Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202068
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913202068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska č. 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. R. XXX, XXX XX I.,

právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ul. J. Kráľa 5/
A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec,
v konaní o zaplatenie 1.430,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/54/2013 - 139 zo dňa 17. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 39,59 Eur a vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške 39,59 Eur, všetko na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Andreja Cifru, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu 1.430,79 Eur, úrok z omeškania vo výške 50,52 Eur a
ročný úrok z omeškania 9% zo sumy 745,43 Eur od 31. 08. 2012 do zaplatenia (prvý výrok).

O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 121,96 Eur
a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sumu 475,16 Eur titulom trov konania, všetko na účet
ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že pôvodne sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 1.521,- Eur s príslušenstvom, avšak na základe čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania
bolo v časti 90,21 Eur konanie uznesením zastavené a ďalej bolo predmetom konania

len zaplatenie sumy 1.430,79 Eur s príslušenstvom. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa
21. 06. 2005 s odporkyňou zmluvu o poskytnutí flexipôžičky (zmluva o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Z. X. K., a.s., ako právny predchodca navrhovateľa poskytla
odporkyni peňažné prostriedky a odporkyňa sa zaviazala takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok
splácať v dohodnutých splátkach. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v uvedenej zmluve a vo všeobecnýchobchodných podmienkach. Dňa 06. 06. 2012 bola odporkyňou podpísaná dohoda o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej je uvedené, že odporkyňa uznala záväzok v celkovej výške
925,43 Eur. Prvostupňový súd posúdil uvedenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 23a ods.

1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna
obchodnázmluvabezohľadunato,žesariadi právnymrežimomObchodnéhozákonníka a
aj pre takúto zmluvu platia po 01. 04. 2004 všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v § 52 - 54, resp. § 60 Občianskeho zákonníka. Premlčanie sa aj v spotrebiteľských
zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. Podľa §

397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. V predmetnom prípade došlo k vyhláseniu
splatnosti pohľadávky 02. 06. 2008, a teda je zrejmé, že k premlčaniu uplatnenej pohľadávky by došlo
najneskôr 02. 06. 2012. Keďže vedľajší účastník dôvodne vzniesol námietku premlčania, súd nemohol
žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, táto je v zmysle §§ 3, 37 a 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) neplatná. Pri
posudzovaní uvedenej dohody konštatoval, že sa na ňu vzťahuje ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného

zákonníka, podľa ktorého sa nevyžaduje na rozdiel od § 558 OZ pre platnosť uznania premlčaného dlhu
vedomosť dlžníka o premlčaní. Podstatným však podľa názoru prvostupňového súdu v tomto prípade
bolo to, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Navrhovateľ (zjavne práva znalý) si
vynútiluodporkyninávštevuadaljejpodpísať nímvopredpripravenýformulár,kdeokremdvojstranného
právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil pre ňu aj

zjavnenevýhodnýjednostrannýúkonuznaniazáväzku,ktorýodporkyninarozdieloddohodyosplátkach
už výslovne neinterpretoval. Postup navrhovateľa je podľa názoru prvostupňového súdu jednoznačne
nekalou obchodnou praktikou a ako taký je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Konanie odporkyne by
prvostupňový súd aproboval v prípade, ak by podnet na takéto konanie vyšiel z jej strany alebo síce zo
strany navrhovateľa, ale s poučením o následkoch uznania premlčaného záväzku. V prípade, že by zo

strany navrhovateľa bolo odporkyni riadne vysvetlené, že splnenie premlčaného dlhu resp. jeho uznanie
môže byť napriek zmenšeniu jej majetku formou vynaloženia peňažných prostriedkov v jej prospech
(napr. práve z dôvodu výmazu z registra neplatičov), mohlo by k platnému uznaniu záväzku zo strany
dlžníka - odporkyne (ak nie priamo k zaplateniu) dôjsť. Prejednávaný prípad je však prípadom iným,
kedy k takémuto dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany dlžníka - odporkyne nedošlo.

