Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200840
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresnému
úradu Poprad, Ul. J. Curie č. 3, za účasti: 1/ F. O., nar. XX.E. XXXX, bytom H., H. č. XXX/XX, 2/ Mgr.
F. L., K., S. č. X, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Správy katastra v Poprade č. V
4208/2007/BB zo dňa 03.júla 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie Správy katastra v Poprade č. V-4208/2007/BB zo dňa 03.júla 2013.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správa katastra v Poprade rozhodnutím vydaným dňa 03.07.2013 pod č. V 4208/2007/BB ako správny

orgán príslušný na konanie podľa § 16 ods. 2, § 18 ods. 2 písm.a/, § 22 ods. 1, 2, § 28 a nasledujúcich
zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov vo veci podaného návrhu na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 645/2007-BÁN uzavretej dňa
25.07.2007 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.... ako záložným veriteľom a F. O.... v zastúpení Mgr.
Tomášom Kušnírom, advokátom, ako záložcom rozhodla tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Uvedený výrok odôvodnila tým, že na základe doručeného návrhu na vklad dňa 21.08.2007 o povolenie
vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy bolo začaté konanie o povolenie
vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností. Uviedla, že predmetom zálohu boli nehnuteľnosti a
to spoluvlastnícky podiel v 1/10 k nehnuteľnostiam a to pozemku registra CKN, parcela č. 1287, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria s výmerou 790 m2, stavby so súpisným číslom XXX, ktorá je
postavená na pozemku registra CKN, parcela č. 1287, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. H..

Správny orgán na základe predložených príloh návrhu mal zistené, že dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi záložcom a splnomocnencom nie je platným právnym úkonom, pretože je neurčitá a
nezrozumiteľná. Uviedla, že podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný a plnomocenstvo neobsahuje bližšie označenie
nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu. Ďalej dospela k záveru, že medzi záložcom a
splnomocnencom je rozpor záujmov, pretože podľa § 22 Občianskeho zákonníka zastupovať iného

nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného a podpis splnomocnenca na úverovej zmluve je výrazne odlišný od podpisu na
záložnej zmluve. Následne rozhodnutím zo dňa 31.08.2008 správa katastra prerušila konanie z dôvodu
odstránenia uvedených nedostatkov návrhu podľa § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona a účastníkovvyzvala, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení konania odstránili nedostatky
podania. V stanovenej lehote nedostatky podania neodstránili, preto konanie podľa § 31b ods. 1 písm.
f/ Katastrálneho zákona bolo zastavené.

Na základe podaného odvolania Pohotovosťou, s.r.o., vo veci rozhodla správa katastra v sídle kraja,
ktorá rozhodnutie zrušila a vrátila na nové konanie a rozhodnutie. Po opätovnom preskúmaní návrhu
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti dospela Správa katastra v Poprade k záveru, že
dohoda o splnomocnení medzi záložcom ako splnomocniteľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom

ako splnomocnencom nie je riadne uzavretá, pretože zo splnomocnenia nevyplýva, že splnomocnenec
je oprávnený záložnú zmluvu predložiť ako prílohu návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností. Znenie plnomocenstva, že splnomocnenec uzavrie v mene splnomocniteľa záložnú
zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva
vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, je neurčité a to vzhľadom na to, že splnomocnenec
ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nemohli vedieť, s akými nehnuteľnosťami

sa bude nakladať. Takéto neurčité dojednanie spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Uviedla, že
splnomocniteľ okrem iného splnomocnil splnomocnenca, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky
záložného veriteľa, ktorá je jeho záväzkom vyplývajúceho zo zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným
veriteľom, uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade na záložnú zmluvu, by

malo obsahovať samotný predmet zmluvy, obsahom splnomocnenia by mali byť náležitosti označenia
nehnuteľností v súlade s § 42 Katastrálneho zákona.

