Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sp/21/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200982
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200982.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: C. V., X.
XX.XX.XXXX, V. L. D., Š. J. D., Y. S. J. N. E. S., L. M. G., V. Č.C. N. Y. Ú. J. B. J. M., L. XX, XXX XX
R., zastúpený JUDr. Zuzanou Števulovou, J. Z. B. Ľ. J., P. X. Č.. X, XXX XX L., proti odporcovi: S. M.
J. J. B. H., Ľ. Š. X, XXX XX H., o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012 zo
dňa 03.08.2012 o zaistení, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 03.08.2012 č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012 zo dňa 03.08.2012 v zmysle
§ 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 03.08.2012 v čase o
22:20 hod. na účel výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18.02.2003,
ustanovujúceho kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného na posúdenie žiadosti
o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (ďalej len „Dublinské nariadenie“), nakoľko
účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Nórskeho kráľovstva a na základe informácie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, Dublinské stredisko, Imigračný úrad
Nórskeho kráľovstva súhlasí s transferom účastníka konania na svoje územie z územia Slovenskej
republiky a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do
31.08.2012 a zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľa umiestnil do Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce“) dňa 03.08.2012 o 23:00 hod..

V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 03.08.2012 v čase o 17:17 hod. účastník
konania, kontrolovaný hliadkou S. M. J. J. B. H. na križovatke ulice L. a ulice H..K..Š. v meste R., nevedel
hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Po predvedení účastníka konania na príslušné
oddelenie bolo zistené, že ten mal pri sebe Príkaz na prepustenie z ÚPZC Sečovce č. J.-P.-R.-XX/XXXX.
V dokladoch, týkajúcich sa účastníka konania od ÚPZC Sečovce, je uvedená informácia z Dublinského
strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra SR z 31.07.2012 pod č. Č.:H.-XXX-X/DS-G.-XXXX,
ktorá potvrdzuje skutočnosť, že Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva sa rozhodol prevziať účastníka
konania formou transferu z územia Slovenskej republiky.

Podľa § 88 ods. 4 o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do 31.08.2012 po dôkladnom
vyhodnotení osoby účastníka konania, ako aj na základe informácií od ÚPZC Sečovce s tým, že podľa

§ 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia
štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu
konaniu o prevoze podľa Nariadenia Rady ES č. 343/2003 z 18.02.2003, ktoré stále trvá, je zaistenie
účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
nakoľko je preukázané, že účastník je v súčasnej dobe žiadateľom o udelenie azylu na území Nórskeho
kráľovstva, čo bolo potvrdené Dublinským strediskom a táto skutočnosť tvorí samotný základ pre
začiatok konania o prevoze z územia Slovenskej republiky na územie Nórskeho kráľovstva. Imigračný
úrad Nórskeho kráľovstva sa rozhodol prevziať účastníka konania formou transferu z územia Slovenskej
republiky. K výkonu prevozu podľa osobitného predpisu priamo slúži inštitút zaistenia.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ, prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne,
domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie, s
nariadením jeho prepustenia z ÚPZC Sečovce Krajským súdom v Košiciach. Rozhodnutie považoval za
nezákonné z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O. s. p., teda z dôvodu, že rozhodnutie
odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V opravnom prostriedku splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa k nepreskúmateľnosti rozhodnutia
uviedla, že z rozhodnutia nie je zrejmá účelnosť a efektívnosť zaistenia navrhovateľa do 31.08.2012
a odporca túto stanovenú dĺžku zaistenia nikde nezdôvodnil. Neuviedol, prečo je potrebné zaistiť
navrhovateľa takmer na mesiac, aké úkony je potrebné za účelom vykonania prevozu podľa Dublinského
nariadenia vykonať (napríklad zakúpenie letenky, vystavenie laissez - passer alebo dohodnutie
konkrétneho dňa transferu). Neuviedol ani konkrétny dátum, kedy má byť prevoz vykonaný, respektíve
nepoukázal ani na žiadnu komunikáciu s Nórskym kráľovstvom, ktorá by navrhovateľovi umožňovala
utvoriť si názor o tom, kedy môže predpokladať výkon prevozu. Odporca v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo
úkony smerujúce k výkonu prevozu navrhovateľa nie je možné vykonať za slobody navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 2, 4, 5 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok), splnomocnená zástupkyňa uviedla, že odporca bol povinný v rozhodnutí uviesť,
na základe akých skutočností a dôkazov rozhodol o nevyhnutnosti zaistiť navrhovateľa a tiež uviesť,
aké skutočnosti preukazujú, že v danom čase nepochybne dôjde k prevozu navrhovateľa do Nórskeho
kráľovstva. Uvedenie takýchto informácií v rozhodnutí by bolo v súlade s princípom právnej istoty
navrhovateľa, ktorý ako účastník konania má právo vedieť, na základe akých skutočností a dôkazov
je jeho zaistenie nevyhnutné a účelné a nepochybne smeruje k realizácii prevozu. Samotné zaistenie,
vzhľadom na dôkaznú situáciu, ktorá bola navrhovateľovi prezentovaná, má skôr preventívny charakter,
čo z hľadiska zákona o pobyte cudzincov a Dohovoru nie je prípustné, keďže zaistenie musí vždy
smerovať k priamemu výkonu vyhostenia alebo prevozu.

