Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200051
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: R. M.Í.M.Á., bytom Š.Z.Í.Z., L.Š.R.Á. XXX,
zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O. BOX 261,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 06. novembra 2013 Č. s.: OU-RV-
KO2-2013/V 1666-Ge, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 06. novembra 2013 Č. s. OU-RV-KO2-2013/V 1666-Ge.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a
ozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(„Katastrálnyzákon“)vzneníneskoršíchpredpisov
o návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľným veciam do katastra nehnuteľnosti, doručený dňa
07.10.2013, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. 350/2013-RAČ rozhodol tak, že
návrh zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona je povinný skúmať
okrem platnosti zmluvy aj to, či právny úkon bol urobený v zákonom predpísanej forme, či sú

prejavy vôle urobené slobodne a vážne a či sú hodnoverné, dostatočne určité a zrozumiteľné a či
zmluvná vôľa a právo nakladať s nehnuteľnosť nie sú obmedzené. Zmluva o zriadení záložného práva
č. 350/2013-RAČ v mene splnomocniteľky R.Y. M.Í.M. uzavrel splnomocnenej ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na základe pripojenej Dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení
bola vyhotovená vo forme predtlače a splnomocniteľka nemala možnosť ovplyvniť predtlačené časti
Dohody o splnomocnení, v ktorej bol určený splnomocnenec a teda splnomocniteľka nemala ani
možnosť výberu osoby splnomocnenca. Takéto plnomocenstvo v zmysle § 23 a § 37 Občianskeho

zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. Dohoda o splnomocnení svojim obsahom je
neplatná aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pretože tento právny úkon zo strany splnomocniteľky
nebol urobený slobodne, vážne, určite a nie je ani zrozumiteľným prejavom z jej strany. Celková
výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zodňa 19.11.2012 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva nehnuteľnosť vo veľkosti
podielu 1 zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie Š.Z.Í.Z. sú zjavne v nevyváženom pomere a
hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne väčšia ako je celková výška

zabezpečovanej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom. Uvedená skutočnosť spôsobuje nerovnaké
postavenie účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa prieči dobrým mravom a je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

Pretože Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 a § 23
Občianskeho zákonníka a Zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu
záložného práva v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, a preto návrh na vklad podľa § 31 ods.
3 Katastrálneho zákona zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca
napadnuté rozhodnutie zrušil sám a návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel, v prípade
že takto nebude postupovať, navrhla, aby súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi

späť na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Poukázala na to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a
plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Vydal nezákonné
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Má za to,

že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca -
dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia
správneho rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia
musí reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové
okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom

posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje
právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej
normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Preto má zato,
že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom

a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácia. Správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho výkon, pričom
zákon vyžaduje, že musí reálne existovať a nie byť len potenciálna možnosť rozporu záujmov.

K nepomeru medzi výškou pohľadávky a jej príslušenstva a hodnotou nehnuteľnosti v Záložnej zmluve
uviedol, že je logické, aby s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko úroky požadované

nebankovými veriteľmi boli vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre získanie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v
prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určenom období.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť preskúmavané rozhodnutie z dôvodov, ktoré sú
uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s tým, že námietky navrhovateľky v opravnom

prostriedku nie sú dôvodné.

Účastníčka konania R. M.Í.M.Á. a zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k
opravnému prostriedku navrhovateľky nevyjadrili.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,

administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný.Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka návrhom zo 17.09.2013
žiadala o povolenie vkladu záložného práva na základe pripojenej Zmluvy o zriadení záložného práva
č. 350/2013-RAČ do katastra nehnuteľností. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 17.09.2013

záložný veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. uzavrela so záložcom R. M.Í.M. v zastúpení na základe Dohody
o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Záložnú zmluvu, v ktorej sa dohodli na
zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV
č. XXX katastrálne územie Š.Z.Í.Z. a to parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX v prospech
záložnéhoveriteľanazabezpečenievšetkýchpohľadávokzáložnéhoveriteľavočizáložcovi,ktorévznikli

a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012 uzavretej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške
500,00 Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a
zmluvných pokút vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Zmluvu o zriadení záložného práva
v mene záložcu uzavrel na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci. Dohoda o splnomocnení ako to vyplýva z jej obsahu zo strany splnomocniteľky bola uzavretá
v ten istý deň, kedy bola uzavretá aj Zmluva o úvere, t. j. 19.11.2012 a zástupca splnomocnenca túto
dohodu podpísal v Bratislave 20.11.2012.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou

o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené

ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkonsvojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení

vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci zmluva o zriadení záložného práva č. 350/2013- RAČ zo dňa 17.09.2013 a jej
existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v Rožňave dňa
19.11.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave dňa 20.11.2012.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky

- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo

vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,

- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností

splnomocniteľa,

- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri

uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo

malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka

(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)

nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania

splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinností priamo zastúpenému.Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníčky) a splnomocnenca

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť
záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.

Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií,
ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne
vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverovej dlžníčky a jej zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľke (úverová dlžníčka) bola odňatá možnosť, aby si sama určila osobu splnomocnenca,

že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľka za tejto situácie nebola výslovne poučená o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať

pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverovej
dlžníčky.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry

Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka, ani jej zástupca

náhradu trov konania si neuplatnil a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.