Správny orgán ďalej vytýkal, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšieho
preukázania prípadného zmluvného vzťahu medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Zmluva o

úvere bola podpísaná dlžníkom dňa 26.10.2006, kedy vyhlásil, že súhlasí so zmluvou o úvere, s
obsahom plnomocenstiev a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy,
vrátane všeobecných podmienok, pričom z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú
vôľu mienil dlžník prejaviť podpisovaním zmluvy.

Správa katastra uviedla, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného. Dohoda o splnomocnení je neplatná, pretože splnomocnenec mal hájiť záujmy
splnomocniteľa v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcnosti a nie uzatvárať za splnomocniteľa

záložnú zmluvu a poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech
záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Správny orgán argumentoval tým, že Občiansky zákonník
v § 3 ods. 1 upravuje, že výkon práv a povinnosti z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Správa katastra konštatovala, že splnomocniteľ svojím konaním nezohľadnil výšku úveru a jeho
príslušenstva pri uzavretí záložnej zmluvy, hodnota spoluvlastníckych podielov pána F. O. na predmetnej
nehnuteľnosti je vyššia ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje

do práv oprávneného z úverovej zmluvy bez pomenovaného právneho úkonu a v konečnom dôsledku
sa tým ohrozujú dobré mravy. Došlo k porušeniu zásady, ktorá vyjadruje všeobecne platné pravidlo
morálky, pri ktorej je daný všeobecný záujem ho rešpektovať. Správa katastra argumentovala tým, že
ako orgán štátnej správy je súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené
podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe návrhu

na vklad práv k nehnuteľnostiam a vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom správa katastra na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové
a právne skutočnosti. Pri skúmaní, či je úkon urobený v predpísanej forme, dospel správny orgán
k záveru, že predložené plnomocenstvo je neplatné, pretože nie je urobené v predpísanej forme so
všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje, a preto aj zmluva o zriadení záložného práva urobená na

podklade neplatného plnomocenstva je neplatná.

Uviedla, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobíod začiatku (ex tunc) voči každému a nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže
byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, pričom správny orgán na túto
skutočnosť je povinný pri povolení vkladu záložného práva do katastra prihliadnuť. V odôvodnení

správa katastra poukázala na hospodárnosť konania s tým, že ustanovenie § 31 a nasledujúcich je
osobitnou úpravou a aplikácia Zákona o správnom konaní je iba subsidiárna s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžo 109/2010.

Správny orgán uzavrel, že Katastrálny zákon v § 31 upravuje, že správa katastra preskúma platnosť

zmluvy a to okrem iného najmä či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťami nie
sú obmedzené. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne.
Na základe uvedeného správa katastra dospela k záveru, že podmienky na vklad záložného práva k
nehnuteľnostiam neboli splnené, preto rozhodla výrokom napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným odvolaním (návrhom na preskúmanie) navrhovateľ,

ktorý žiadal, aby správa katastra v rámci autoremedúry zrušila napadnuté rozhodnutie a povolila vklad
do katastra k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. V prípade, ak Správa katastra
Poprad nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí, navrhoval,
aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie správy katastra a vrátil vec na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Správe katastra vytýkal, že záložná zmluva uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorým
sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnosti, je platným právnym titulom zriadenia záložného práva k
nehnuteľnosti. Správny orgán nesprávne zistil skutkový stav a udelenú plnú moc v jej rozsahu nesprávne
posúdil. Bolo vydané nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva

k nehnuteľnosti.

Právne argumentoval tým, že poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka a to §22 ods. 1, 2, § 23,
§ 31 ods. 1, § 32 ods. 2. § 37 ods. 1, na ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to §
32 ods. 1, 2, § 46, zákona č. 162/1995 Z.z. o zápise vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností

§ 31 ods. 1.

Z vyššie uvedených ustanovení a s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia správy katastra navrhovateľ
uviedol, že Správa katastra v Poprade konštatuje neurčitosť a z toho vyplývajúcu neplatnosť
splnomocnenia, a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje

prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy
záväzný. Navyše správny orgán prezentuje v napadnutom rozhodnutí svoju domnienku, že v prípade
splnomocnenca Mgr. Kušníra ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. V súlade s ustanovením § 40 ods. 3

prvá veta Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak.

