Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/267/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710203850
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3710203850.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateliek: 1/ H. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. X., L. L. X, 2/ N.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, L. X., zast. Y.. Y. J., H., L..
XXX, X. XX, X. proti odporcovi: G., H., P. XXX/X, L. X., N.: XX XXX XXX, zast. H. W. P., U., D.. X T.
XXXX/X, L., o zaplatenie 4.855,16 Eur istiny a prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 30. júna 2011, č.k. 4C/68/2010-263, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľkám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľkám 1/, 2/, každej
po 2.143,87 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 23.04.2010 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľkám trovy konania vo
výške 291 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.818,93 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľky 1/,
2/ sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L. L. ako podielové spoluvlastníčky, každá v podiele 1/3-tiny u
parc. KN C XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2, parc. KN C XXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parc. KN C XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 114
m2 a parc. KN C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2. Predmetné nehnuteľnosti
v rozhodnom období, za ktoré si uplatňujú náhradu, t.j. od 23.04.2008 do 23.04.2010 dosiaľ užíva
odporca pre účely svojej podnikateľskej činnosti. Za užívanie týchto nehnuteľnosti v rozhodnom období
odporca navrhovateľkám žiadnu náhradu nezaplatil. Za užívanie týchto pozemkov nezaplatil. Na otázku
výšky náhrady za užívanie týchto pozemkov, ktorá sa rovná ročnému nájomnému, nariadil znalecké
dokazovanie, ktoré vykonala znalkyňa N.. O. W. a vyčíslila výšku ročného nájomného za 1m2, vzhľadom
k cene pozemkov za obdobie od 23.04.2008 do 31.12.2008 vo výške 2,219 Eur/m2 za obdobie od
01.01.2009 od 23.04.2010 vo výške 2,938 Eur/m2. Vychádzajúc z takto stanovenej výšky ročného
nájomného za pozemok vo vlastníctve navrhovateliek za obdobie od 23.04.2008 do 23.04.2010, pri
užívaní odporcom plochy prináleží bezdôvodné obohatenie v prospech navrhovateľky 1/ vo výške
2.146,85 Eur a navrhovateľky 2/ v rovnakej sume. Nárok navrhovateliek tak považoval tak za dôvodný
s poukazom na to, že je nepochybné, že odporca užíval v rozhodnom období časti nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX patriace do spoluvlastníctva navrhovateliek. Jednalo sa o užívanie bez
právneho dôvodu na podnikateľské účely, pričom preukázateľne za rozhodné obdobie navrhovateľkám
náhradu za užívanie nevyplatil. Nájomnú, ani inú zmluvu, ohľadne užívania s ním neuzatvoril, čím sa
na ich úkor bezdôvodne obohatil a v dôsledku čoho mu vznikol podľa § 451 Občianskeho zákonníka
záväzok vo vzťahu k navrhovateľkám bezdôvodné obohatenie im vydať. Priznal sumy na základe úpravy

