Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113219095
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113219095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270, v konaní zastúpeného
advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl.Clementisa 10, IČO
35 855 673 proti odporcovi P. W., štátnemu občanovi X. republiky, bytom S., M. XX o zaplatenie 551,44
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 215,80 eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 16.03.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a návrh zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť mu 215,80 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania za neuhradené
služby a 335,64 eur s príslušným úrokom z omeškania titulom náhrady škody. Uviedol, že odporca s
ním uzatvoril dve zmluvy o pripojení, v zmysle ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi elektronické
komunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť za ne riadne a včas cenu podľa platného cenníka.
Odporcatitulomnezaplatenejcenyvyúčtovanéhohovornéhodlžínavrhovateľovi215,80eur.Okremtoho
navrhovateľ odporcovi odpredal mobilné telefóny za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za
čo sa odporca zaviazal zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo

ale nesplnil, riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatil a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda
spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilných telefónov a ich trhovou cenou.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:

Účastníci spolu dňa 2.4.2009 uzatvorili zmluvu o pripojení č. Y.. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti navrhovateľa. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ zapožičal odporcovi
jeden kus SIM karty, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo a zaviazal sa odporcovi umožniť prístupdo siete svojej spoločnosti a užívanie svojich služieb v rámci zvoleného užívateľského programu.
Odporca sa v zmysle všeobecných podmienok vydaných navrhovateľom, ktoré sú súčasťou zmluvy,
zaviazal platiť za poskytované služby cenu podľa zmluvy a cenníka navrhovateľa, ktorá cena mu

bude navrhovateľom vyúčtovaná vo forme faktúry po skončení zúčtovacieho obdobia. Dňa 2.4.2009
uzatvorili účastníci k predmetnej zmluve o pripojení dodatok, podľa obsahu ktorého sa okrem iného
dojednali na predaji koncového telekomunikačného zariadenia D. O. odporcovi za cenu 1 euro. Podľa
interného dokladu predloženého navrhovateľom bola nezľavnená predajná cena uvedeného koncového
telekomunikačného zariadenia u navrhovateľa 165,64 eur. Odporca sa v predmetnom dodatku v zmluve

o pripojení zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom 24 mesiacov.

Z výpisu nezaplatených faktúr ako aj zo samotných faktúr navrhovateľa na odporcu č. 5150000530 zo
dňa 15.1.2012 na cenu 9,08 eur so splatnosťou dňa 29.1.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011 na
cenu 26,93 eur so splatnosťou dňa 30.12.2011 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2011 na cenu 74,21 eur
so splatnosťou 30.11.2011 vyplynulo, že navrhovateľ vyfaktúroval odporcovi cenu za služby poskytnuté
muvzmyslevyššieuvedenejzmluvyč.Y.vcelkovejsume110,22eur.Tútosumuodporcanavrhovateľovi

v dňoch splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil.

Účastníci spolu dňa 25.5.2010 uzatvorili zmluvu o pripojení č. Y.. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti navrhovateľa. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ zapožičal odporcovi
jeden kus SIM karty, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo a zaviazal sa odporcovi umožniť prístup

do siete svojej spoločnosti a užívanie svojich služieb v rámci zvoleného užívateľského programu.
Odporca sa v zmysle všeobecných podmienok vydaných navrhovateľom, ktoré sú súčasťou zmluvy,
zaviazal platiť za poskytované služby cenu podľa zmluvy a cenníka navrhovateľa, ktorá cena mu
bude navrhovateľom vyúčtovaná vo forme faktúry po skončení zúčtovacieho obdobia. Dňa 25.5.2010
uzatvorili účastníci k predmetnej zmluve o pripojení dodatok, podľa obsahu ktorého sa okrem iného

dojednalinapredajikoncovéhotelekomunikačnéhozariadeniaX.B.B.odporcovizacenu29,-eur.Podľa
interného dokladu predloženého navrhovateľom bola nezľavnená predajná cena uvedeného koncového
telekomunikačného zariadenia u navrhovateľa 200,- eur. Odporca sa v predmetnom dodatku v zmluve
o pripojení zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom 24 mesiacov.

Zvýpisunezaplatených faktúrakoajzosamotnýchfaktúrnavrhovateľanaodporcu č.XXXXXXXXXXzo

dňa 15.1.2012 na cenu 3,98 eur so splatnosťou dňa 29.1.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011 na
cenu 24,58 eur so splatnosťou dňa 30.12.2011 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.11.2011 na cenu 77,02 eur
so splatnosťou 30.11.2011 vyplynulo, že navrhovateľ vyfaktúroval odporcovi cenu za služby poskytnuté
muvzmyslevyššieuvedenejzmluvyč.Y.vcelkovejsume105,58eur.Tútosumuodporcanavrhovateľovi
v dňoch splatnosti jednotlivých faktúr neuhradila.

