Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/256/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229496
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111229496.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176 proti žalovanej Q. B., štátnej
občianke SR, bytom Q. Q., A. U., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO 422 641 54, zastúpeného JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom Chorvátský Grob, Nám. Josipa Andriča 1 o zaplatenie 1.470 Eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 595,11 Eur s 8,76 % úrokom ročne od 24.06.2008 do
zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a.

U r č u j e s a, že podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou

dňa XX..XX.XXXX v časti týkajúcej sa RPMN vo výške 40,40 % a konečnej výšky úveru 55.632 Sk
sú n e p r i j a t e ľ n ý m i a z toho dôvodu neplatnými.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhrad trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca poukázal na to, že žalovaná uzavrela zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazala tento
splácať v mesačných splátkach 38,47 Eur. Keďže z poskytnutého úveru zaplatila iba časť a nesplácala
ho podľa dohodnutých podmienok, došlo k spoplatneniu celého úverového dlhu. Z toho dôvodu žalobca
žiadal,abymužalovanázaplatilavsúladesozmluvnýmipodmienkamicelýdlh vcelkovejvýške1.470,29
Eur. Poukázal na to, že po výzve adresovanej žalovanej, táto uhradila z uvedeného dlhu 153,88 Eur a

zvyšok ostala dlžná. Požadoval teda zaplatenie zvyšného dlhu a zaplatenie úroku a úroku z omeškania
vo výške 0,023% denne.

Žalovanej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej boli zásielky doručované v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle § 132 O.s.p.) každý jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Zo zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že
žalovaná uzatvorila v uvedený deň úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX so žalobcom. V tejto zmluve sa
zaviazala splatiť poskytnutý úver v celkovej výške 1.846,56 Eur v mesačných splátkach vo výške 38,47
Eur pri RPMN 40,40%.Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Žalobca uplatňoval svoj nárok na základe neplnenia podmienok právneho vzťahu zmluvy o úvere. Jej
podstatou je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na
jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
a zaplatiť úroky. Z jeho obsahu vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie
požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať
úver do dohodnutej výšky.

Na základe uvedeného mal súd za to, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovanou (ako
dlžníkom) vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť
poskytnúť žalovanej úver a žalovanej povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v
úverovej zmluve. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má
povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou zaviazala. Úver bol žalovanej

poskytnutý do výšky 995,82 Eur. Z tohto preukázateľne žalovaná zaplatila 400,71 Eur, čo potvrdil sám
žalobca. Žalovaná tak z istiny úveru dlhuje žalobcovi 595,11 Eur (995,82 Eur- 400,71).

Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. (platného v čase uzatvárania zmluvy o úvere medzi žalobcom
a žalovanou) sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa osobitného predpisu, (občianskeho zákonníka) sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvárania zmluvy o úvere (ktorý

bol do Občianskeho zákonníka zavedený novelou č. 150/2004 Z.Z. s účinnosťou od 01.04.2004)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej činnosti nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej činnosti.

Z uvedeného je zrejmé, že medzi spotrebiteľské zmluvy podľa tohto ustanovenia nemôžu patriť
všetky zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ale iba kúpna zmluva, zmluva o dielo, a

ktorýkoľvek odplatný typ zmluvy upravený v ôsmej časti OZ. Keďže úprava Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách je kogentnou právnou úpravou, znamená to , že podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka nebolo možné v tom čase možné považovať za spotrebiteľské zmluvy napr.
zmluvy o úvere.

Z predtým citovaného ustanovenia § 23 a ods. 1 (vloženého do tohto zákona novelou č. 616/2004)

však vyplývalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom
neovplyvňuje.Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k
a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa

ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj zmluva
o úvere) mohla mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňala súčasne jej atribúty.

Zmluva uzavretá žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX v danej veci má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol
už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní
zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy

nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či predtým uvedená zmluva o úvere
neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.

V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovanou ako

spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemali teda charakter individuálne dojednaných podmienok.
Zmluva bola na predtlačenom formulári. Podľa názoru súdu niektoré časti tejto

zmluvy sú svojim obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľa, a to predovšetkým v časti ročnej úrokovej sadzby 40,40 %, ako aj celkových nákladov
spotrebiteľa na úver (55.632 Sk). Ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré žalobca od žalovanej

požadoval za poskytnutý úver, ako aj neprimerane vysoké náklady za dohodnutý úver. Takéto
podmienky súd preto považoval za neprijateľné, odporujúce dobrým mravom.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté,
jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou považuje za neprijateľné a

určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia
hmotnoprávneho charakteru za neplatné. Z neplatného dojednania nemôže vzniknúť právo, ani nárok
na plnenie, ale ani povinnosť takýto neplatne dojednaný záväzok uhradiť. Z toho dôvodu súd vyhovel
žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia nedoplatku istiny úveru a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol bez
toho, žeby použil moderačné právo, nakoľko podľa názoru súdu neplatnú zmluvnú podmienku nie je

možné znižovať.

Keďže sa žalovaná s plnením svojho dlhu v jednotlivých splátkach dostala do omeškania, má žalobca
nárok na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený
riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania , ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok
z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania (v zmysle posledného znenia vzhľadom na rozhodný čas pre omeškanie) o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovanej, to znamená v dni
nasledujúcom po dátume splatnosti celého úveru, bola výška úrokov z omeškania 9 %, pretože
základná úroková sadzba bola v tom čase 1%. Žalobca však požadoval úrok 0,023 % denne, čo
predstavuje ročne 8,76 %. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje
predmet konania po skutkovej i právnej stránke. Z viazanosti súdu žalobným petitom je zrejmé, že súd

nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než sa domáhajú . Keďže súd nemohol prekročiť
návrh ohľadne uplatnených úrokov priznal ich do uplatnenej výšky, a to 8,76 % ročne.

Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech (rovnako ako žalovaná) rozhodol súd
o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo.

V predmetnej veci mal každý z účastníkov úspech iba čiastočný, preto súd pri rozhodovaní o trovách
konania použil predtým citované zákonné ustanovenie a ani jednému z nich náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo

vecisamej,odvolateľnebolriadnepoučenýpodľa§120ods.4,účastníkkonaniabezsvojejvinynemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.