návrhu na začatie konania po čiastočnom späťvzatí, a to na základe záverov znaleckého posudku, ktoré
korešpondujú aj s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 8C/72/2008.
Vykonanie dokazovania podľa návrhu odporcu, a to vyžiadaním si kúpnych zmlúv od Správy katastra
L. X., ako aj výsluch svedka N.. T. U. alebo kontrolné znalecké dokazovanie nepovažoval v danej veci
za hospodárne a účelné.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca,
ktorý navrhol jeho zmenu tak, že mu bude uložená povinnosť zaplatiť bezdôvodné obohatenie
navrhovateliek vo výške na základe výsledkov kontrolného znaleckého posudku. Uplatnil dôvody na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p.. Vyslovil názor, že plnenie bez právneho
dôvodu je v intenciách platnej právnej úpravy kvalifikované ako presun majetkovej hodnoty zo sféry
jedného subjektu do sféry druhého subjektu, pričom rozsah zmenšenia majetku aktívne legitimovaného
subjektu, resp. rozsah zväčšenia alebo nezmenšenia majetku pasívne legitimovaného subjektu musí
byť posudzovaný výlučne k majetku a jeho poklesu vo vzťahu k majetku, ku ktorému preukáže vlastnícke
právo aktívne legitimovaný subjekt, pričom tento rozsah nemožno rozširovať o majetok a výnosy z
majetku pasívne legitimovaného subjektu. Rozsah bezdôvodného obohatenia musí byť kvalifikovaný
výlučne vo vzťahu k nehnuteľnostiam a charakteru pôde, ktoré boli navrhovateľom zabraté, teda
k poľnohospodárskej pôde bez toho, aby boli navrhovateľom pripočítané stavby a iné zhodnotenia
pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve pozemku, resp. k hodnote, ktorú na vec vynaložil odporca. Súdu
prvého stupňa vyčítal, že rozhodol o nároku navrhovateliek na vydanie bezdôvodného obohatenia
výlučne na základe znaleckého posudku znalkyne N.. O. W., pričom navrhoval vykonanie ďalších
dôkazov ako napr. znalca N.. U., oboznámenie sa so znaleckým posudkom N.. X. a vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania, vykonanie dôkazu zistením ceny nájmu odvodené z dostupných
kúpnych zmlúv za žalované obdobie tak, že by si tieto okresný súd vyžiadal z dotknutej Správa katastra
L. X.. Prejavil nesúhlas so závermi znaleckého posudku znalkyne N.. O. W., podľa ktorej mala výška
nájmu predstavovať 2,919 Eur/m2 v období od 23.04.2008 do 31.12.2008, resp. 2,938 Eur/m2 v období
od 01.01.2009 do 23.04.2010 s tým, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by cena nájmu
pozemkov bola vyššia ako 1,66 Eur, o čom explicitne vypovedá aj zmluva o nájme pozemkov zo dňa
02.10.2010. Poukázal na to, že v k.u. L. L. nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy pri takej
kúpnej cene, v ktorej by sa dala odvodiť výška nájmu stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX,
nakoľko takáto kúpna cena by bola neadekvátne vysokou a trhom neakceptovanou. Odporca predložil
viac kúpnych zmlúv, podľa ktorých v rovnakom katastrálnom území a naviac bezprostredne susediacej
lokalite došlo k odpredaju pozemkov, v novembri a v decembri roku 2006 za kúpnu cenu 13,28 Eur/m2.
Poukázal na metódu polohovej diferenciácie, ktorú zvolila znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku
a vyslovil názor, že porovnávacia metóda je najobjektívnejšou a najspravodlivejšou metódou pre získanie
poznatkov o hodnote pozemkov, resp. výšky nájmu. Názor znalkyne, že nemohla použiť porovnávaciu
metódu z dôvodu, že porovnávacie materiály, ktoré poskytli účastníci konania, sa jej nejavili objektívne,
považoval za rozporný s logikou. Zotrval na svojom stanovisku, že výška nájmu v rámci k.ú. L. L. nikdy
nedosahovala hodnoty stanovené znaleckým posudkom č. XX/XXXX, na základe ktorého aj súd vo veci
rozhodol. Súdu prvého stupňa vyčítal, že pri priznaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
vychádzal výlučne z jedného dôkazného prostriedku, a to zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom
v intenciách zásad dokazovania upravených v § 120 a § 136 O.s.p. je znalecký posudok iba jedným
z možných právnym poriadkom demonštratívne prezumovaným dôkazom. Súdu prvého stupňa vyčítal,
že boli vykonané viaceré dôkazy, ale pri ich vyhodnotení prihliadal iba na niektoré z nich, teda najmä
na znalecký posudok znalkyne N.. O. W., ktorý svedčil v prospech navrhovateliek a len tieto dôkazy
boli predmetom jeho úvah a hodnotenia, zatiaľ čo iné dôkazy súd len konštatoval (napr. kúpne zmluvy,
ktorých vklad bol povolený Správou katastra L. X.). Poukázal ďalej na disproporcie pri výške ceny
nájmu vo veciach. Navrhol doplniť dokazovanie ustanovením kontrolného znalca, resp. znaleckého
ústavu alebo inštitúcie za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku vo veci stanovenia
výšky nájmu dotknutých pozemkov. Nespokojnosť s rozhodnutím o náhrade trov, keď poukázal na to,
že uplatňovali v návrhu na začatie konania sumu 4.855,16 Eur, pričom ich konečným rozhodnutím bola
priznaná čiastka o 567,42 Eur, ktorá skutočnosť dáva podklad pre rozhodnutie o náhrade trov podľa §
142 ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolacom konaní predložili prehľad
aktuálneho stavu súdnych konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vedených členmi spoločenstva
vlastníkov nehnuteľnosti U., k.ú. L. L. proti odporcovi a prehľad trhových cien nájmu pozemkov

využívaných odporcom na podnikanie určených znalcami na základe požiadaviek Okresného súdu v
Považskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Odporca v úvode svojho odvolania cituje ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p., avšak z obsahu jeho
odvolania je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta neúplné zistenie skutkového stavu veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a nesprávne hodnotenie dôkazov (dôvod na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).

