Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113233586
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113233586.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Ing.
Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, J., o zaplatenie 2.652,21 eur s prísl., rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 560,92 eur, spolu s 5,25 % ročným úrokom z
omeškania od 19.6.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.8.2013 podaným na súd 11.10.2013 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumu 2 652,21 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške

4,025 % ročne zo sumy 80,37 eur od 20.12.2010 do 20.12.2010, zo sumy 80,37 eur od 20.2.2011 do
15.3.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.3.2011 do 17.4.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.4.2011 do 16.5.2011,
zo sumy 80,37 eur od 20.8.2011 do 15.11.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.9.2011 do zaplatenia, zo
sumy 80,37 eur od 20.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 20.11.2011 do zaplatenia, zo sumy
2411,10 eur od 12.12.2011 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu
neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohoto úroku z
omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len 9,25 % ročný úrok z omeškania zo

sumy 2.652,21 eur do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 20.10.2010 zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8200001164, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1500,- eur. Poskytnutý úver
sa spolu s úrokom zaviazal odporca zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve. Účastníci sa dohodli na odklade splátky v poradí pod č. 7, sa zaviazal
zaplatiť ako č. 43. Do omeškania sa však dostal už pri 2. splátke a nakoniec zaplatil len sumu 723,33 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu do
oznámenieouplatneníprávaveriteľapodľa§565Občianskehozákonníka,tj.okamžitúsplatnosťúveruz

dôvoduomeškania.Oznámenieouplatneníprávapodľa§565Občianskehozákonníkaboložalovanému
doručené dňa 23.11.2011. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu
tzv. sankcie straty výhody splátok 11.12.2011, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené
splátky úveru. Celková suma dlhu odporcu voči navrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok,t.j. sumu 2652,21 eur. Uviedol, že v súlade s čl. 14 ods. 14.1 zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,065 % denne a zákonný úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru a úrokov, ktorý
si uplatňuje len v časti 4,025% ročne.

Podaním zo dňa 26.11.2014 uviedol, nárok predstavuje súčet splátok č. 11 až 43, pričom celkovo
mal odporca uhradiť 3.375,54 eur, avšak uhradil len 723,33 eur. Odplata podstatne neprevyšuje
odplatu požadovanú na finančnom trhu, pretože je potrebné prihliadať na finančnú situáciu klienta,
zabezpečenie záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a pod., preto odplatu nie je možné porovnávať
len s úrokovými sadzbami bánk.

Vyslovil názor, že výška úrokovej sadzby a odplaty (RPMN 70,01%) za úver na základe zmluvy o

revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom je možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty
z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10.06.
2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.) stanovila pre rovnaký typ úveru ako bol poskytnutý
odporcovi, maximálne v hodnote 76,00%. Podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. bola maximálna výška
odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2010 do 15. augusta 2010 vo výške

76,00%. Javí sa pochybne prijať vôbec závery, aby odplata podľa takejto regulácie bola primeraná a
pre rovnaký spotrebiteľský úver poskytnutý v nadväznom období (20.10.2010) by išlo už o neprimeranú
odplatu. K zmene toho, čo je odplatou obvyklou na finančnom trhu nedochádza v priebehu týždňov resp.
mesiacov. Pri zohľadnení vývoja maximálnej výšky odplát pre takéto spotrebiteľské úvery počas právnej
regulácie v roku 2010 tak je zrejmé, že jej maximálna výška sa pohybovala na úrovni 76,00 - 79.01 %.

Preto podľa jeho názoru, výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je
v súlade s platnou právnou úpravou. A teda nemôže ísť o žiadny rozpor so zákonom.

Odporca sa k žalobe nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť
ospravedlnil, nedostavil sa odporca, ktorý neúčasť neospravedlnil, súd nezistil dôvody pre odročenie

pojednávania a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto

konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o zmier zo dňa 31.8.2012 na úhradu dlhu 2652,21 eur, pretože z
úveru uhradil len 723,33 eur a ďalej nárok na zmluvné pokuty vo výške 1089,79 eur, úroky z omeškania
187,40 eur a trovy PZ 130,66 eur, spolu bol vyzvaný na úhradu 4.349,52 eur.

Navrhovateľ ďalej listom odporcovi zo dňa 1.11.2011 oznámil zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania
splátok v poradí č. 10-12 vo výške 241,11 eur.