Uviedol, že podľa názoru prof. L. D. (Komentár k Občianskemu zákonníku) zmyslom tohto ustanovenia

je úprava otázky platnosti právnych úkonov so zreteľom na formu. Koncepcia ustanovenia ods. 1
vyjadruje jednoznačne zásadu neformálnosti právnych úkonov. Zákon pre právne úkony spravidla
vyžaduje písomnú formu, aj keď odsek 1 pripúšťa, aby zákon alebo dohoda účastníkov určili ústnu formu
prejavu vôle. Povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom
je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami. Táto forma je však príznačná aj

pre právne úkony, ktoré vyvolávajú významné právne dôsledky a z toho dôvodu musia byť (v prípade
sporu) preukázateľne bez ohľadu na výpovede svedkov. Pre platnosť písomne urobeného právneho
úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho. Podpisom konajúcej osoby sa rozumie napísanie mena a
priezviska konajúcim. Určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, sa musí udiať uvedením osobných
údajov konajúcej osoby, pri právnickej osobe oznámením údajov obsahujúcich jej názov (obchodné

meno), pod ktorým je táto osoba zapísaná v príslušnom registri. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna,
ak ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom, a relatívna, ak ide o formu dohodnutú účastníkmi.
Občianske právo zásadne nevyžaduje osobitnú formu právnych úkonov. Právne úkony teda možnospravidla urobiť v akejkoľvek forme. Forma prejavu je právne významná len v ustanovených prípadoch,
Občiansky zákonník rozoznáva písomnú (jednoduchú) formu a formu úradnej zápisnice. (Lazár J. a
kolektív: Základy Občianskeho hmotné práva, Druhé spracované vydanie, 1. zväzok, Eurounion, 2004,

s. 116, 117).

Navrhovateľ ďalej argumentoval, že v zmysle uvedeného je neplatným právnym úkonom ten právny
úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Občiansky
zákonník rozumie pod pojmom forma náležitosť prejavu, teda akým spôsobom konajúci subjekt

právny úkon prejaví, písomne či ústne. V prípade udelenia plnej moci splnomocnencovi za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa, predmetom ktorej nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené
s nehnuteľnosťami, sa vyžaduje, aby táto plná moc bola udelená písomne. pre platnosť plnej moci sa
vyžaduje podpis konajúcich osôb, t.j. splnomocniteľa a splnomocnenca. Tak, ako je vyššie uvedené,
plná moc, ktorá bola príslušným správnym orgánom preskúmaná, splnomocniteľom v úverovej zmluve
udelená splnomocnencovi, spĺňa všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom. Písomná

forma plnej moci predpísanej zákonom bola splnená, preto nie je možné udelenú plnú moc považovať
za absolútne neplatnú.

Občiansky zákonník nevylučuje, aby medzi účastníkmi právnych úkonov došlo k uzatvoreniu viacerých
úkonov na jednej listine a jedným prejavom vôle, t.j. podpisom. Záložca jedným, úradne overeným,

podpisom uzavrel so záložným veriteľom zmluvu o úvere podľa § 497 Občianskeho zákonníka, ďalej
záložca udelil plnú moc advokátovi Mgr.Tomášovi Kušnírovi, Advokátska kancelária Údernícka 5,
Bratislava, ďalej záložca splnomocnil záložného veriteľa na prevod finančných prostriedkov z bankového
účtudlžníka.Argumentáciasprávnehoorgánu,žezpredloženejlistinysanedázistiť,čijeplnomocenstvo
vystavené záložcom a či ho Mgr. Tomáš Kušnír prijal, neobstojí, nakoľko predloženú listinu ako

splnomocniteľ, tak splnomocnenec podpísali, a teda prejavili v jej obsahom súhlas. Ďalej je v predmetnej
právnej veci potrebné poukázať aj na skutočnosť, že do dňa podania návrhu na vklad záložného
práva na základe záložnej zmluvy nebolo plnomocenstvo splnomocniteľom odvolané, čo v plnom
rozsahu neguje domnienku správneho orgánu o rozpore záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca.
Splnomocnencovi nič nebránilo prejaviť svoj nesúhlas s tým, aby jeho záujmy zastupoval Mgr. Tomáš

