná suma 352,59 Eur predstavuje 54,52 % z trov konania spolu vo výške 646,72 Eur, z toho za
súdnypoplatok113,50Eur,zatrovyprávnehozastúpenia190,58Eur (zaprípravuaprevzatiezastúpenia
a za účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014 dvakrát po 71,37 Eur plus 20% DPH a dvakrát režijný paušál
po 8,04 Eur plus 20% DPH), za celkovú cestovnú náhradu za použitie motorového vozidla na cestu na
pojednávanie dňa 27.11.2014 z Trenčína do Rimavskej Soboty a späť 133,60 Eur (základná náhrada
za 414 km jazdy - 414 km x 0,183 Eur plus 20% DPH - 91,91 Eur, náhrada za spotrebované pohonné
hmoty pri spotrebe 7,8 l nafty na 100 km a cene 1,291 Eur / l - 41,69 Eur) a za náhradu za stratu času
209,04 Eur (náhrada za čas strávený cestou z Trenčína do Rimavskej Soboty a späť - t.j. 13 polhodín
x 13,40 Eur plus 20% DPH).
Ako základ pre výpočet odmeny zástupcu navrhovateľa súd akceptoval sumu 1.569,80 Eur tvorenú
istinou - 30,96 Eur, zosplatnenou istinou - 1.469,04 Eur, poistným - 27,- Eur, poplatkom za upomienky -
5,- Eur a 36,- Eur a poplatkom za možnosť zmeny splátky - 1,80 Eur.
Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na trovy právneho zastúpenia počítané zo základu 323,82 Eur,
nakoľko uvedená suma predstavuje úrok, ktorý je len príslušenstvom pohľadávky.
V zaužívanej súdnej praxi sa akceptuje vyčíslenie odmeny za úkon právnej služby poskytnutej
advokátom z hodnoty pohľadávky, nie však aj z jej príslušenstva.
Pokiaľ ide o právnym zástupcom uplatnený nárok na náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní
dňa 27.11.2014 vo výške 32,16 Eur (t.j. dve začaté polhodiny á 13,40 Eur plus 20% DPH), tak súd
predmetný nárok nemohol priznať, nakoľko za predmetný úkon - účasť na pojednávaní, má právny
zástupca priznanú odmenu ako za riadny úkon právnej služby. Nie je zmyslom ust. § 17 ods. 1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., aby advokát dostal odmenu duplicitne za vykonaný úkon právnej služby,
ako aj náhradu za stratu času stráveného vykonávaním predmetného úkonu právnej služby. Zmyslom
predmetného ustanovenia je finančná kompenzácia za stratu času advokáta stráveného cestou do
miesta vykonávania úkonu, ktorý čas má byť prioritne trávený poskytovaním právnych služieb.
Výrok o tom, že odporcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva, súd uviedol vzhľadom na
výslovnú žiadosť právnej zástupkyne odporcu.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.