Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201609
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7211201609.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu P. U., B..

XX.XX.XXXX, X. L. Č.. X, W., právne zastúpený JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou, so sídlom
advokátskej kancelárie Kysucká 14, 040 11 Košice, proti žalovanému J. L. T. W. H..U.., so sídlom X. X,
W., N. XX XXX XXX, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, upozorňujúci list zo dňa XX.XX.XXXX, č.
XXXX/XX/UGR/ORZ je n e p l a t n é .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom zo dňa 18.1.2011 domáhal určenia neplatnosti upozornenia za porušenie pracovnej
disciplíny, upozorňujúcim listom zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/URD/XXXX a upozornenia za porušenie
pracovnej disciplíny, upozorňujúcim listom zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XX/UGR/OĽZ.
Svoj návrh odôvodnil tým, že upozorňujúci list č. XXX/URD/XXXX dostal za porušenie pracovnej
disciplíny, ktorej sa mal dopustiť tým, že porušil etický a pracovný kódex, keď rozposlal
spolupracovníkom a nadriadenému, ktorého neprimerane označil ako mentálne retardovaného, keď

nedokáže pochopiť, kvôli čomu žiadal o dovolenku. Uviedol, že v dome, kde býva v dňoch XX. H.
XX.XX.XXXX sa prevádzala rekonštrukcia zvislých rozvodov SV, TUV a kanalizácie a z uvedeného
dôvodu musel v týchto dňoch sprístupniť byt a za týmto účelom žiadal o dovolenku týždeň vopred,
X.XX.XXXX, vedúceho výpravy. Začiatkom nasledujúceho týždňa, keďže žiadnu odpoveď nedostal,
pri osobnom stretnutí mu odpovedal, že sa už vyjadril e-mailom. E-mail mu však došiel XX.XX.XXXX
vo večerných hodinách a oznámil, že XX.XX.XXXX mal voľno, teda dovolenku nepotreboval a na
XX.XX.XXXX mu dovolenku nedá, lebo pracovnú zmenu nemá kto za neho odrobiť. Podľa jeho názoru

reakcia bola adekvátna času a spôsobu oznámenia. Postup vedúceho vnímal ako zámer a mobing na
pracovisku.
Dňa XX.XX.XXXX od iného útvaru, pod č. XXXX/XX/UGR/OĽZ obdržal upozornenie za porušenie
pracovnejdisciplíny,ktorejsamaldopustiťtým,žeponávštevelekárasanevrátil napracovisko.Uviedol,
že zamestnávateľovi predložil potvrdenie od lekára zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý ho vyšetril a následne
ho poslal na rtg. do nemocnice a potom domov s tým, že za ním má prísť s výsledkom z pľúcneho
oddelenia. Pri návšteve rtg. potvrdenie o návšteve nedostal pretože má snímok a správu pre lekára. Na

druhý deň, t.j. v piatok, išiel s výsledkom na pľúcne oddelenie, avšak v práci to bol jeho voľný deň, preto o
prekážku v práci nežiadal. Keďže XX.XX.XXXX nemal ukončené vyšetrenie, do práce nastúpiť nemohol.
Zamestnávateľ mu zvyšok zmeny nezaplatil, čo rešpektuje, ale nenastúpenie do práce oznámil včas a
žiadny predpis tým neporušil.Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne, podaním, doručeným súdu 2.3.2011. Navrhol
pričleniť konanie 22C/7/2011 ku konaniu XXC/X/XXXX, v ktorom sa prejednáva žaloba žalobcu o

určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a predmetom konania neplatnosti bude zrejme aj
posudzovanie porušení pracovnej disciplíny, za ktoré boli žalobcovi zaslané upozorňujúce listy. Tieto
porušenia pracovnej disciplíny boli jedným z dôvodov na výpoveď z pracovného pomeru. Uviedol, že
tomuto konaniu bráni začaté konanie vo veci XXC/X/XXXX o určenie neplatnosti výpovede, pretože ide
o tú istú vec, ktorá sa týka tých istých účastníkov konania a taktiež posudzovania otázky porušenia

pracovnej disciplíny, vyplývajúcej z doručených upozorňujúcich listov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi;
upozornením č. XXX/URD/XXXX a upozornením č. XXXX/XX/UGR/OĽZ, odpoveďou na upozorňujúce
listy, výpoveďou, návrhom na určenie neplatnosti výpovede, rozsudkom 3Co/219/2005, žiadosťou o
udeleniesúhlasusoskončenímprac.pomeru,výpoveďou,e-mailkomunikáciou,pozvánkou,potvrdením

o účasti na lekárskom ošetrení (vyšetrení), etickým kódexom, organizačnou smernicou, listom MPSVaR
zo dňa 23.2.2009, zmenovým plánom služieb, dovolenkovými lístkami, dokladom o prekážkach v práci
zamestnancov žalovaného, rozpisom prítomnosti zamestnancov žalovaného, vyjadrením ošetrujúceho
lekára, pripojeným spis. materiálom XXC/X/XXXX a rozhodol po zistení skutkového stavu.

Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec žalovaného bol v pracovnom
pomere odo dňa 1.12.1993, naposledy vo funkcii výpravcu cestnej dopravy na prevádzke cestnej
dopravy, na základe uzatvorenej zmluvy.
Počas trvania pracovného pomeru žalobca dostal upozorňujúci list č. XXX/URD/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. 5), a upozorňujúci list č. XXXX/XX/ÚRD/XXXX (č. l. 4), s ktorými obsahmi nesúhlasil

a odvolal sa voči nim.
Rovnako nebola sporná skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX žalobca nenastúpil do práce na dennú zmenu,
ktorá sa začínala o 7.00 hod. a končila o 19.00 hod., o čom XX.XX.XXXX e-mailom upovedomil svojho
nadriadeného, ako aj referentku personalistiky, s odôvodnením, že žalovaný mu nevyhovel s dovolenkou
dňa XX.XX.XXXX na vybavovanie súkromných záležitostí, tak to bude riešiť návštevou u lekára a nechá

sa na niekoľko dní vypísať.
Žalobca dňa XX.XX.XXXX odovzdal žalovanému potvrdenie o účasti na lekárskom ošetrení dňa
XX.XX.XXXX (č. l. 42), v čase od 10.00 - 13.00 hod., na ktorom osobne rukou dopísal rtg. pľúc a dutín
od 13.30 -15.00 hod., bez pečiatky a podpisu zdravotníckeho zariadenia.
Žalovaný žalobcovi uznal deň XX.XX.XXXX v čase od 10.00 - 15.00 hod. prekážku v práci s náhradou

mzdy (P) v rozsahu 5 hod. a za zvyšok pracovnej zmeny, t.j. 6 hod. a 15 min. zamestnávateľ uznal ako
ospravedlnenú absenciu ale nepriznal náhradu mzdy.

Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že žiadal voľno z dôvodu opravy stúpačiek v dome. To, že voľno
nedostane, sa dozvedel XX.XX.XXXX večer. Potvrdil, že e-mail zaslal ako skupinový mail všetkým

zamestnancom tak, ako konal žalovaný. V e-maily netvrdil, že nadriadený je mentálne retardovaný, ale
sa ho opýtal, či je mentálne retardovaný, keď nedokáže pochopiť, že je naplánovaná oprava rozvodov
v dome. Uviedol, že v priebehu 3 dní dostal 6 upozorňujúcich listov a podľa jeho názoru všetko súvisí s
tým, že zamestnávateľovi oznámil, že pôjde vystúpiť do Mestského zastupiteľstva.

Právna zástupkyňa žalobcu namietla, že upozornenie č. XXX/ÚRD/XXXX je nepreskúmateľné a
nezrozumiteľné, pretože žalovaný neuviedol, akým svojím konaním mal porušiť ust. § 81 písm. a/ ZP, či
konal nezodpovedne, resp. či sa neriadil pokynmi svojho nadriadeného, ani v časti porušenia Etického
kódexu, nie je zrejmé a jasné, ktorý bod a ako mal žalobca porušiť. Ide o formálne nedostatky tohto
upozornenia.

Spôsob prezentovania určil sám svedok, keď odpovedal na e-mail žalobcu viacerým zamestnancom,
ktorí s určením dovolenky pre žalobcu nemali nič spoločné. Konaním žalobcu nebolo porušené ani
znevážené postavenie priameho nadriadeného, nedošlo k zneucteniu a na cti utŕhaniu, pretože to
všetko bolo robené za podmieňujúceho príkazu „ak si mentálne retardovaný“, pričom samotný výraz
retardovaný znamená spomalený a nechápavý a tento výraz sa nerovná psychickej úchylke, je to bežný

výraz, nie len medicínsky výraz.
Z upozorňujúceho listu č. XXXX/XX/UGR/ORZ zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobca mal porušiť
ust. § 81 písm. b/ ZP a vnútropodnikovú smernicu OS- 65 Prekážky v práci, evidencia dochádzky a
spracovanie miezd, bod 5.4.2.1, bod 6. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že žalobca má nárok navykonanie lekárskeho vyšetrenia, resp. vyšetrenia návštevou u lekára a zamestnávateľ, teda žalovaný
má povinnosť takéto vyšetrenie buď akceptovať, alebo žiadať o nadpracovanie. Táto skutočnosť
vyplýva aj zo záverov listu MPSVaR zo dňa 23.2.2009. V prejednávanom prípade žalovaný uznal a

zaplatil časť návštevy žalobcu u lekára a spornou ostala časť v rozsahu od 15.00 - 19.00 hod., ktorú
spochybňuje, avšak porušenie pracovnej disciplíny žalobcu nevidí v takej miere, aby to považoval za
absenciu. Žalovaný konal predčasne a unáhlene, keď v jednej časti uznal náhradu mzdy a ospravedlnil
neprítomnosť žalobcu v práci a v druhej časti toto neuznal a uložil upozornenie. Uložené upozornenie
môže mať vplyv, resp. aj malo vplyv na krátené výkonnostné odmeny, keďže pri týchto upozorneniach

sa pozerá na zamestnanca ako na zlého pracovníka.