Kušnír, resp. odmietnuť udelenie takejto plnej moci. Mgr. Tomáš Kušnír je navyše advokátom zapísaným
v zozname Slovenskej advokátskej komory. Už z tohto titulu vyplýva pre neho povinnosť konať v mene
splnomocnenca v rozsahu udelenej plnej moci v súlade so zákonom a advokátskou etikou.

V zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa právneho názoru JUDr. Jaromíra Svobodu a
kolektívu (Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, EUROUNION, Bratislava, s.
75, s. 76, s. 80) úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je založená na zásade, že toto zastúpenie
je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Súčasne je tiež založená na zásade dobrovoľného

prevzatia splnomocnenia splnomocnencom (zástupcom). Existencia týchto zásad sa predpokladá počas
celého trvania právneho vzťahu zastúpenia. V záujme právnej istoty musí byť rozsah zástupcovho
oprávnenia vždy uvedený v plnomocenstve. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný
tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet
zastúpeného.

Plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom adresovaným tretím osobám, ktorým sa osvedčuje
existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Udelené plnomocenstvo
bolo splnomocnencom dobrovoľne prevzaté a rozsah zástupcovho oprávnenia je z uvedenej listiny jasný
a zrozumiteľný a je zrejmé, za akým účelom je plnomocenstvo udelené.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa právneho názoru prof. Karola Planka (Komentár k Občianskemu
zákonníku) sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok
utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus

vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno
konštatovať, že vôľa je slobodná. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti
prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti,
s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písaťa určitým spôsobom používa vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že
jeho adresát (adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom

použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav
je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený
(objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha
zrozumiteľnosti).

V súvislosti s posúdením platnosti splnomocnenia navrhovateľ poukázal na to, že Občiansky zákonník
neobsahuje žiadnu zákonnú povinnosť špecifikovať nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, ktoré majú byť
predmetom záložného práva a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že
zástupca je mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým
nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Katastrálny zákon tak, ako Občiansky zákonník, neustanovuje
podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu

(rovnako je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní).

Podľa § 17 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku neustanovuje podstatné obsahové náležitosti
splnomocnenia účastníka správneho konania. Správny poriadok pre zastupovanie na základe
plnomocenstva ustanovuje niektoré formálne požiadavky. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon,

ktorým zastúpený deklaruje správnemu orgánu, kto je oprávnený zastupovať ho v správnom konaní
a akom rozsahu. Správny poriadok vyžaduje písomnú formu plnomocenstva. Možno ju udeliť aj do
zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje
špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať
presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody

o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo
(záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu.

Uvedené konanie Správy katastra Poprad je v rozpore s ústavnou zásadou podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy
SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a

spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V súlade s uvedeným vo veci právneho posúdenia plnomocenstva
správnym orgánom udeleného splnomocniteľom splnomocnencovi v úverovej zmluve, nie je predmetné
právne posúdenie správneho orgánu o rozsahu splnomocneného oprávnenia v súlade so znením a
výkladom vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Správneho poriadku. Udelená plná
moc je platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje podpisy

na jednej listine, z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho oprávnenia konať v mene
a na účet zastúpeného.