V prejednávanej veci je skutkovo nepochybné, že navrhovateľky sú spoluvlastníčkami určitých
pozemkov, ktorých výmera nie je sporná, rovnako nie sú sporné spoluvlastnícke podiely ani okolnosť, že
pozemky sú užívané odporcom na podnikateľské účely, pričom náhrada užívania v predmetnom období
nebola platená. Nie je spochybnené v tomto konaní (rovnako aj v iných veciach, týkajúcich sa danej
problematiky, vedených na Okresnom súde Považská Bystrica), že vec sa posudzuje podľa ust. § 451
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa doterajšej súdnej praxe sa za bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech, získaný
plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje plnenie,
ktoré vzniklo užívaním veci bez uzavretia zmluvy o nájme alebo iného právneho vzťahu. Takýto prípad
je aj v prejednávanej veci.

V priebehu prvostupňového aj odvolacieho konania je spornou tá skutočnosť, akú sumu má predstavovať
výška bezdôvodného obohatenia za užívanie sporného pozemku odporcom v období, za ktoré je táto
náhrada navrhovateľkami uplatňovaná. K postupu súdu v súvislosti so stanovením tejto výšky aj smerujú
dôvody odvolania odporcu.

V odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy. V prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových
zisteniach, ktorý treba odstrániť, čo je aj považované za dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
c/ O.s.p.. Zo znenia citovaného dôvodu (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti) vyplýva, že citovaný
dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len
v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
teda dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej.

V prejednávanej veci za takéto dôkazy považuje v odvolaní odporca nevyžiadanie si zmlúv o prevode
vlastníctva k pozemkom, nachádzajúcich sa v blízkosti danej lokality v rovnakom období a ďalej výsluchu
znalcov N.. U. a N.. X., ktorí podávali vo veci znalecký posudok. Súdu prvého stupňa vyčíta, že
nevychádzal aj z iných predložených listinných dôkazov, najmä z iných nájomných zmlúv.

Tá skutočnosť, do akej miery sú pre vec významné nájomné zmluvy, prípadne iné listiny aj kúpne
zmluvy, týkajúce sa pozemkov v danej lokalite, bola predmetom posudzovania aj v znaleckom posudku
znalkyňa N.. O. W.. Všetky listiny rovnakého druhu, a to najmä kúpne alebo nájomné zmluvy sa v
danej problematike môžu posudzovať len ako podklad pre stanovenie konečnej ceny nájmu (úhrady
za užívanie pozemkov) a nie ako rovnocenný dôkaz k znaleckému posudku. V znaleckom posudku aj

uviedla, z ktorých listín čerpala podklady pre svoje závery a naopak, ktoré z listín predložených ako
navrhovateľkami, tak aj odporcom neboli použiteľné pre záver znaleckého posudku, najmä z dôvodu, že
sa týkali odlišných časových období alebo odlišnej polohy užívaných pozemkov. Za opomenutý dôkaz
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nepovažuje odvolací súd ani nevypočutie znalcov, ktorí
vypracovali znalecký posudok v predchádzajúcom konaní, práve vzhľadom na tú skutočnosť, že na
tieto posudky bolo prihliadané ako na listinné dôkazy (znalecký posudok znalca N.. U.), prípadne ako
na znalecký posudok podaný v tom konaní, týkajúcom sa obdobnej problematiky, avšak súdy dospeli
preskúmaním týchto znaleckých posudkov k záveru, že nie sú dostatočnými podkladmi pre záver o
výške náhrady za užívanie, v dôsledku čoho nariadili znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou a
následne znalkyňou N.. O. W..

Odporca uplatnil vo svojom odvolaní aj dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata
tohto odvolacieho dôvodu pritom spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri
hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne hodnotenie znaleckého
posudku znalkyne N.. O. W..