Žalovaný uviedol, že žalobca svojím znevažujúcim e-mailom, ktorý zaslal svojmu nadriadenému, ale
aj ďalším zamestnancom, dehonestoval ľudskú dôstojnosť, pričom na pracovisku je potrebné vytvárať
atmosféru vzájomnej úcty.
Uviedol, že nikto zamestnancom nebráni, aby sa zúčastňovali návštevy lekára. Nie je možné však

pokračujúce návštevy lekára absolvovali tak, že zamestnanec bude sedieť medzi nimi doma. Žalobca
mal po skončení návštevy lekára pokračovať v práci a ust. § 81 písm. b/ ZP. Žalovaný nepristúpil k
absencii, pretože je k tomu potrebný súhlas Odborovej organizácie, k čomu by C. C. súhlas nedala,
pretože žalobca by sám sebe súhlas nedal. Upozornenia nie sú sankciou, ale sú len výstrahou, pričom
upozornenia nemajú žiadne formálne náležitosti a jasne hovoria, z akého dôvodu boli dané.

Zupozorňujúceholistuč.XXX/ÚRD/XXXXč.l.5),súdzistil,žežalobcaboldňaXX.XX.XXXXupozornený
na porušenie pracovného poriadku kapitoly II, bod 2, písm. a/, b/, r/ a etického kódexu čl. 3, bod 6.1. a
tým aj porušenie základnej povinnosti zamestnanca, v súlade s § 81 písm. a/ ZP, ktorého sa mal dopustiť
tak, že dňa 13.10.2010 o 20.59 hod. svojmu nadriadenému - hlavnému referentovi cestnej výpravy,

ale aj ďalším 10 adresátom, pracovníkom referátu cestnej dopravy, zaslal e-mail pre nadriadeného,
p. W. s textom „ak si mentálne retardovaný a nedokážeš pochopiť, čo je rekonštrukcia spoločných
rozvodov v bytovom dome, tak je to tvoj problém“. Táto korešpondencia sa týkala pracovno-právneho
vzťahu, keďže bola reakciou na neposkytnutie požadovanej dovolenky. Týmto konaním znevážil jeho
postavenie ako vedúceho pracovníka. Bol vyzvaný na dodržiavanie vnútropodnikových predpisov, ako

aj povinností, vyplývajúcich z pracovného pomeru. Súčasne bol upozornený, že ak uvedený nedostatok
sa v budúcnosti bude opakovať, môže mu byť daná výpoveď v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e/ ZP.

Žalobcovi bolo v ten istý deň, XX.XX.XXXX, dané upozornenie č. XXXX/XX/UGR/OĽZ za porušenie §
81 písm. b/ ZP, podľa ktorého „zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času,

využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času“ a porušenie
vnútropodnikovej smernice OS - 65 prekážky v práci, evidencia dochádzky a spracovanie miezd, bod
5.4.2.1 Zásady, ktoré všeobecne platia pre uznávanie ZPV, bodu 6, keď žalobca pred vyšetrením alebo
po vyšetrení je povinný byť v práci a riadne pracovať, s výnimkou, ak by bol zamestnanec uznaný za
práceneschopného.

Rovnako bol upozornený, aby uvedený nedostatok v budúcnosti neopakoval, pretože pri opakovanom
porušení pracovnej disciplíny mu môže byť daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP.

Žalobca sa voči upozorňujúcim listom odvolal a v tomto uviedol (č.l. 8-9), že žalovaného požiadal
prostredníctvom svojho nadriadeného o dovolenku, nadriadený mu e-mailom odpovedal vo večerných

hodinách, že voľno mu nedá, lebo pracovnú zmenu nemá kto za neho odrobiť. Jeho reakcia bola
adekvátna k času a spôsobu oznámenia kolegom, večer, tesne pred 21.00 hod., že má ráno nastúpiť do
práce. Nemal inú možnosť, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postup vedúceho vnímal ako zámer a mobing
na pracovisku. Vyjadrenie vedúcemu odoslal späť rovnakým spôsobom, ako ho dostal.
K upozorňujúcemu listu XXXX/XX/UGR/OĽZ z XX.XX.XXXX uviedol, že zamestnávateľovi predložil

potvrdenie od lekára, ktorý ho XX.XX.XXXX vyšetril a následne poslal na rtg. do nemocnice. Na druhý
deň s výsledkom mal ísť na pľúcne oddelenie, to bol jeho voľný deň, preto o prekážku v práci nežiadal.
Keďže XX.XX.XXXX nemal ukončené vyšetrenia, do práce v ten deň nastúpiť nemohol. To, že mu
zamestnávateľ zvyšok zmeny nezaplatil rešpektuje, ale nenastúpenie do práce oznámil včas a žiadny
predpis tým neporušil.