Navrhovateľ pristupuje k podpísaniu takýchto dohôd preto, že sa snaží reparovať pochybenie svoje,
resp. pochybenie svojho právneho predchodcu, spočívajúce v nepodaní žaloby včas (pred
uplynutímpremlčacejdoby)avyhnúťsatakmožnejnámietkepremlčaniaazamietnutiužaloby.Otrovách
konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 06. 06. 2012, prostredníctvom ktorej odporkyňa uznala svoj záväzok voči
navrhovateľovi, vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, a zaviazala sa splatiť svoj záväzok
v splátkach, podľa neho spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu.

Odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a s tým spojených následkoch, a teda nastali právne
účinky spojené s uznaním práva (§ 110 ods. 1 OZ). Navyše podľa názoru navrhovateľa ustanovenie
§ 110 ods. 1 druhá veta OZ nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu.
Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu
podľa §558, čo podľa jeho názoru potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája.

Právny účinok, spojený s uznaním práva, spôsobuje prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a
má za následok začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby. Takáto forma dohody nie je ničím
neobvyklým a už vôbec ju nemožno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Ochrana spotrebiteľa má
svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti
spotrebiteľa. Dohodou zároveň došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán a nevzťahujú sa naň

ustanovenia o neprijateľných podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Odporkyňa potom,
čo sa oboznámila s obsahom dohody, uznala existujúci záväzok, k uzavretiu dohody nebola žiadnym
spôsobom donútená. Navrhovateľ ďalej nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Spotrebiteľské združenie musí byť z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, preto nemožno hovoriť o

účelne vynaložených trovách konania na strane vedľajšieho účastníka. Navyše v predmetnom prípade
zastupoval ten istý právny zástupca odporkyňu a aj vedľajšieho účastníka, vystupujúceho
na jej strane, preto vyjadrenia, či už písomné alebo ústne podané v mene vedľajšieho účastníka aleboodporkyne sú obsahovo v zásade podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti a teda
nespĺňajú požiadavku účelnosti. Nevidí dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia odporcu pokiaľ
ide o účasť na pojednávaní, nakoľko sa predmetného pojednávania zúčastnil aj vedľajší účastník

zastúpený tým istým právnym zástupcom, ide o neúčelne vykonaný úkon právnej služby, za ktorý
nemala byť odporcovi priznaná odmena v podobe trov právneho zastúpenia (bez ohľadu na skutočnosť,
že navrhovateľ nesúhlasí ani s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi). Rovnako
pokiaľ ide o úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia - navrhovateľ nesúhlasí s priznaním
trov právneho zastúpenia za predmetný úkon, nakoľko právny zástupca bol už oboznámený s daným

prípadom, s jeho skutkovým a právnym základom, a to z pozície právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, alebo rozsudok
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

Naodvolanienavrhovateľareagovalaodporkyňaavedľajšíúčastník,ktorípoukázalinapotrebuaplikácie
Občianskeho zákonníka pri úvere poskytnutom na základe spotrebiteľskej zmluvy a na porovnanie

výhodnosti použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka v prípade spotrebiteľského právneho
vzťahu. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 06. 06. 2012 (ďalej len
„dohoda“) je formulár, ktorý pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre žalovaného spotrebiteľa ako dlžníka,
prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho
obsah. Ide o akcesorický právny úkon, ktorý uzatvára navrhovateľ v postavení dodávateľa s dlžníkom

- spotrebiteľom. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi, pričom neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti a čestnosti. Navrhovateľ využil lesť na dosiahnutie predĺženia premlčacej doby; vo
formulárovej dohode spotrebiteľovi nechal uznať pohľadávku v rozsahu, na ktorú nemá platný právny
titul t. j. na sumu vyššiu, ako je skutočná pohľadávka, čím iba navodzuje dojem perfektnosti právneho
titulu. Dohoda ako právny úkon je neplatná pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými

mravmi a rozpor s ustanoveniami spotrebiteľského práva. Prvostupňový súd postupoval správne, keď
priznal odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane náhradu trov konania. Navrhli,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a navrhovateľa zaviazal na
náhradu trov odvolacieho konania odporkyne a vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane.