Posledným dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad je záver správneho orgánu o nepomere medzi
výškou zabezpečovacej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení

záložného práva. Tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu v rozpore s dobrými mravmi.
Takéto odôvodnenie je predovšetkým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že
rozhodnutie je v tejto časti odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Nevedno,či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku.
Aksprávnyorgánvidírozporsdobrýmimravmivpoplatkuvrozhodnutíchýbajúdôvody,prečokonkrétne

je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, navrhovateľ
dôvodí, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typický úrok) nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy o úvere, a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť (ak
vôbec) o neplatnosť čiastočnú (t.j. určitá výška bude právne prípustná, a teda platná a zvyšok právne
neprípustný,atedaneplatný),aakbyajnapriektomuišlooneplatnosťcelkovú,nemátovplyvnacelkovú

platnosť zmluvy o úvere. V této souvislosti je třeba zdůraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru
nepatří dohoda o výši úroku, k jehož zaplacení se dlužník zavazuje (Obchodník zákoník, Komentář, 12.
vydání, Praha: C.H.Beck 2009, s. 1078-9). Naviac, správny orgán neuviedol, prečo uprednostil aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami

poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle §261 ods. 6 Obchodného zákonníka (zákon
č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna
norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka.
Ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku, ani v takomto prípade by nekonalsprávne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná
číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však
nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo

zistil skutkový stav.

K odplate za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné

postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnych bánk, čo
je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové

úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn.: 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka
J., Spáčil J., Škárová M., Hulmá M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář, 2. vydání, Praha :
C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého

autormi sú sudcovia NS ČR).

K úrokom z omeškania navrhovateľ uviedol, že podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie
primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky (a prípadného
porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti

prípadu (napr. rozsudok NS ČR, sp. zn.: 23Cdo 1458/2007 zo dňa 31.marca 2009 publikovaný na
www.epravo.cz pod č. 56735; rozsudok NS ČR, sp. zn.: 32 Odo 468/2003 zo
dňa 27.novembra 2003 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 36309, rozsudok
NS ČR zo dňa 30.októbra 2009, sp. zn.: 33Cdo 2675/2007, publikovaný na www.epravo.cz podč.60110).Hodnotenieúrokuzomeškaniavovýške0,25%zakaždýdeňomeškania

bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní
Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako platné (rozsudok NS SR sp.zn.: 1Obdo 34/2004
zo dňa 21.decembra 2004; Rozsudok NS SR sp. zn.: 2Obdo 26/2004 zo dňa 22.septembra 2005;
rozsudok NS SR sp. zn.: 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22.septembra 2005). V konaní pred Vrchným súdom
v Prahe bolo dokonca judikované, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 1% denne z dlžnej čiastky

nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie
právnej ochrany (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn.: 7 Cmdo 13/94).

Zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania
je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.júna 2004 sp. zn.: 33Odo 588/2003, publikovaný pod
číslom C 2801). Napokon zmluvná pokuta (analogicky úrok z omeškania) vo výške 0,25% z istiny za
každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a
to včasným plnením povinnosti (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.februára 2010 č.k.
5Co/16/2010). Navrhovateľ akcentuje, že ide o rozhodnutie o občianskoprávnom spore so zohľadnením

argumentácie spotrebiteľským právom. Zároveň sa domnieva, že správa katastra prekročila rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku
(správne rozhodnutia) skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Má za to,
že nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi
nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správe katastra nevyplýva zo

žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho
rozporu s dobrými mravmi (okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam
podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží
príslušnému súdu v rámci Občianskeho súdneho poriadku a konanie správy katastra považuje v tomto
smere za nezákonné. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nielen nesprávna, ale aj

nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že ustanovenie § 46 Správneho poriadku a ustanovenie § 31 ods.
1 Katastrálneho zákona upravujú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkovéhostavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Z týchto ustanovení
vyplýva pre správu katastra povinnosť náležite zistiť skutkový stav o posúdení platnosti zmluvy a

či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Podľa názoru navrhovateľa Správa katastra Poprad nesprávne
zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve
nesprávne posúdila skutočnosť, či je plnomocenstvo podpísané splnomocniteľom a splnomocnencom a
ďalej skutočnosť, že rozsah splnomocnencovho oprávnenia nie je v plnomocenstvo špecifikovaný, ako aj

to,žesplnomocnenýzástupcaniejeoprávnenýnakladaťsnehnuteľnosťamianáležitostiplnomocenstva
a záložnej zmluvy vyžaduje nad rámec zákona.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Záložca a Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, sa na odvolanie nevyjadrili.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie,
oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, pojednával v neprítomnosti
navrhovateľa, odporcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 17.10.2013 a

