Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/295/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511209320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2511209320.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, Staré
Grunty 7, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Alan Strelák, Bratislava, Na vŕšku 12, proti
povinným: 1. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/XX, 2. S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.,
H. XXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bohumil Kubát, Bratislava, Štúrova 6/13, o vymoženie
649,35 eura s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany
č. k. 10Er/881/2011-17 zo dňa 2. augusta 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Medzinárodným rozhodcovským súdom zo dňa
16.05.2011 sp.zn. 0375/2010. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na základe tohto exekučného
titulu odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konanía§52anasl.Občianskehozákonníka(vďalšomtexte„OZ“).Zmluvuoúvereuzavretúúčastníkmi
konania posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. OZ, pretože
oprávnený je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane, ide teda o dodávateľa, pričom povinný je fyzická

osoba, ktorá zmluvy uzavrela pre svoje súkromné potreby. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu
aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Za neprijateľnú
podmienku považoval rozhodcovskú doložku, ktorá je následne absolútne neplatná, pretože nebola
individuálne dohodnutá a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom,

ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, nie
je spôsobilým exekučným titulom, a preto je výkon exekúcie na jeho podklade neprípustný. Súd prvého
stupňa teda zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu rozporu tejto žiadosti, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu so zákonom.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Domáhal
sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dôvodil, že predmetné uznesenie exekučného súdu nedisponuje náležitým zdôvodnením, je zmätočné

a nepreskúmateľné. Exekučný súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Nestotožnil
sa so záverom súdu prvého stupňa, že povinní nemohli ovplyvniť obsah zmluvy o úvere a že
spotrebiteľovi bola odobratá možnosť voľby riešenia sporu. Súd neuviedol, aké dôkazy na prijatieuvedeného záveru uskutočnil ani z akých dôvodov dokazovanie vykonal, tiež neskúmal, či sa povinný
k predmetu sporu vyjadril, či podal na všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je
neprípustné, aby exekučný súd za účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa popieral zásady procesného

zisťovania skutkového stavu veci a iba na základe exekučného titulu a bez vykonania ďalších dôkazov
predpísaných ústavou a zákonom, vyvodil vlastný skutkový záver, že ustanovenia zmluvy o úvere neboli
individuálne dojednané. Nesúhlasil ani s posúdením rozhodcovskej doložky za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a rozpornú s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka nie je zákonodarcom výslovne
zakázaná, naopak spĺňa podmienky predpísané zákonom o rozhodcovskom konaní. Tiež v žiadnej

právnej vete rozhodnutia ES nie je konštatovaná absolútna neplatnosť rozhodcovských doložiek v
spotrebiteľských zmluvách. Takýmto záverom exekučného súdu dochádza k ukracovaniu veriteľa na
jehoprávach,pričomjenespochybniteľné,žefinančnéprostriedkyboliveriteľomposkytnuté,ichvráteniu
nedošlo, čo zakladá predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spotrebiteľa, ktorému
nepriamym spôsobom poskytuje odobrenie predmetné uznesenie. Nakoľko v predmetnom konaní ide
o exekučný titul podľa § 41 od. 2 Exekučného poriadku, je možné za istých okolností aplikovať širšiu

prieskumnú právomoc exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Ak exekučný súd posúdi za rozpornú
so zákonom len časť enunciátu rozhodcovského rozsudku, môže vydať poverenie v časti exekučného
titulu, ktorý za rozporný so zákonom nepovažuje.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“),
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 44 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§214ods.2OSP),adospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvéhostupňajevecnesprávne.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní napadnutého

uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v
potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený
preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že
skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie

vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od

neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch
na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto
účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní

skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej
neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo
§ 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna
zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto

ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a
spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože
inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu
tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 1624/12 zo dňa 27.09.2012, podľa

ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods.
1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský
rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého
výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania.Zákonorozhodcovskomkonanínevylučuje,abyotázka(nedostatku)právomocirozhodcu

bola skúmaná i v exekučnom konaní.

V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným dňa 22.07.2008 uzatvorená zmluva o úvere.

Predmetná zmluva spĺňa kritéria stanovené ustanovením § 52 OZ, bola uzatvorená medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Na tento právny vzťah je teda nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné v
čase uzatvorenia zmluvy. Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu

úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.

RozhodcovskádoložkasanachádzavObchodnýchpodmienkach,ktorésúsúčasťouuzavretejzmluvy.Z
tejto zmluvnej podmienky vyplýva, že všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú z právnych
vzťahov na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou (vrátane sporov o jej platnosť alebo výklad) búdu
predložené na rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri

Rozhodcovská spoločnosť, a.s. Zmluvné strany sa vyslovene dohodli na vylúčení možnosti preskúmania
a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní. Ak dlžníkpodá návrh na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR (ak doposiaľ nebola podaná žaloby na
rozhodcovský súd), považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

Súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku správne posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej

zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva
na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, pričom možnosť voľby je vždy na žalobcovi.
Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi
a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská
doložkaznemožňujepovinnémudosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom,akveriteľpodážalobuu

rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa
- dodávateľa, pretože výber rozhodcov dodávateľom je obsahom všeobecných podmienok tvoriacich
súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah
zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.
V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednanouzmluvnoupodmienkou.Rozhodcovskádoložkadojednanázatýchtopodmienokmôžeľahko

slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky
určuje, ktorý rozhodcovský súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre
vybraný rozhodcovský súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je
rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Túto obavu len
podporuje dojednanie o vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského rozhodnutia na

základe § 40 písm. h) zákona 244/2002 Z.z.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky

je potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 OZ, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných
podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods.

1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský
súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor,

preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný
právny akt.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.