Krajský súd, ako súd odvolací podľa §10 ods. 1 O. s. p. preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v
posudzovanom prípade bola zmluva o poskytnutí flexipôžičky - zmluva o úvere 21. 06. 2005 uzatvorená
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, a to medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou.
Ustanovenie § 52 ods. 1 OZ, platné a účinné ku dňu uzavretia zmluvy definovalo spotrebiteľské
zmluvy tak, že nimi sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Napriek uvedenému vymedzeniu ide nepochybne o spotrebiteľský
zmluvný vzťah v zmysle uvedeného zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v zmysle ustanovenia
§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na ktoré
vo svojom rozhodnutí poukázal prvostupňový súd a ktoré definuje spotrebiteľské zmluvy tak, že sú
nimi zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného je potom zrejmé, že
aj zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 Obchodného zákonníka a osobitného predpisu, upravujúceho
spotrebiteľské úvery je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia spotrebiteľského práva.Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 1 a 4 OZ v znení

platnom a účinnom do 31. 12. 2007). Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší (§ 54ods. 1 a 2 OZ v znení platnom a účinnom do 28. 02. 2010). Výkon práv

a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 OZ). Právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom, je neplatný (§ 39 OZ).

Záväzkovo-právny vzťah v širšom význame je určitý spoločenský vzťah, upravený právom, v ktorom
jeho subjekty navzájom vystupujú ako nositelia práv a povinností. Záväzkovo-právny vzťah je typickým

vzťahom veriteľa a dlžníka, v ktorom právu veriteľa jednoznačne zodpovedá povinnosť dlžníka. Právo
(oprávnenie) veriteľa sa všeobecne nazýva pohľadávka a povinnosť dlžníka dlh.

Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľskýmúverom.Naplatnosťzmluvyospotrebiteľskomúveresavyžadujepísomnáforma.Práva

a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú
vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný plniť, teda obe strany sú si
navzájom dlžníkmi a veriteľmi, pričom pri týchto záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností,
ale aj vzájomná podmienenosť plnenia, čo znamená, že plnenia sa môže domáhať len ten účastník
záväzkového právneho vzťahu, ktorý už sám dlh splnil, alebo preukázateľne je pripravený ho splniť.

V prejednávanej veci bolo potrebné v prvom rade sa vysporiadať s námietkou premlčania, vznesenou
vedľajším účastníkom na strane odporkyne a s posúdením platnosti dohody o uzavretí splátkového
kalendára a o uznaní záväzku.

K uznaniu dlhu odvolací súd uvádza: ide o jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi v
predpísanej písomnej forme. Uznanie dlhu podľa § 558 OZ zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že

dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal,
že zaplatí svoj dlh a aby v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný) čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu
nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Uznať
podľa § 558 OZ je možné aj premlčaný dlh; takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel

o premlčaní, či pre skutkový (error facti) alebo pre právny omyl (error iuris), napr. pretože nepoznal
ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného
dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol,
alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu spôsobuje: vznik právnej domnienky, že dlh v čase
uznania trval, ale aj prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej, 10 ročnej premlčacej doby podľa

ustanovenia § 110 ods. 1 OZ.

Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo
v stanovenej lehote (premlčacej dobe) pod podmienkou vznesenia námietky premlčania dlžníkom;
vzhľadom na existenciu záväzku však dlžník má možnosť premlčaný záväzok (naturálny záväzok)
dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva v dvoch právnych

skutočnostiach: 1/ uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno skrátiť ani predĺžiť,
pretože je upravená kogentnými predpismi, 2/ neuplatnenie práva pred súdom alebo
u iného príslušného orgánu.

