Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210697
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513210697.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni:
L. N., bytom Y. XX, G.,
o zaplatenie 473 eur s príslušenstvom a odmenou 1,58 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 473 eur s úrokom 6 % ročne z nej od
29.10.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,58 eur.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 473 eur,
úroku 0,25 % denne zo sumy 473 eur od 15.8.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 473 eur od
29.10.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,58 eur a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa

20.1.2010 na zmenkovú sumu 473 eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 15.8.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani zmenkovú sumu
a ani úroky.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporkyni tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu
na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporkyňa právo odpovedať na návrh nevyužila.

Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP).

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné,
súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán.

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa v Ivanke pri

Dunaji dňa 20. januára 2010 a ktorou sa zaviazala na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť
pri predložení sumu 473 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 15.8.2010. Zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového

a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej
nie je údaj splatnosti, podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona platí, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádo jednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s §
77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde. Rozsudkom č. k. SR 00356/11 z 21.3.2011
rozhodcovský súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie 473 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 %
denne zo sumy 473 eur od 15.8.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 473 eur od

29.10.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.4.2011 a
dňa 21.4.2011 sa stal vykonateľným.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni
súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP).
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/5653/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
povinnému L. N., o udelenie poverenia pre 473 eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe
rozhodcovského rozsudku č. k. . SR 00356/11 z 21.3.2011 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 36Er/5653/2012-11 žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď dohodu o vyplnení blankozmenky
považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval aj dohodu o
zmenkovom úroku 0,25 % denne. Dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie,
ktoré je právom nedovolené.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 22CoE/484/2012-27 z 29.5.2013
napadnuté rozhodnutie potvrdil, ale z iných dôvodov. Mal za to, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v
čl.15obchodnýchpodmienokzmluvyoúvere,jeneprijateľnouatýmajneplatnouzmluvnoupodmienkou,
a keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone, je rozhodcovský
rozsudok č. k. SR 00356/11 z 21.3.2011 nulitným právnym aktom.

Súčasná judikatúra v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (v rámci realizovania povinnosti vyplývajúcej z § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že
rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné

rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný.
Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 22CoE/484/2012-27, ktorý po preskúmaní rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve túto vyhodnotil ako neplatnú a rozhodcovský rozsudok označil za nulitný právny
akt.Aktedanarozhodcovskýrozsudokč.k.SR00356/11z21.3.2011trebahľadieť,akobynebolvydaný,

nemôže ani vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila nároky zo zmenky
znovu prejednať..
Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, a keďže svoje právo preukázal nepretržitým radom
indosamentov, je podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona riadnym
majiteľom zmenky.

Zmenka bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2
zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na
zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporkyni na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ,
s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia
zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je

aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému
majiteľovi.
Aj keď má v tomto prípade indosament len účinky obyčajného postupu, navrhovateľ sa stal riadnym
majiteľom zmenky a má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo
postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, šesťpercentné úroky odo dňa

splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
Odporkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že jej zmenka nebola na platenie predložená. Rovnako
netvrdila a ani nepreukázala, že majiteľovi už plnenie zo zmenky poskytla. Zmenka je dokonalý a
nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Odporkyňa
sa vystavením zmenky zaviazala zaplatiť remitentovi zmenkovú sumu 473 eur, a keďže svoj záväzok
dobrovoľne nesplnila, súd ju na zaplatenie zmenkovej sumy s úrokom 6 % od splatnosti zmenky do

zaplatenia a odmeny 1,58 eur zaviazal.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
Úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku. V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková
sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje, to však neznamená, že jej výška je ponechaná len
na vôľu vystaviteľa.
Pokiaľ zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych
úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ)
o právnych úkonoch. Preto aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z

ustanovenia § 39 OZ, najmä z pohľadu, či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je právny
úkon (úroková doložka) ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Úrok vo všeobecnosti, a rovnako aj úrok dojednaný na zmenke, plní funkciu uhradzovaciu, má charakter
odmeny - odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať tomuto účelu.
Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov určite nie je možné v žiadnom prípade

považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Súd prihliadol aj na to,
že v čase vystavenia zmenky boli priemerné úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských
a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS),
ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke súd z tohto dôvodu
ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatnú.

Absolútnou neplatnosťou je postihnutá úroková doložka v celom rozsahu. Pri aplikácii § 41 OZ je
rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku
oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou a tým aj neoddeliteľnou náležitosťou úrokovej doložky, a
keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy, aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych
vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za obsahovo oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú

doložku ako celok tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku
samotnú žiaden vplyv.
Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo, aj keď sa účastník konania
neplatnosti nedovolá. Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 473 eur od 15.8.2010 do zaplatenia
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia
rozsudku sumu 1.856,05 eur (zmenková suma 473 eur, odmena 1,58 eur, úrok 6 % ročne z 473 eur od
29.10.2010 do 20.8.2013 v celkovej výške 79,54 eur a úrok 0,25% denne zo sumy 473 eur od 15.8.2010
do20.8.2013vcelkovejvýške1.301,93eur).Navrhovateľmalvkonaníneúspechv častizodpovedajúcej

sume 1.301,93 eur (cca 70 % uplatneného nároku), preto má on povinnosť nahradiť trovy konania
odporkyni. Odporkyňa náhradu trov nežiadala, súd preto rozhodol tak, že sa jej ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch

vyhotoveniach.V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie
(článok 15 ods. 1 nariadenia).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..