27.09.2013,vneprítomnostiF.O.aMgr.TomášaKušníra,ktorísvojuneúčasťneospravedlniliatonapriek
tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo doručené dňa 24.09.2013 a 24.09.2013.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že tak, ako uvádza správa katastra,
bol jej doručený návrh na vklad záložného práva spolu s prílohami, ktorou bola aj zmluva o zriadení

záložného práva č. 645/2007-BÁN uzavretá podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka
medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o...., záložcom F. O. zastúpeným na základe splnomocnenia
advokátom Mgr.Tomášom Kušnírom. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti v katastrálnom území H.
zapísané na LV XXX a to podiel 1/10 na rodinnom dome súp. č.. XXX na parcele 1287 a na parcele
registra „C“ 1287 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 790 m2. Ďalej bola predložená kópia zmluvy

o úvere uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka medzi dlžníkom F. O. a veriteľom
Pohotovosť, s.r.o., a veriteľom Pohotovosť, s.r.o., ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
v sume 14.000,-- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 11.200,-- Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 25.200,-- Sk v mesačných splátkach po 2.520,-- Sk
počnúc dňom 17.11.2006. V zmluve o úvere je obsiahnuté aj plnomocenstvo, podľa ktorého dlžník ako

splnomocniteľ udeľuje v zmysle § 31 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dlžník ako splnomocniteľ
splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra... na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,
t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok zo zmluvy o úvere vyššie uvedenej a uznal môj záväzok
uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (odmena notára za spísanie notárskej
zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, poplatok za zasielanie upomienok)

tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. v platnom znení na celý môj majetok, do výšky neuhradenej pohľadávky alebo jej zostatku
v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať
právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia
a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu

podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení. Ďalej advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,
Bratislava..., ktorá je mojim záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene:
a/ záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, alebo
b/ zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení, k

nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom
ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako formu
zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto
zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených
zmlúv, beriem na vedomie, že:

a/ v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo
vkladom do katastra nehnuteľností,
b/ v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným
nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností.Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania
notárskej zápisnice alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, z vyššie uvedenej zmluvy o úvere pozostávajúca z nesplatenej výšky

pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej
zápisnice, záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie
zápisu v katastri nehnuteľností. Dlžník ako splnomocniteľ súhlasí s tým, že pri jednotlivých úkonoch
môže splnomocnenca zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec splnomocnenca v
zmysle Zákona o advokácii v platnom znení. V prípade, ak splnomocnenec ustanoví viac zástupcov,

splnomocniteľ súhlasí, aby každý z nich konal samostatne.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník, teda F. O. zmluvu podpísal dňa 26.10.2006 a dátum, kedy
splnomocnenec plnomocenstvo prijal nie je opatrený dátumom podpísania.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky

a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa§151bods.1Občianskehozákonníka-záložnéprávosazriaďujepísomnouzmluvou,schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka - záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka - záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,

práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka - záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Správa katastra v Poprade na základe predložených príloh návrhu dospela k záveru, že dohoda o
plnomocenstva uzavretá medzi záložcom F. O. ako splnomocniteľom a Mgr. Tomášom Kušnírom,
advokátom, ako splnomocnencom je neplatná a v dôsledku tejto skutočnosti je neplatná aj záložná
zmluva.