Odvolací súd, vychádzajúc zo znenia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 06. 06. 2012 (č.l. 9 súdneho spisu) konštatuje, že ide o formulárový, vopred pripravený dokument,

ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporkyni vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým
cieľom bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobnéhonároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o
formulár, ktorý navrhovateľ používal vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané
jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých

záväzkochsúnáslednedopisovanédoformulárarukou).Akdlžník(spotrebiteľ)podpisujetakútodohodu,
neurobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok. Uznanie dlhu
je cieľ sledovaný navrhovateľom a nie odporcom (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Prehlásenie dlžníka o vedomosti
premlčania je zakomponované skryto do tretieho bodu, pričom malo byť v druhom bode, pretože sa týka

uznania záväzku.

Z uvedených dôvodov uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a
okolnosti tomu predchádzajúce (známe odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti) v rovine
verejnoprávnej ochrany odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) považoval za neprijateľné
zmluvné podmienky (ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok) a za nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané, pričom výkon práv po použití

neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto
nemôže používať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 OZ, a teda je neplatný podľa ustanovenia § 39 OZ.

Reagujúc na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že z listinných dôkazov
predložených samotným navrhovateľom, a to z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok Z. zo dňa 08.
12. 2011 (č.l. 20 súdneho spisu) a Pokusu o zmier zo dňa 28. 01. 2013 (č.l. 21 spisu) vyplýva, že „dňa 02.

06.2008bolapôvodnýmveriteľomZ.,a.s.vyhlásenámimoriadnasplatnosťposkytnutéhoúveru“,pričom
k podaniu návrhu na začatie konania došlo až dňa 20. 02. 2013 (č.l. 1 súdneho spisu), preto potom
okresný súd postupoval správne, keď prihliadol na dôvodne uplatnenú námietku uplynutia všeobecnej
premlčacej doby s poukazom na to, že nedošlo k platnému uznaniu dlhu zo strany odporcu s právnymi
účinkami uznania dlhu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ hľadiska premlčania, t. j. ani k plynutiu

desaťročnej premlčacej doby. Správnosti záverov, uvedených v odvolaním napadnutom rozhodnutí
nebráni ani tá skutočnosť, že prvostupňový súd pristupoval k posudzovaniu dohody o uznaní záväzku
podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré nevyžaduje, aby v čase uznania dlhu mal dlžník
vedomosť o premlčaní dlhu. Podstatným v tomto prípade bolo to, že samotné uznanie dlhu a okolnosti,
ktoré mu predchádzali, súd vyhodnotil v zmysle spotrebiteľského práva ako neprijateľné.

Na margo odvolacích námietok ohľadne trov prvostupňového konania odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať
aj na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo
všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený

vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať
právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť
právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93

ods. 1 O. s. p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2
O. s .p.). Toto ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10.
2008 zákonom č. 384/2008 Z. z. a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu

k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods.
1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník; koná však iba sám za seba; ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich po uvážení všetkých okolností súd (§ 93 ods. 4 O. s. p.).Z týchto zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na

jeho výsledku“. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má, rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník, jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo
je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme, má i právo na náhradu trov konania, kam podľa

ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľa proti výroku, ktorým prvostupňový súd rozhodol o trovách
konania, tieto považoval odvolací súd taktiež za nedôvodné. O trovách konania rozhodol prvostupňový

súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a aj keď to podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol,
je zrejmé, že výšku odmeny a náhrad určil podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a zohľadnil aj tú
skutočnosť, že odporkyňa ako aj vedľajší účastník, vystupujúci na jej strane, sú v tomto konaní zastúpení

týmistýmprávnymzástupcom.Uvedenéprvostupňovýsúdnaplnilaplikáciou§13ods.2vyhlášky(podľa
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb) a aplikáciou § 17 ods. 2 vyhlášky (podľa ktorého ak sa cesta podľa odseku 1 týka
vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí
medzi jednotlivých klientov).

