Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Viera Kvetková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/94/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232199
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:8113232199.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home
Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného:
Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporcovi:
U. X., K.. XX.XX.XXXX, O. B. I. XX, B. K. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42309166, so sídlom Banská Bystrica, J.Kráľa 7, zast.
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom AK, J.Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy
256,73 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa právo na náhradu trov konania n e p
r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 01.10.2013, došlým súdu dňa 05.11.2013 v spojitosti s odpoveďou na
výzvu súdu zo dňa 11.07.2014, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 256,73 Eur s prísl, pričom
žalovaná suma pozostáva z istiny 170,18 Eur, úroku 16,18 Eur, zosplatnenej istiny 33,73 Eur, pokuty
(ušlého úroku) 0,59 Eur, poistenia Bill protection 12,25 Eur, sankčného úroku z omeškania 23,58 Eur
a sumy označenej ako dopočet k žalobe 0,22 Eur. Popri uvedených nárokoch si navrhovateľ uplatnil aj
úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 232,94 Eur od 02.10.2013 do zaplatenia.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 17.09.2009 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol odporcovi úver na nákup tovaru Kobold System, výrobcu Vorwerk vo výške
880,- Eur. Nakoľko však odporca neuhrádzal úverové splátky včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy,
vyzval ho navrhovateľ listom zo dňa 26.07.2012 ku splateniu celého zostatku úveru vo výške 232,93 Eur
v lehote 15 dní od odoslania výzvy navrhovateľom.
Návrh, ako aj oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku dňa 13.10.2014 boli doručované odporcovi
prostredníctvom pošty. Zásielka bola odporcovi doručená dňa 29.09.2014.
Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s návrhom, s úverovou zmluvou zo dňa 17.09.2009,
Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len "ÚZP"), listinou
označenou ako "splátkový kalendár", výzvou zo dňa 26.07.2012 a poštovým podacím hárkom zo dňa
22.08.2012.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:
Účastníci konania uzavreli dňa 17.09.2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej
navrhovateľ ako úverový veriteľ poskytol odporcovi ako úverovému dlžníkovi úver vo výške 880,- Eur na
nákup tovaru. Odporca sa zaviazal dlhovanú sumu uhradiť v 35-tich mesačných splátkach po 36,77 Eur.
Z listiny označenej ako "splátkový kalendár" vyplýva, že odporca uhradil v prospech navrhovateľa sumu
1.091,82 Eur, pričom sa tak stalo v období od 12.10.2009 do 24.10.2011.
Nahliadnutím do výzvy zo dňa 26.07.2012 súd zistil, že odporca dlhoval navrhovateľovi sumu 232,93
Eur, ktorú od neho navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Návrhom na začatie konania si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok vo výške 256,73 Eur, ktorý
pozostáva z týchto čiastkových nárokov:
- istina vo výške 170,18 Eur,
- zosplatnená istina vo výške 33,73 Eur,
- úrok vo výške 16,18 Eur,
- pokuta (ušlý úrok) vo výške 0,59 Eur,
- poistenie Bill protection vo výške 12,25 Eur.
V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie:
- sankčného úroku z omeškania vo výške 23,58 Eur,
- dopočtu k žalobe vo výške 0,22 Eur,
- úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 232,94 Eur od 02.10.2013 do zaplatenia.
Súd považuje nárok navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ poskytol
odporcovi úver v celkovej výške 880,- Eur, pričom odporca uhradil navrhovateľovi postupne v
jednotlivých splátkach spolu sumu 1.091,82 Eur. Súd preto
považuje úver za preplatený čo do istiny a bezúročný a bezpoplatkový čo do úrokov a ostatných
poplatkov spojených s úverom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Úverové zmluvné podmienky sa posudzujú podľa rovnakých zákonných ustanovení ako úverová zmluva.
Podľa § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. - účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 4 ods. 2, písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmysle ust. § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úverovú istinu vo výške 170,18 Eur a zosplatnenú istinu vo výške 33,73
Eur, súd konštatuje, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 880,- Eur, pričom odporca splatil
úverové splátky v celkovej výške 1.091,82 Eur, t.j. súd má za to, že odporca splatil z úveru sumu
vyššiu než mu bola navrhovateľom poskytnutá, preto súd považuje úver v časti istiny za preplatený. Z
uvedeného dôvodu súd nárok navrhovateľa, pokiaľ ide o istinu 170,18 Eur a zosplatnenú istinu 33,73
Eur, zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úrok vo výške 16,18 Eur, súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje
rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške
36,77 Eur, t.j. údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej
splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje
úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa, napr. poistné a preto je potrebné
považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 4 ods. 2, písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne
pri každej jednotlivej splátke by malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky,
aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa, napr. poistné.
Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny rozpis splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, považuje sa úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bezpoplatkový.
Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na úverový úrok vo výške
16,18 Eur zamietol.
Pokiaľ ide o pokutu (ušlý úrok) vo výške 0,59 Eur, súd konštatuje, že z rozhodovacej činnosti súdu
z iných obdobných vecí je zrejmé, že podstatou ide o úverový úrok, ktorý by mal odporca uhradiť v
prípade riadneho platenia úveru. Keďže súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver z vyššie uvedených
dôvodov za bezúročný a bezpoplatkový, súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy ušlého úroku
vo výške 0,59 Eur, zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na poistné Bill protection vo výške 12,25 Eur, súd návrh navrhovateľa v
tejto časti zamietol, nakoľko celý žalovaný nárok navrhovateľa je preplatený, pričom poistné sa viaže na
hlavný nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy a teda pokiaľ súd nepriznal navrhovateľovi žalovaný nárok,
nemožno priznať ani poistné viažuce sa naň..