Keďže odporca v lehotách splatnosti jednotlivých faktúr cenu hovorného nezaplatil, navrhovateľ mu
zaslal pokus o pokonávku zo dňa 1.3.2012, v ktorom ho žiadal, aby do 15.3.2012 zaplatil vyfakturovanú
cenu služieb. Podľa pripojenej doručenky list navrhovateľa odporca prevzal dňa 4.6.2012.

Podľa § 80 písm. b) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovení právnych predpisov

dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.Odporca sa zmluvne zaviazal platiť navrhovateľovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Z ceny
poskytnutých služieb 215,80 eur /110,22 eur + 105,58 eur/, ktoré navrhovateľ vyfaktúroval odporcovi
vyššie uvedenými faktúrami však odporca neuhradil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr nič. Neurobil

to ani v navrhovateľom dodatočne poskytnutej lehote do 15.3.2012.

Navrhovateľ sa teda v tejto časti v súlade s citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. domáha aby súd
rozhodol o splnení povinností, ktoré odporcovi vyplývajú z uzatvorených zmlúv - záväzkového vzťahu
medzi účastníkmi, konkrétne povinnosti zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Preto súd odporcu zaviazal
na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej ceny služieb 215,80 eur.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v znení
účinnom ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr navrhovateľa na odporcu, ako dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska.

Keďže odporca v stanovenej lehote do 15.3.2012 /podľa pokusu o pokonávku/ nezaplatil navrhovateľovi
dlžnú cenu služieb 215,80 eur, dostal sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a
navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od neho v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj
úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj toto právo na
zaplatenie úroku z omeškania a úrok z omeškania určil v súlade so zákonom, súd odporcu zaviazal

aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny 215,80 eur a to vo výške 9 % ročne od 16.3.2012
do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. o 8
percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Taktosúdodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľoviistinu215,80eurspolus9%ročnýmúrokom

z omeškania od 16.3.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o ďalší z uplatnených nárokov navrhovateľa, nárok na náhradu škody v sume 335,64 eur
spolu s príslušným úrokom z omeškania, tu súd dospel k záveru, že navrhovateľovi právo na náhradu
uvedenej škody nevzniklo. Zo skutkového vymedzenia uvedeného nároku navrhovateľom vyplýva, že
navrhovateľ sa náhrady tejto škody domáha z dôvodu, že odporcovi odpredal mobilné telefóny za

zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporca zaviazal zotrvať s navrhovateľom v
zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnil a tiež riadne a včas cenu poskytnutých
služieb neplatil a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho trhovou cenou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody
je potrebné právne posudzovať podľa citovaného § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka ako nárok

na náhradu škodu spôsobenej porušením právnej povinnosti. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť za
škodu, ktorej predpokladom sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v danej veci
nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
konaním odporcu, ktorým mal porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Čo sa týka existencie
škody, túto navrhovateľ vidí v rozdiele medzi zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú predal odporcovi
mobilné telefóny a nezľavnenou kúpnou cenou, za ktoré tieto mobilné telefóny inak predával. Takýto

rozdiel podľa navrhovateľa pravdepodobne predstavuje tzv. skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1Občianskeho zákonníka, čo je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a predstavuje
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Podľa názoru súdu
však za skutočnú škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ

predáva mobilný telefón za cenu nižšiu ako skutočnú. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou
ujmou navrhovateľa v zmysle skutočnej škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je
výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. S tým úzko súvisí aj nedostatok
ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
škodcu - odporcu a vznikom škody. Navrhovateľom tvrdená škoda, uvedený rozdiel v cenách mobilného

telefónu, celkom zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania odporcu /v tom zmysle, že porušil
zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dojednanú dobu viazanosti a platiť
riadne a včas cenu poskytnutých služieb/ ale je dôsledkom dojednania takejto zľavnenej kúpnej ceny
v dodatku k zmluve o pripojení. O nedostatku príčinnej súvislosti svedčí aj to, že vznik tvrdenej škody
predchádza porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu, teda tvrdená škoda vznikla navrhovateľovi
ešte skôr ako odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, ktoré porušenie malo vznik škody vyvolať.

Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody 335,64 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2012 do zaplatenia zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danej právnej veci bol v konaní pomerne úspešnejší odporca, keď súd

zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 335,64 eur a vyhovel mu v časti o zaplatenie 215,80
eur. Odporcovi však žiadne trovy konania nevznikli a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.