S ohľadom na uvedené potom prvostupňový súd priznal náhradu trov konania - trov právneho
zastúpenia odporkyni vo výške 121,96 Eur, ktorá pozostáva z polovice odmeny za úkon
právnej služby - príprava a prevzatie zastupovania podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky vo
výške 35,69 Eur a polovice režijného paušálu prináležiaceho k tomuto úkonu vo výške 3,91 Eur. Ďalej
prvostupňový súd priznal polovicu odmeny a režijného paušálu za účasť na pojednávaní dňa 17. 07.

2013 vo výške 42,82 Eur a 4,68 Eur a rovnako polovicu náhrady za stratu času vo výške 26,02 Eur a
polovicu náhrady cestovného súvisiaceho s účasťou na tomto pojednávaní vo výške 8,84 Eur (iba na
tomto pojednávaní zastupoval právny zástupca vedľajšieho účastníka a súčasne aj odporkyňu).

Náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostáva z polovice odmeny a
režijného paušálu za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastupovania vo výške 35,69 Eur a 3,91

Eur a ďalej z polovice odmeny vo výške 42,82 Eur, režijného paušálu vo výške 4,68 Eur, náhrady za
stratu času vo výške 26,02 Eur a náhrady cestovného vo výške 8,84 Eur, ktoré sa vzťahujú na účasť
na pojednávaní dňa 17. 07. 2013.

Celková suma odmeny za úkon právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia, z ktorej prvostupňový
súd vychádzal bola vo výške 71,37 Eur a režijný paušál v sume 7,81 Eur. Pokiaľ ide odmenu za

úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17.07.2013, z ktorej vychádzal prvostupňový súd,
táto predstavovala sumu 85,65 Eur a režijný paušál predstavoval 9,37 Eur. Náhradu za stratu času
prvostupňový súd vypočítal podľa 17 ods. 1 vyhlášky za 4 začaté polhodiny po 13,01 Eur vo výške
52,04 Eur. Náhrada cestovného vo výške 17,68 Eur bola vypočítaná podľa § 15 písm.
a) vyhlášky pri základnej náhrade za 1 km vo výške 0,183 Eur, spotrebe 6,5l/100km,

cene za liter paliva vo výške 1,43 Eur a vzdialenosti 64 km (cesta Lučenec - Rimavská Sobota a späť).
Uvedené sumy týkajúce sa účasti na pojednávaní dňa 17. 07. 2013 sú vrátane DPH vo výške 20%,
pretože na pojednávaní sa zúčastnil substitút - advokát splnomocnený právnym
zástupcom odporkyne a vedľajšieho účastníka, ktorý je registrovaným platcom DPH.

Náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostáva ešte z náhrady za

úkony právnej služby, ktoré právny zástupca vykonal výlučne ako právny zástupca vedľajšieho účastníka
(a nie zároveň ako právny zástupca odporkyne). Za vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 20.
03. 2013 priznal prvostupňový súd odmenu vo výške 71,37 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Ďalej
priznal odmenu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 22. 05. 2013 vo výške 17,84 Eur(podľa§ 13a ods. 4 vyhlášky druhá veta - za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny), režijný paušál vo výške
7,81 Eur, náhradu za stratu času 5,49 Eur a náhradu cestovného vo výške 13,02 Eur (celková suma

náhrady za stratu času predstavovala 10,98 Eur a celková suma náhrady cestovného predstavovala
26,04 Eur, avšak právny zástupca si uplatnil len polovicu, pretože sa v daný deň zúčastnil na Okresnom
súde Rimavská Sobota ešte aj ďalšieho pojednávania). Náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka pozostáva aj z odmeny za úkony právnej služby - účasť na pojednávaniach v dňoch 27. 03.
2013 a 17. 04. 2013; za účasť na pojednávaní konanom dňa 27. 03. 2013 bola priznaná