Občiansky zákonník v ustanovení § 22 ods. 1 upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať
za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a podľa ods. 2
tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka - zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody a plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak je potrebné,
aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí
plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný a podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z obsahu citovaného plnomocenstva aj podľa názoru súdu je zrejmé, že právny úkon, ktorým
splnomocniteľ udelil plnomocenstvo splnomocnencovi, nebol urobený slobodne a určite, pretože zo
všetkých doteraz súdom prejednávaných vecí jednoznačne vyplýva, že nemôže byť náhodou, že
splnomocnitelia udeľujú plnomocenstvo tomu istému advokátovi. Rovnako je neurčitý právny úkon aj

vo vzťahu k rozsahu splnomocnencovho oprávnenia, pretože plnomocenstvo je neurčité a z neho nie
je možné jednoznačne ustáliť, na aké právne úkony plnomocenstvo bolo udelené. Rovnako sa súd
stotožňuje s názorom Správy katastra v Poprade, že je nepomer medzi hodnotou zálohu a dlhom s
príslušenstvom, čo je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o neprimeraný zásah do vlastníckeho
práva záložcu. Ide aj o rozpor záujmov medzi zastúpeným a zástupcami, lebo z obsahu plnomocenstva
aj podľa názoru súdu vyplýva, že zástupca háji záujmy veriteľa (a nie dlžníka).

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon) v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje, že kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster")
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto
nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak

mámaťúčinkyvecnéhopráva,akoajoprávachvyplývajúcichzosprávymajetkuštátu,zosprávymajetku
obcí,zosprávymajetkuvyššíchúzemnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnépráva
trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

V predmetnej veci je nesporné, že zmluva o zriadení záložného práva podlieha vkladovému konaniu,

pričompodľa§28ods.1Katastrálnehozákonavzneníúčinnomkdňuvydanianapadnutéhorozhodnutia
- práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1
ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa
ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy

katastra o jeho povolení.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona - účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
"účastník konania"). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - konanie o povolení vkladu sa začína na návrh

účastníka konania.

Z ustanovenia § 30 ods. 4 vyplýva, že návrh na vklad sa podáva písomne a má obsahovať náležitosti
taxatívne vymenované pod písm. a/ až c/.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona - prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Katastrálny zákon v ustanovení § 31 ods. 1 upravuje, že správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon

neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa ods. 3 tohto
ustanovenia - ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.Správy katastra sú miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra, ak osobitný zákon neustanovuje
inak (§ 11 ods. 2 druhá veta Katastrálneho zákona).

Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona je nesporné, že správa katastra ako
orgán štátnej správy na úseku katastra je oprávnená skúmať platnosť plnomocenstva v rozsahu vyššie
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu plnomocenstva aj podľa názoru súdu je
zrejmé, že záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú vo vzájomnom rozpore, pretože z obsahu
plnomocenstva vznikajú vážne pochybnosti, že splnomocnenec bude hájiť záujmy splnomocniteľa.

Predmet zálohu sa zriaďuje k nehnuteľnostiam, ktoré sú v podstatne vyššej hodnote ako dlh
splnomocniteľa s príslušenstvom a splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu splnomocnenca
advokáta tak, ako upravuje zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení
§ 20 ods. 1 upravuje, že každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať
ktoréhokoľvek advokáta.

Skúmanie skutkových a právnych skutočností realizuje správa katastra ex offo bez ohľadu na to, že
splnomocniteľ plnomocenstvo neodvolal.

Zpredloženéhoadministratívnehospisuvyplýva,žeplnomocenstvoakojednostrannýprávnyúkon,ktorý

má preukazovať existenciu právneho vzťahu zastúpenia, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez
ďalšieho bližšieho špecifikovania zmluvného vzťahu, ktorý bol uzavretý medzi záložcom ako klientom a
medzi advokátom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť
podpísaním zmluvy, pričom pri podpise zmluvy vyhlásil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre
poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou

prevzal. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon a navrhovateľ v katastrálnom konaní
nepreukázal, že takáto zmluva bola uzavretá platne, ktorej existenciu má prezentovať plnomocenstvo
uvedené v zmluve. V predmetnej veci sa súd stotožňuje s názorom správy katastra, že nemožno
odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy okrem súhlasu s prijatou sumou a s jej
vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy dlžník, teda záložca

- splnomocniteľ prejaviť.

Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je správne a
zákonné, a preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie správy katastra potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspech nemal a ostatným
účastníkom konania trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.