Z ust. § 132 O.s.p., ktoré aj cituje odporca vo svojom odvolaní jednoznačne vyplýva, že súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Sudcovskému hodnoteniu dôkaz v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podlieha aj znalecký
dôkaz. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých
ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, lebo ich obsah je pre súd
daný všeobecnou skúsenosťou a jeho znalosťou logického myslenia. V prípade znaleckého dôkazu
hodnotní súd predovšetkým vieryhodnosť i spôsoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu podáva. Pri
iných dôkazných prostriedkov hodnotí súd tieto dôkazné prostriedky priamo, bezprostredne, avšak pri
znaleckom posudku môže sudca hodnotiť taký dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie
posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické
a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo na posúdenie predložené. Nemôže teda hodnotiť obsah
znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený.
Pochybnosti, týkajúce sa osoby znalca alebo logičnosti správ, ktoré súdu podáva, tak môže odstrániť
tým, že znalca vypočuje a teda uloží mu, aby vec riadne vysvetlil. Krajnou možnosťou je aj nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa nezistil a odporca
v podanom odvolaní ani konkrétne nepoukazuje na žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla zavážiť pri
hodnotení znaleckého posudku, sa teda týkala vieryhodnosti osoby znalca alebo logičnosti znaleckých
záverov, prípadne neprihliadnutia na všetko, čo bolo znalkyni predložené.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca spochybňuje predovšetkým použitie metódy na stanovenie
všeobecnej hodnoty pozemku ako podkladu pre výšku nájmu, ako aj záver znaleckého posudku,
ktorý vyústil do vyčíslenia výšky všeobecnej hodnoty a následne ceny nájmu. Zo znaleckého posudku
znalkyne N.. O. W. vyplýva, že znalkyňa odpovedala na otázku stanovenú súdom, podľa ktorej mala
určiť všeobecnú cenu označených nehnuteľností a vyčísliť výšku ročného nájomného za 1m2 za
obdobie od 23.04.2008 do 23.04.2010. V znaleckom posudku podobne uviedla, z akých podkladov pri
svojich záveroch čerpala, ďalej odôvodnil aj použitú metódu, jednak pri výpočte všeobecnej hodnoty
nehnuteľností, ako aj pri vyčíslení výšky ročného nájomného za 1m2 v predmetnom období. Závery
znalkyne, ako aj odôvodnenie znaleckého posudku opodstatnene považoval súd prvého stupňa za
tak opodstatnené, a to aj v spojitosti s výsledkami konania v obdobných veciach prejednávaných
na Okresnom súde Považská Bystrica, že nezistil dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania.

Odvolací súd tak nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, a to najmä znaleckého posudku znalkyne
N.. O. W. súdom prvého stupňa také nedostatky, ktoré by pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov
súdom prvého stupňa a tým aj opodstatnenie dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

Zo spisu tak jednoznačne zo skutkových listín vyplynulo, že odporca v súvislosti so svojou podnikateľkou
činnosťou užíval v dobe, za ktorú uplatňovali navrhovateľky vydanie bezdôvodné obohatenie,
nehnuteľnosti vlastnícky patriace navrhovateľkám bez toho, aby bola uzavretá dohoda o ich užívaní
a medzi účastníkmi neexitoval ani iný právom uznaný dôvod. Odporcovi sa teda dostalo majetkovej
hodnoty spočívajúcej v užívaní týchto nehnuteľností, ktorá už v okamihu jeho získania nebola v súlade
s právom, a preto mu v tomto okamihu vznikla povinnosť vrátiť tieto hodnoty, resp. poskytnúť finančnú
náhradu za užívanie, lebo takúto majetkovú hodnotu nie je možné vydať. Pokiaľ ide o spôsob vydania
(ust. § 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) príkladmo uvádza plnenie v podobe výkonov,
avšak v prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva obohatenie užívateľa práve
v tom, že vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ potom nie je schopný takto spotrebované
plnenie vrátiť, a preto v zmysle citovaného ustanovenia je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie
vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia.
Majetkovým vyjadrením tohto prospechu aj v danom prípade musela byť peňažná čiastka, ktorá
zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla práve
vo forme nájmu, ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.

Súd prvého stupňa preto vec správne právne posúdil a opodstatnene považoval za vieryhodné závery
znaleckého posudku znalkyne N.. O. W. v súvislosti s ustálením výšky nájmu, ktorá predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane odporcu.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

Súd prvého stupňa rozhodol správne aj v súlade so zákonom aj o náhrade trov prvostupňového
konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože výška plnenia nepochybne závisela od znaleckého posudku.
Navrhovateľky si uplatnili v návrhu na začatie konania celkom sumu 4.855,16 Eur, avšak vzhľadom na
závery znaleckého posudku vzali späť svoj návrh o sumu 567,42 Eur ako na to poukazuje aj odporca
v podanom odvolaní. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je pritom jednoznačne zrejmé, že výšku
plnenia považoval za opodstatnenú v súlade so závermi znaleckého posudku, preto je na mieste aj
aplikácia ust. § 142 ods. 3 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov.

V odvolacom konaní boli tak úspešné navrhovateľky, ktoré by mali v zmysle ut. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu týchto trov
si neuplatnili spôsobom upraveným v ust. § 151 O.s.p., a preto im nebola priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 2. 2016. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.