Z výpovede (č. l. 25) č. XXXX/XX/UGR/OĽZ zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že žalobca, v súlade s ust. § 63
ods. 1 písm. d/, body 1 a 3 ZP dostal výpoveď z dôvodov, že nespĺňa predpoklady, ustanovené právnymipredpismi na výkon dohodnutej práce a tiež nespĺňa, bez zavinenia zamestnávateľa, požiadavky na
riadny výkon dohodnutej práce, určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise.
Neukončením a odmietnutím psychologického vyšetrenia dňom XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX H.

XX.XX.XXXX nesplnil predpísané požiadavky, týkajúce sa psychickej spôsobilosti, a teda v súlade s
ust. § 33 a 31 z. č. 513/2009 Z.z. o dráhach a vnútropodnikovej smernice OS-21-Q psychologické
vyšetrenia, žalobca neabsolvoval, t.zn., že nemá platné osvedčenie o psychickej spôsobilosti, ako to
vyžadujú uvedené predpisy.
Výpoveď bola daná na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas zo dňa XX.XX.XXXX. Výpovedná doba

je 3-mesačná.
Žalobcovi bolo rovnako oznámené, že boli splnené aj podmienky pre výpoveď na základe opakovaných
porušení pracovnej disciplíny podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ ZP, a to upozornením na porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX.

Žalobca žalobou o určenie neplatnosti výpovede (č. l. 27 - 29, vedené na OS Košice II pod č. k. XXC
X/XXXX) sa domáhal, aby súd na základe vykonaného dokazovania určil, že výpoveď zo dňa 3.1.2011,
daná žalovaným žalobcovi je neplatná.

Z listinného dôkazu, potvrdenie o účasti na lekárskom ošetrení - vyšetrení (č.l. 42) súd zistil, že žalobca

bol na odbornom lekárskom ošetrení - vyšetrení 14.10.2010, v čase od 10.00 - 13.00 hod..
Následne žalobca na ten istý doklad rukou dopísal rtg. pľúc a dutín od 13.30 hod. - 15.00 hod. a zo
dňa 15.10.2010 má potvrdenú návštevu imunológa a alergológa a návštevu pneumológa a fuzeológa
15.10.2010.

Z listu MPSVaR (č.l. 67) 23.2.2009 je zrejmé, že podľa inštrukcií ministerstva, dôležitá osobná prekážka
v práci na strane zamestnanca, podľa § 141 ods. 2 písm. a/ ZP z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia
v zdravotníckom zariadení, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy
na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku. Preukázaný čas neprítomnosti
zamestnanca v práci sa sčítava v minútach, hodinách, pričom súhrn poskytnutého voľna s náhradou

mzdy nesmie prekročiť 7 dní v kalendárnom roku. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanec si môže
uplatniť nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy nielen sedemkrát, ale aj viackrát, a to až do času,
kým úhrnný čas neprítomnosti v práci, z dôvodu uvedenej prekážky, nedosiahne 7 dní. Podmienkou
poskytnutia pracovného voľna je, že vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca nebolo možné vykonať
mimo pracovného času. Skutočnosť, či zamestnanec nemohol absolvovať vyšetrenie alebo ošetrenie

mimo svojho pracovného času, je treba zhodnotiť individuálne.
Čas neprítomnosti v práci, kedy zamestnanec už nie je vyšetrovaný alebo ošetrovaný v zdravotníckom
zariadení, už nemožno považovať za prekážku v práci podľa § 141 ods. 2 písm. a/ ZP. Tento čas
neprítomnosti v práci by mal zamestnávateľ uznať ako ospravedlnený, bez náhrady mzdy, pokiaľ sa so
zamestnancom nedohodne na jeho nadpracovaní. Zamestnávateľ hodnotí nenastúpenie, toho ktorého

zamestnanca do práce osobitne, vzhľadom na dôvody, ktoré ho k tomu viedli, napr. zamestnancovi
nástupu na zmenu bránil náhle zhoršený zdravotný stav, značná vzdialenosť od bydliska zamestnanca
do sídla zdravotníckeho zariadenia. Každý prípad je potrebné hodnotiť osobitne, nedá sa paušalizovať.