odmena vo výške 85,64 Eur, režijný paušál vo výške 9,37 Eur, náhrada za stratu času vo výške 52,04
Eur a náhrada cestovného vo výške 17,68 Eur. V súvislosti s účasťou na pojednávaní, konaného
dňa 17. 04. 2013 bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 21,41 Eur (podľa§ 13a
ods. 4 vyhlášky druhá veta - za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí
odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny), režijný paušál vo výške 9,37 Eur,
náhrada za stratu času vo výške 26,02 Eur a náhrada cestovného vo výške 8,77 Eur (celková suma

náhrady za stratu času predstavovala 52,04 Eur a celková suma náhrady cestovného predstavovala
17,53 Eur, avšak právny zástupca si uplatnil len polovicu, keďže sa v daný deň zúčastnil na
Okresnom súde Rimavská Sobota ešte ďalšieho pojednávania). Aj pri uvedených dvoch úkonoch
právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27. 03. 2013 a 17. 04. 2013 bola odmena a náhrady zvýšené
o DPH vo výške 20%, lebo sa na týchto pojednávaniach zúčastnil advokát, splnomocnený právnym

zástupcom vedľajšieho účastníka. Takto celková suma náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka predstavuje sumu 475,16 Eur.

Výšku odmeny a náhrad teda prvostupňový súd správne určil podľa príslušných ustanovení vyhlášky.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal krajský súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne boli v odvolacom

konaní úspešní a podľa vyššie uvedených ustanovení im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči navrhovateľovi. Odporkyňa a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane si uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré boli vyčíslené vo vyjadrení k odvolaniu ich právnym zástupcom tak, že
si uplatňuje odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 71,37 Eur a
režijný paušál vo výške 7,81 Eur (pričom vychádzal z hodnoty sporu vo výške 1.521,-Eur),

spolu vo výške 79,18 Eur. Aj keď sú odporkyňa a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane zastúpení
tým istým právnym zástupcom, je potrebné ich nároky na náhradu trov odvolacieho konania posudzovať
samostatne (aj keď nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka je závislý od úspechu v spore
a tým aj od nároku na náhradu trov konania účastníka, ktorého v konaní podporuje).

Trovy odvolacieho konania odporkyne (trovy právneho zastúpenia) pozostávajú z odmeny za jeden úkon

právnej služby t. j. za písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02. 01. 2014 (§13a ods.
1 písm. c/ vyhlášky) v sume 71,37 Eur zníženej o 50% s ohľadom na § 13 ods. 2 vyhlášky, t. j. vo výške
35,68 Eur. K odmene za jeden úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporkyne režijný paušál
7,81 Eur (úkon právnej služby bol vykonaný v roku 2014, preto by patril režijný paušál vo výške 8,04 Eur,
avšak právny zástupca vyčíslil režijný paušál vo výške 7,81 Eur, preto odvolací súd priznal paušálnu

náhradu len v tejto výške), z čoho polovica predstavuje 3,91 Eur. Spolu má odporkyňa právo na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 39,59 Eur.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní pozostávajú taktiež z odmeny za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky)
v sume 71,37 Eur zníženej o 50% s ohľadom na § 13 ods. 2 vyhlášky, t.j. vo výške 35,68 Eur. K odmene

za jeden úkon právnej služby patrí aj režijný paušál vo výške 7,81 Eur, z čoho polovica predstavuje 3,91
Eur (aj v tomto prípade bol úkon právnej služby vykonaný v roku 2014, preto by patril režijný paušál
vo výške 8,04 Eur, avšak právny zástupca vyčíslil režijný paušál vo výške 7,81 Eur, preto odvolací súd
priznal paušálnu náhradu len v tejto výške). Náhrada trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
teda tiež predstavuje sumu 39,59 Eur.

Odvolací súd k spoločnému úkonu právneho zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka nepriznal
duplicitne režijný paušál, ale priznal ho len jedenkrát a rozdelil ho na polovicu. Navrhovateľ je
takto povinný nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume 39,59 Eur a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne trovy odvolacieho konania taktiež v sume 39,59 Eur na účet ich právneho zástupcuJUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, J. Kráľa 5/A, na
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedený v E. K., a. s., K..

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.