Pokiaľ ide o žalované nároky na úroky z omeškania určené pevnými sumami vo výške 23,58 Eur
(sankčný úrok z omeškania) a 0,22 Eur (suma označená aj ako dopočet k žalobe), tak súd poukazuje
na to, že navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 26.07.2012, adresovanú odporcovi, v ktorej uvádza,
že si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a zároveň vyzýva odporcu na úhradu
dlžnej sumy 232,93 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy na účet navrhovateľa, pričom
táto listina neobsahuje údaj o dni, ku ktorému má dôjsť ku predčasnej splatnosti zostatku úveru.
Navrhovateľ ďalej predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 22.08.2012, v ktorom sa síce nachádza
údaj o doručovaní zásielky (výzvy zo dňa 26.07.2012) odporcovi, avšak doklad o doručení zásielky
odporcovi, alebo vrátenú nedoručenú zásielku odporcovi už navrhovateľ súdu nepredložil.
V listine označenej ako "splátkový kalendár", obsahujúcej v skutočnosti platobnú históriu predmetného
úveru, navrhovateľ uvádza, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 26.07.2012.
Podľa Hlavy 7. § 3 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, je klient povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo
sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Podľa Hlavy 17. § 8 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, doručovanie písomností medzi
spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou adresátovi,
ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že sa v mieste doručenia zdržuje, sa použije primerane ustanovenie
O.s.p. o doručovaní písomností fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát
zásielku do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty, za deň doručenia, aj
keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Klient je povinný každú zmenu adresy svojho trvalého
bydliska alebo adresy pre doručovanie oznámiť spoločnosti, inak sa predpokladá, že klient sa zdržuje
na adrese svojho trvalého bydliska alebo adrese pre doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak.
Z uvedených skutočností vyplýva, že podľa navrhovateľa došlo ku zosplatneniu úveru už v deň
vyhotovenia výzvy na zaplatenie, t.j. 26.07.2012, avšak právo stotožniť deň zosplatnenia úveru s dňom
vyhotovenia výzvy na zaplatenie nevyplýva pre navrhovateľa ani
z úverovej zmluvy, a tiež ani z Úverových zmluvných podmienok. Súd má za to, že pri určení dátumu
zosplatnenia úveru išlo o svojvoľný a neodôvodnený postup navrhovateľa.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bol
odporca oboznámený so zosplatnením úveru, t.j. s tým, že mu vznikla povinnosť uhradiť celú dlžnú sumu
do 15 dní odo dňa odoslania výzvy navrhovateľa.
Navrhovateľ zároveň nepreukázal, kedy nastali pre odporcu právne účinky zosplatnenia úveru.
Navrhovateľ vo výzve na splatenie celého dlhu uvádza, že odporca má celý dlh uhradiť najneskôr do
15 dní odo dňa odoslania výzvy bez ohľadu na to, či sa v danom termíne dostane výzva do sféry
dispozície odporcu. Z podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola odporcovi odoslaná a teda na poštu
podaná dňa 22.08.2012, v odpovedi na výzvu súdu navrhovateľ uvádza, že odporca sa do omeškania
mal dostať už dňa 11.08.2012. Z uvedeného jasne vyplýva, že odporca sa do termínu, kedy mal byť podľa
navrhovateľa už v omeškaní s plnením, nemohol ani oboznámiť s obsahom zásielky, ktorá obsahovala
výzvu na plnenie. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal, že do ním uvedeného termínu sa odporca
s obsahom zásielky skutočne oboznámil.
Preukázanie skutočnosti týkajúcej sa dňa, kedy bol odporca oboznámený so zosplatnením úveru, je
rozhodujúce pre určenie skutočného dňa začiatku omeškania odporcu s úhradou žalovanej sumy a s
tým priamo súvisiace určenie správnej výšky sumy úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom do
zosplatnenia, resp. od zosplatnenia do podania návrhu na súd.
Nie menej závažnou okolnosťou pri výpočte úrokov z omeškania je fakt, že navrhovateľ vypočítava
predmetné úroky zo sumy, ktorá súdom nebola priznaná a za obdobie, kedy už odporca nemohol byť
v omeškaní.
Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa súm 23,58 Eur a 0,22 Eur,
zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 232,94 Eur odo
dňa 02.10.2013 do zaplatenia, súd konštatuje, že nakoľko žalovaný nárok bol zamietnutý, súd nemôže
priznať ani nárok na úrok z omeškania viažuci sa na hlavný nárok. Navyše má súd za to, že navrhovateľ
si predmetný nárok na úrok z omeškania uplatňuje za obdobie, kedy už odporca nebol v omeškaní
s úhradou úveru a preto nárok na úrok z omeškania ani nemohol vzniknúť. Rovnako navrhovateľ si
uplatňuje úrok z omeškania zo sumy s ktorej úhradou už odporca nebol v omeškaní. Z uvedeného
dôvodu súd nárok navrhovateľa na úroky z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 232,94 Eur odo
dňa 02.10.2013 do zaplatenia zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., tak
že odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech a rovnako vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v
konaní na strane odporcu, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili,
ani im ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zo spisu žiadne trovy konania nevyplývali.
Pre úplnosť k vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd poznamenáva, že tento vstúpil do konania
v čase vyhlásenia rozsudku a teda ani nevykonal žiadne reálne úkony v prospech odporcu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.