Z dôkazu predloženého žalovaným, zoznamu zamestnancov (č. l. 104) súd zistil, že 12.1.2010

zamestnankyňa, H. Š., mala osobnú prítomnosť v práci od 7.00 - 11.45 hod., od 11.46 --19.00 hod. mala
súkromnú priepustku.
Zamestnankyňa H. W. mala 5.10.2010 prítomnosť v práci od 5.25 - 7.31 hod., od 7.31 - 8.26 hod. lekára
a od 8.26 - 14.08 hod. prítomnosť v práci.
Zamestnanec L. Y. 20.10.2010 mal prítomnosť u lekára od 7.00 - 9.35 hod. a od 13.01 - 18.26 hod.

prítomnosť v práci.
Zamestnanec T. Š. mal 25.10.2010 prítomnosť v práci od 4.12 -8.54 hod., od 8.54 - 11.45 hod. návšteva
u lekára a od 11.45 - 12.42 hod. prítomnosť v práci.
ZamestnankyňaJ.V.od4.33-7.45hod.má27.12.2010prítomnosťvpráci,od7.45-12.22hod.ulekára,
Zamestnankyňa Q. W. ma v deň 28.12.2010 od 4.17 - 7.18 hod. prítomnosť v práci, od 7.18 - 8.38 hod.

návšteva u lekára, od 8.38-13.08 hod. prítomnosť v práci.
Zamestnanec T. R. 8.10.2010 1 služby odrobil a 1 služby bol u lekára.Z listinného dôkazu, lekárskeho nálezu (č.l. 116), vystaveného všeobecným lekárom MUDr. T. D. dňa
5.12.2011 súd zistil, že práceneschopnosť u žalobcu nebola vystavená, ani 14.10.2010, ani nasledujúce
dni. Podľa dokumentácie mal ťažkosti aj pred 7.00 hod. 14.10.2010, mal doporučené vyšetrenia. K

práceschopnosti od 15.00 -19.00 hod. nie je možné sa jednoznačne vyjadriť. Jednoznačné stanovisko
k neschopnosti vykonávať prácu v čase od 7.00 - 10.00 hod. a od 15.00 - 19.00 hod. môže oznámiť
znalec, na základe záverov z doporučených vyšetrení.

Z vyjadrenia ošetrujúceho všeobecného lekára, MUDr. T. D. (č.l. 88) súd zistil, že žalobca podľa

zdravotnej dokumentácie bol vyšetrený dňa 14.10.2010 o 11.34 hod., s doporučením na rtg. vyšetrenie
hrudníka + PND + vyšetrenie pľúcne a podľa rtg. a PND., príp. ORL vyšetrenie. Vyjadrenie je zo dňa
11.10.2011.

Z e-mail. komunikácie, založenej v spis. mat. na č.l. 39 súd zistil, že z dôvodu rekonštrukcie stúpačiek
na SV a TUV a kanalizáciu, potrebuje žalobca na dni 13. a 14.10.2010 dovolenku, keď musí mať

sprístupnený byt v uvedených dvoch dňoch. Podpis P. U..
Odpoveď 13.10.2010, streda: „dovolenku nepotrebuješ, lebo nemáš ani službu, ale dal som ti tam x,
aby som vedel, že ani mať službu nemôžeš. Dňa 14.10.2010, štvrtok: dovolenku ti schváliť nemôžem,
nakoľko 3 zamestnanci čerpajú vopred dohodnuté voľno a 2 sú na PN.“
E-mail bol zaslaný 13.10.2010 o 17.25 hod. zamestnancom U., W., V., I., U., G., Č., W., J., Š..

Na tento e-mail žalobca odpovedal e-mailom 13.10.2010 o 20.56 hod., zaslaným rovnakému okruhu
zamestnancov, v ktorom uviedol, že „, odpoveď na jeho e-mail došla až dnes, 13.10. Ak si mentálne
retardovaný a nedokážeš pochopiť, čo to je rekonštrukcia spoločných rozvodov v bytovom dome, tak je
to tvoj problém. Akceptujem, že som dovolenku nedostal, ale ak o tom nevieš, tak v takom prípade mám
zo zákona nárok na prekážku v práci tiež, nie na odborársku, na to, čo som ti oznámil, keďže som už

druhý mesiac chorý, ale do práce napriek tomu chodím, čo si vôbec nevážiš. Zajtra pôjdem k lekárovi a
nechám sa na tých pár dní vypísať. Ak sa chceš hrať na šéfa a môžeš aj šoférovať, tak môžeš trochu
porobiť aj za mňa, aspoň si privyrobíš.“

Svedok, T. W. potvrdil, že dostal od žalobcu mail s uvedením ..., že je mentálne retardovaný... Uviedol, že

on v práci preferuje etický kódex nielen k zákazníkom, ale aj k nadriadeným. Žalobca mal z uvedeného
dôvodu krátené výkonnostné odmeny. Žalobca 14.10.2010 si vybral ZPV na priepustku, na priepustke
potvrdil návštevu lekára. Podľa názoru svedka, žalobca mohol prísť ráno do práce a následne mohol
v službe pokračovať. Svedok uviedol, že mail žalobca rozposlal aj iným zamestnancom v podniku.
On by takto nikdy nekonal voči svojím nadriadeným a nerobil by to ani voči iným zamestnancom.