Súd ďalej zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú uzatvoril veriteľ v zastúpení
Emese Michálekovou s odporcom, pričom odporca požadoval úver vo výške 1500 eur, ktorý mal uhradiť
v 42 splátkach splatných k 19-temu dňu v mesiaci vo výške 80,37 eur, pri celkovej čiastke, ktorú mal

zaplatiť za poskytnutie úveru 3375,54 eur pri predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe
70,01 %, priemernej RPMN 47,39 eur a zároveň mal byť poskytnutý revolvingový úver vo výške
790,84 eur, za ktorý sa zaviazal zaplatiť 1928,88 eur pri predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej
úrokovej sadzbe 76,21 %, s účelovým určení pre čerpanie nákladov súvisiacich s nástupom do SBS
od 1.11.2010. Na základe žiadosti bol odporcovi bol schválený úver vo výške 1500 eur pri úhrade 42

splátkach splatných k 19-temu dňu v mesiaci pri rovnakej mesačnej splátky ako žiadal 80,37 eur avšak
priRPMN70,13tedavyššejRPMNakožiadalodporca,pričomsazaviazalzaplatiťspoluzaúver3375,54
eur, a zároveň za revolving 1928,88 eur, pri predpokladanej RPMN 70,01 %, čo je vyššia čiastka ako
bola uvádzaná v žiadosti o úver.

Súd zistil, že predmetom zmluvy mala byť dohoda o poskytnutí služby odkladu 3 splátok za ktorý sa

dlžník zaviazal zaplatiť 215,75 eur a za odklad troch splátok revolvingu 112,08 eur. Medzi účastníkmi
bola zmluva podpísaná 19.10.2010.

Údajom o poskytnutom úvere v zmluve zodpovedá aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Súd oboznámil aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd z karty klienta zistil, že odporca uhradil splátky vo výške 80,37 eur a to dňa 16.11.2010, 22.12.2010,

18.1., 16.3. 2012, 18.4. 2012, 17.5. 2012, 16.6. 2012, 18.7. 2012, 16.11.2012, spolu vo výške 723,33
eur. Podľa prehľadu bola odporcovi vyplatená suma 1.284,25 eur.

Pri posudzovaní postupu veriteľa pri poskytovaní úveru, súdu nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k prijatiu
návrhu odporcu, keď schválený úver v údajoch RPMN nekorešpondoval s návrhom dlžníka, pričom pri
veriteľom zadaných údajoch v návrhu určil vyššiu RPMN, čo súd považuje bez preukázané súhlasu

dlžníkasprijatímtakéhotonávrhunaneprípustné(§44ods.2Obč.zák.).Pretosúdpovažovaluvádzanie
údaju RPMN vo vyššej výške ako v návrhu zmluvy za určenie v neprospech spotrebiteľa, pričom tento
fakt však nemá vplyv na samotnú neplatnosť zmluvy o úvere.

Súd zároveň zistil, že podľa čl. 8 bod 8,1 zároveň obsahom zmluvy, nie však samotného návrhu na
uzavretie zmluvy, má byť predmetom úkonu aj dohoda o poskytovaní služieb spočívajúca v záväzku

veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe
žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti dokladu splátok úveru vo výške 215,75 eur a za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 eur, prípadne bude dlžníkovi

poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomudlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu dohody o poskytnutí služby.

Formálna stránka vyhovorenia zmluvy v písomnej forme bola zachovaná v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák.

č. 258/2001 Z.z..

Nakoľko podľa tvrdení samotného navrhovateľa ako aj listinných dôkazov (údajov karty klienta)
bolo na základe zmluvy poskytnutých na účet odporcu 1284,25 eur, súd sa zaoberal skutočnosťou,
či navrhovateľ ako veriteľ bol oprávnený započítať si takéto plnenie oproti vyplateniu peňažných
prostriedkov a či takéto nároky boli v zmluve riadne uvedené podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa znenia zmluvy mala byť poskytnutá istina 1.500,- eur, pričom skutočne poukázaná suma

predstavovala 1284,25 eur. Súd podľa oznámenia o poskytnutí úveru zistil, že veriteľ z nároku
navrhovateľa „zrazil“ odplatu za „Dohodu o poskytnutí služby“, ktorá bola v zmluve uvedená vo výške
215,75 eur. Hoci do dohody sa vpisovala suma, nemal dlžník možnosť takúto dohodu odmietnuť. Súd
považuje za logické, že sumu odplaty nevpisoval dlžník, pretože jeho záujmom je vždy čo najnižšia
alebo nulová odplata, ale veriteľ. Súd však v prvom rade zistil, že takáto odplata za službu, ktorá je

bezprostredne spojená s poskytnutím úveru nebola zahrnutá do výpočtu RPMN, pretože pri započítaní
takejto platby pri poskytnutí úveru skutočná sadzba PRMN z úveru prevyšuje sadzbu RPMN uvádzanú
v zmluve, rovnako ako náklady spojené s úverom. Naviac započítaním/zrazením (odčítaním) takejto
čiastky bez toho, aby vôbec požiadal dlžník o takýto nárok bola výrazne znížená disponibilná suma
požičaných prostriedkov. Pritom súd nemôže vôbec pochopiť racionálnosť takejto dohody, keď dlžník