Žalobca dostával dovolenky podľa potreby, v tomto jednom prípade, keď dovolenku nedostal, správal
sa agresívne a vypisoval maily zamestnancom.
Svedok potvrdil, že doklad o ošetrení u lekára žalobca mu odovzdal podnikovou poštou.
Uviedol, že porušenie pracovnej disciplíny prejednával s N..X. a vyslovil súhlas s takýmto upozorňujúcim
listom.

Z výsluchu svedkyne, N.. T. X. vyplynulo, že v čase, keď žalobca dostal upozorňujúci list, pracovala vo
funkcii ako vedúca oddelenia pre ľudské zdroje. Od referentov dostala podklady, týkajúce sa žalobcu,
ktorý mal navštíviť lekára. Toto potvrdenie neobsahovalo všetky náležitosti, ktoré obsahovať malo,
pričom žalobca v tom čase nedodržal pracovnú dobu. Vychádzajúc zo smernice č. OS-65 Prekážky v

práci, potvrdenie neobsahovalo všetky náležitosti, časť potvrdenia spĺňalo náležitosti, bol zaznamenaný
príchod a odchod od lekára a na potvrdení bolo rukou dopísané, že sa má dostaviť na rtg. Toto
neakceptovala, pretože nebolo podpísané, ani opečiatkované zdravotníckym zariadením. Na potvrdení
nebolo uvedené, že zamestnanec nemôže nastúpiť do práce, resp., že má ostať doma. Žalobca mal 12-
hod. pracovnú zmenu, ktorá skončila večer o 19.00 hod., takže po vykonanom vyšetrení mal dokončiť

pracovnú zmenu. Uviedla, že žalobca bol upozornený, že toto ospravedlnenie neakceptujú v uvedenom
rozsahu a mal možnosť toto potvrdenie doplniť. On však reagoval na upozornenie listom, v ktorom podal
vysvetlenie. Žalobca nenastúpil pred 10.00 hod. do práce, pričom pracovná zmena mu začínala o 7.00
hod.. Po vyhodnotení došli k záveru, na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa, že zamestnanec
bude na to upozornený upozorňujúcim listom z dôvodu, že nenastúpil do práce pred a po vyšetrení.

Žalobcovi bola preplatená náhrada mzdy za čas, strávený u lekára. Cieľom ukladaných upozornení bola
skutočnosť, aby zamestnanec vedel, čo porušil a aby do budúcnosti sa týmto nedostatkom vystríhal.Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ust. zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce v znení zmien a doplnkov.

Podľa čl. 2 Základných zásad, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov
v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,
osobitnýpredpisalebomedzinárodnázmluva,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,neustanovujeinak.
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;

nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

Podľa ust. § 13 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať
so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť
pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o

ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa ust. § 13 ods. 3 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s

výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa ust. § 13 ods. 4 ZP, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s
porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa

odseku 3; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať,
vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Podľa ust. § 13 ods. 5 ZP, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok

podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa ust. § 14 ZP, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych

vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa ust. § 141 ods. 1 ZP, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho
dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej
dovolenky ( § 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie

ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela
alebosajejnariadilakaranténa(karanténneopatrenie),prípadnesapodrobilavyšetreniualeboošetreniu
v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za
tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 141 ods. 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto
dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v

kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie
alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

Podľa ust. § 144 ods. 1 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas

požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť
zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.Podľa ust. § 144 ods. 2 ZP, prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi
preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Podľa ust. § 81 ods. 1 ZP písm. a/ pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v
súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
písm. b/ byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať
z neho až po skončení pracovného času.

Z etického kódexu (č. l. 48-53) vyplýva, že čl. III - normy správania, bod 6 - zamestnanci a ich hodnoty,
6.1. úcta k človeku, písm.
a/ vzťahy k zamestnancom a medzi zamestnancami, ako i medzi nadriadenými a podriadenými, sú
založené na úcte k dôstojnosti každého človeka na rešpektovanie základných ľudských práv, v duchu
všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN.
b/ od každého zamestnanca sa vyžaduje vytvárať atmosféru vzájomnej úcty, dôvery a spolupatričnosti,

bez ktorých nemožno spolupracovať a dlhodobo dosahovať vynikajúce hospodárske výsledky.
c/ v našej a.s. sa netoleruje žiadne fyzické, psychické alebo sexuálne obťažovanie, taktiež je
neprípustná akákoľvek forma zneužívania, ponižovania, šikanovania a dehonestácie ľudskej osobnosti
či diskriminácie.

J. L. T. W., a.s. menoval etickú radu v zmysle etického kódexu v obsadení Y.. H. P., N.. T. X., Q. H., P.
W., T. J., H. N. a P. U.. Úlohou tejto etickej rady je zaoberať sa riešením etických otázok v súvislosti s
činnosťou J., pomáhať riešiť podnety zamestnancov pri porušení etického kódexu J., a s., jej rozhodnutia
a výstupy majú formu odporúčaní. V Košiciach, 14.4.2008.

Z organizačnej smernice OS - 65 (č. l. 54-64) bod 5.4.2.1. zásady, ktoré všeobecne platia pre uznávanie
zákonom povoleného voľna, podľa bodu 1 zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné
voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne
potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Podľa bodu 2, ak je prekážka v práci vopred známa, zamestnanec je povinný vopred upovedomiť

zamestnávateľa o prekážke v práci podľa § 144 ods. 1 ZP.
Podľa bodu 3 prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať,
v čo najkratšom termíne, podľa možnosti ihneď po skončení prekážky. Príslušné zariadenie je
povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a jej trvaní (§ 144 ods. 2 ZP). Iba takto
preukázaná prekážka zakladá povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť v práci a poskytnúť

zamestnancovi náhradu mzdy. V opačnom prípade sa postupuje podľa bodu 5.2.7. (Priepustka musí byť
pri návratke do práce preukázateľne potvrdená lekárom, vrátane uvedenia času príchodu a odchodu.
V prípade neoznačenia času na priepustke bude zamestnávateľom uznaná ako ospravedlnená, avšak
bude neplatená.).
Podľa bodu 6, v prípade, ak lekár uvedie na priepustke, že vyšetrenie alebo ošetrenie trvalo celý

deň „celodenné ošetrenie“, napr. z dôvodu, že zamestnanec absolvoval viacero vyšetrení počas dňa,
ZPV bude akceptované len po dobu trvania ordinačných hodín lekára a čas presunu z ordinácie na
pracovisko. Znamená to, že pred vyšetrením a po vyšetrení je zamestnanec povinný byť v práci a riadne
pracovať s výnimkou, ak by bol zamestnanec uznaný za práceneschopného.

Predmetom vedeného konania, je
určenie, že upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, upozorňujúci list zo dňa XX.XX.XXXX Č..
XXX/ÚRD/XXXX je neplatný a určenie, že upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, upozorňujúci
list zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXXX/XX/ÚGR/OĽZ je neplatný.

Žalobca navrhol, aby súd ako predbežnú otázku preskúmal, či žalovaný svojím chovaním sa dopustil
diskriminácie v zmysle čl. 2 ZP a či došlo takýmto chovaním k porušeniu § 13 ZP.

Žalovaný poukázal na konanie XXC/X/XXXX, v ktorom žalobca podal návrh na určenie neplatnosti
výpovede, kde sa riešia aj predmetné upozorňujúce listy.

K vznesenej námietke litispendencie (§83 O. s. p.) súd uvádza, že pre uplatnenie námietky je potrebné,
aby v tej istej veci súčasne prebiehalo ďalšie konanie s totožným predmetom, ktorého totožnosť vyplýva
z rovnakého skutku a musí ísť o konanie medzi tými istými účastníkmi bez ohľadu na ich procesnépostavenie. Z obsahu pripojeného spisu XXC/X/XXXX je zrejmé, že v tomto konaní predmetom je
neplatné skončenie pracovného pomeru z dôvodu uvedenom v ust. § 63 ods. 1 písm. d/ body 1 a 3 ZP.
Otázka neplatnosti upozorňujúcich listov môže byť v tomto konaní riešená len ako predbežná otázka

bez meritórneho rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že predmet konania je rôzny, s rôznym žalobným
petitom, takže vznesená námietka nie je dôvodná.

Žalovaný namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm.c/ O. s. p.) žalobcu na určení
neplatnosti upozorňujúcich listov s tým, že žalobca stratil naliehavý právny záujem na tomto určení

podaním žaloby na súd z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru 13.1.2011, keďže dôvodmi
skončenia pracovného pomeru môžu byť uvedené porušenia pracovnej disciplíny.
Súd je toho názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem, pretože bez určenia, či upozorňujúce listy
súd sú neplatné tieto aj v prípade určenia neplatnosti výpovede budú založené v osobnom spise žalobcu
a v budúcnosti by mohli byť súčasťou pracovného posudku žalobcu. Bez takého určenia je jeho právo
a právne postavenie neisté.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania v čase uloženia
upozorňujúcich listov existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.12.1993.