má za možnosť odkladu splátok v súhrnnej hodnote 241,11 eur zaplatiť odplatu až 215,75 eur. Ak by
dlžník takúto dohodu neprijal a sumu rovnajúcu sa odplate uhradil pri podpise zmluvy (príp. aj neskôr),
jednalo by sa o úhradu troch splátok s výrazným znížením dopadu na zostatok istiny a celkovej sumy
úverov. Teda súd dospel k názoru, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák.
a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zneužíva tieseň dlžníka, jeho snahu získať úver

a za poplatok za službu maximálne nevýhodnú pre dlžníka skrýva snahu o zvýšenie „výnosnosti“ úveru.
Jedná sa o skrytý a neprípustný poplatok, ktorý naviac veriteľ ani nezahrnul do výpočtu nákladov.

Nakoľkotakakosúdvyššieuviedol,bolfaktickyposkytnutýodporcoviúvervovýške1.284,25eur,sadzba
RPMN bola určená v neprospech dlžníka, súd musel považovať úver za bezodplatný a bez poplatkov.

Súd však s poukazom na zistenia z vykonaného dokazovania nemohol opomenúť ani výšku odplaty za

úveru, teda výšku úrokovej sadzby. Hoci navrhovateľ tvrdil jej prípustnosť, sadzba nákladovosti úveru
bola stanovená úplne na hrane maximálne prípustnej výšky, pričom však veriteľ vôbec v tomto prípade
nezobral zreteľ na zabezpečenie úveru, účelové určenie úveru a pod.. Pokiaľ by teda súd nepovažoval
úver za bezodplatný s poukazom na vyššie uvedené porušenia povinností veriteľa, aj dojednanú odplatu
by považoval za odplatu v takej výške, že jej hranica by bola v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd by

nemohol konvalidovať neplatný úkon tým, že by hľadal prípustnú hranicu úrokovej sadzby, ale dohodu
v časti úrokov by považoval za neplatnú s obdobnými dôsledkami ako pri bezodplatnosti úveru.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval aj na dohodu o zmluvnej pokute podľa článku 14 ods. 14.1 Zmluvných
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s poukazom na
čl. 13 zmluvy súd nemal preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute.

Súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že všeobecné obchodné podmienky, príp. cenník je možné
považovať s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. za súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná
o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako
poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust.
zák. č. 250/2007 Z.z..Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve ale je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní je jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny

predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi
účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho

zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a
cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu
obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky

predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá
jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka
je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných
podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo
všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie

úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto
ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred
uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od

vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý
a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným

konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané

v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať
nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
navyše druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len

tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu
a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v
zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základnénáležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,

ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní ani nebolo preukázané platné
uzavretie dohody o zmluvnej pokute, teda takéto nároky nemožno priznať.

Nakoľko súd zistil, že navrhovateľovi bolo skutočne požičaných 1284,25 eur, z uvedenej sumy uhradil
723,33 eur, súd zaviazal odporcu za zaplatenie rozdielu v sume 560,92 eur a ostatné nároky zamietol.

Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto
časti zamietol, pretože nezistil, že by sa dostal odporca do kvalifikovaného omeškania. Podľa zmluvy
mal byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno považovať
po dlžníkovi takéto plnenie, pretože v splátkach sa okrem časti istiny bola určená aj suma úroku, teda
dlžník by plnil niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Vrátenie úveru v splátkach fakticky supluje

vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom však posilňuje postavenie veriteľa, že sa nároku pri súdom
zistených porušené zákona o spotrebiteľských úveroch nemusí domáhať nároku z iného dôvodu s
prípadným rizikom premlčania, ale súd nárok posudzuje ako bezodplatný úver. Súd je preto názoru, že
ak sa považuje úver za bezodplatný (bez úroku a poplatkov) do kvalifikovaného omeškania sa môže
dostať dlžník obdobne ako pri vydaní bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške

má skutočne plniť. Do omeškania sa totiž nemohol dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú
splatnosť úveru“, pretože dlžník sa nemohol dostať do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu
v určenej výške nebol povinný. Je totiž len na veriteľovi aby pristupoval zodpovedne s plneniu svojich
úloh a právam spotrebiteľa a ak ním zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí
takýto nárok voči dlžníkovi uplatniť a vyzvať ho na takéto plnenie, analogicky ako pri vyzvaní na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Ak tak veriteľ nespraví, dlžník sa dostane najskôr do omeškania až po dni,
keď mu je doručený návrh navrhovateľa, pričom fikcia doručenia zásielky doručenej súdom obsahujúcej
návrhu bola dňa 19.6.2014. Preto súd aj výšku úroku z omeškania určil podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a
§ 3 ods. 1 nar. vl.č. 87/1995 Z.z. v čase vzniku omeškania, teda vo výške 5,25% ročne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko si však v prevažnom rozsahu

úspešný odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).