Súd skúmal, či žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi dopustil diskriminačného konania. Z vykonaného
dokazovania, z listinného dôkazu (č.l. 104) jednoznačne vyplynulo, že žalovaný od svojich

zamestnancov vyžadoval, aby v prípade prekážok v práci boli prítomní v práci pred prekážkou a po nej.
Postupoval tak jednak v zmysle ZP, vnútorných predpisov (OS-65) a listu MPSVaR. Skutočnosť, že to
vyžadoval aj od žalobcu nemožno hodnotiť ako diskriminačné konanie. Rovnako nie je diskriminačným
konaním, ak žalobca pre rôzne, žalovaným tvrdené porušenia pracovnej disciplína dostal upozorňujúce
listy, voči ktorým sa žalobca bránil tým, že podal návrh na súd.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa nedostavil do práce pred a po lekárskom
ošetrení dňa 14.10.2010 a to v rozsahu od 7,00 hod. do 10,00 hod. a od 13,00 hod. do 19,00 hod..
Súd zisťoval, či táto neprítomnosť v práci žalobcu bola konaním, ktorým sa žalobca mal dopustiť
porušenia pracovnej disciplíny.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca svoju neprítomnosť v práci ospravedlnil tak,
že žalovanému predložil doklad (č. l. 42) potvrdenie o lekárskom ošetrení (vyšetrení) vystavený
ošetrujúcim lekárom MUDr. D.. V prípade, ak žalovaný nepovažoval predložený listinný dôkaz za
dostatočne preukázaný, mal túto skutočnosť so žalobcom prejednať a prípadne mal si vyžiadať správu
od ošetrujúceho lekára. Súd si takúto správu vyžiadal a ošetrujúci lekár k stavu žalobcu, či mohol v

zdravotnom stave pokračovať v práci nevedel zaujať jednoznačné stanovisko a navrhol vykonať dôkaz
znaleckým posudkom. Súd nenariadil takéto znalecké dokazovanie, pretože v prejednávanom prípade
by nebolo účelné. Uložený upozorňujúci list z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny bol zo strany
žalovaného predčasný, vydaný bez náležitého šetrenia. Súd považoval za dostatočné, keď žalovaný
postupoval tak, že žalobcovi neprítomnosť v práci vyhodnotil ako ospravedlnenú absenciu, za ktorú

nemal nárok na náhradu mzdy. Takýto postup je v súlade so ZP a internými predpismi žalovaného (5.2.7
organizačnej smernice OS - 65).
V uvedenom internom predpise žalovaného OS - 65 nie je stanovená sankcia za nedodržanie
stanoveného postupu a žalovaný to v tomto predpise nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny
podľa ust. § 81 písm b/ ZP. Žalovaný v bode 11 cit. predpisu určil, že preukázateľné falšovanie alebo

pozmeňovanie dokladu zamestnancom bude zamestnávateľ považovať za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny.
Na základe uvedených skutočností súd zistil, že žalobca svojim konaním neporušil pracovnú disciplínu
a vyslovil, že upozorňujúci list zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XX/ÚGR/OĽZ je neplatný.

V časti určenia, že upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny, upozorňujúci list zo dňa XX.XX.XXXX
č. XXX/ÚRD/XXXX je neplatný súd vypočul svedka, priameho nadriadeného žalobcu, Š. W. a listinným
dôkazom e-mailom zaslaným žalobcom. Z obsahu celého doručeného mailu je zrejmé, že žalobca
znevažujúcim a urážlivým spôsobom písomne komunikoval so svojim priamym nadriadeným, pričomtáto komunikácia sa týkala pracovného vzťahu a bola reakciou na neposkytnutie dovolenky v žalobcom
požadovanom dni. Označenie nadriadeného za „mentálne retardovaného“ nie je možné ponímať inak
ako snahu žalobcu ho uraziť a ponížiť. Takáto snaha vyznela z obsahu celého mailu, keď napr. záverom

uvádza … ak sa chceš „hrať“ na šéfa … Ani vyjadrenie žalobcu, že označenie mentálne retardovaný je v
podmieňujúcom čase nič nemení na obsahu a úmysle, ktorý chcel žalobca týmto vyjadrením dosiahnuť.
Žalobca považoval oznámenie o neposkytnutí dovolenky za nedôvodné a tvrdil, že komunikoval len
tým spôsobom ako s ním komunikoval žalovaný prostredníctvom nadriadeného. Súd ale použité slovné
prostriedky nepovažoval za adekvátne a vyhodnotil ich za spôsobilé znevážiť postavenie nadriadeného.

Súd je názoru, že obsah napadnutého upozornenia je jasný a určitý, nie je možné ho zameniť. Žalovaný
v upozornení presne vymedzil v čom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Súd je toho názoru, že
žalovaný inú možnosť ako upozorniť žalobcu na nevhodné správanie k svojmu nadriadenému nemal a
nepadnuté upozornenie považoval za dôvodné. Súd považoval za preukázané, že žalobca sa choval
hrubo a urážlivo voči svojmu nadriadenému. Z uvedeného dôvodu žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo a vyslovil, že žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.
V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.