K vadám konania splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že z ÚPZC Sečovce bol navrhovateľ
prepustený dňa 03.08.2012 na základe Príkazu na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z ÚPZC
č. PPZ-HCP-SE1-46/2012 z 03.08.2012 o 17:15 hod., v ktorom sa výslovne uvádza, že navrhovateľ
bol poučený o tom, že do 30 dní je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky, čo navrhovateľ
potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ bol preto oprávnene toho názoru, že má k dispozícii 30 dní
na vycestovanie z územia SR. Hneď po prepustení z brány ÚPZC bol ale zadržaný a kontrolovaný
03.08.2012 o 17:17 hod., čo potvrdzuje aj napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľovi odporca neposkytol
žiadnu možnosť na to, aby si upravil svoj pobyt na Slovensku iným spôsobom (napríklad podal žiadosť
o tolerovaný pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov) alebo aby v zmysle poučenia sám vykonal úkony
smerujúce k vycestovaniu.

Ďalej splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala, že odporca po predvedení navrhovateľa s
ním spísal zápisnicu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-003/2012 dňa 03.08.2012 v čase od 20:35 do 22:15
hod., v ktorej hneď v úvodnej časti uviedol: „Správny orgán oboznámil účastníka konania o zaistení

podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona. Dôvodom začatia konania je vlastný podnet správneho orgánu z
dôvodu toho, že účastník konania bol prepustený z ÚPZC Sečovce z dôvodu, že zanikol účel zaistenia a
menovaný bude znova zaistený v ÚPZC v Sečovciach, avšak nie z dôvodu administratívneho vyhostenia
z územia SR, ale za účelom výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu. Z uvedeného považovala
za zrejmé, že odporca rozhodol o novom zaistení navrhovateľa ešte predtým, ako dal navrhovateľovi
možnosť vyjadriť sa v konaní a teda úkony, ktoré odporca vykonal (spísanie zápisnice), mali len formálny
charakter a nemohli zmeniť prijaté rozhodnutie odporcu. Ide tu o zjavné porušenie Správneho poriadku a
porušenie práv navrhovateľa v konaní, keď správny orgán rozhodol o zaistení navrhovateľa predčasne,
ešte predtým, ako navrhovateľ dostal možnosť vyjadriť sa“.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala tiež zmätočný charakter zápisnice z 03.08.2012,
pretože navrhovateľ nevedel v akom postavení sa konania zúčastňuje, keďže poučenie uvedené v
zápisnici sa v prevažnej miere vzťahuje na svedka v konaní, nie na účastníka konania. Podľa vyjadrenia
navrhovateľa, na začiatku spisovania predmetnej zápisnice mu príslušníci odporcu uviedli, že vypovedá
ako svedok, preto nemôže zavolať svojho právneho zástupcu a možnosť kontaktovať právneho zástupcu
mu bola ponúknutá až celkom na konci spisovania zápisnice (dôkaz: tretia strana zápisnice z 03.08.2012,
predposledná otázka). Namietala tiež, že v zápisnici sa na viacerých miestach uvádza, že navrhovateľ
bude „umiestnený v utečeneckom tábore“ (napríklad tretia strana zápisnice, otázka číslo dva), čím
odporca navrhovateľa uviedol do omylu ohľadom charakteru konania, pretože označením „utečenecký
tábor“ sa rozumejú tábory pre žiadateľov o azyl, ktoré prevádzkuje Migračný úrad Ministerstva vnútra
SR (ZT Humenné, PT Opatovská Nová Ves a PT Rohovce), ktoré nemajú charakter zaistenia ako ÚPZC
Sečovce.

Citáciou článku 5 ods. 4 Dohovoru splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd nariadil
prepustenie navrhovateľa.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadril.

Pojednávania Krajského súdu v Košiciach, nariadeného na deň 23.08.2012, sa zúčastnil splnomocnený
zástupca odporcu, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa ho nezúčastnila, ospravedlnila svoju
neúčasť a žiadala vykonať pojednávanie v jej neprítomnosti. Súd neakceptoval jej návrh na prejednanie
veci bez nariadenia pojednávania vzhľadom na zákonné znenie ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. (vec
napadla na súd dňa 21.08.2012).

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že trvá na správnosti napadnutého
rozhodnutia po vecnej a správnej stránke a z toho dôvodu navrhol, aby súd toto rozhodnutie potvrdil.
K tomu ešte dodal, že dňa 22.08.2012 mu zástupca riaditeľa ÚPZC oznámil, že navrhovateľ bude dňa
23.08.2012 o 06:00 hod. eskortovaný na letisko Košice s tým, že o 09:15 hod. bude letecky prevezený
do Nórskeho kráľovstva, čo bude potom následne potvrdené písomne.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a
po dokazovaní vypočutím splnomocneného zástupcu odporcu a oboznámením sa s administratívnym
spisom, vzťahujúcim sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu a predchádzajúcim spisom tohto súdu
sp. zn. 1Sp/19/2012, dospel k záveru, že opravný prostriedok splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa
nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v jej návrhu, ktoré preskúmal krajský súd v
rozsahu dispozičnej zásady.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.). Povinnosťou súdu je prihliadnuť ku všetkým odvolacím
námietkam a rozhodovať v rámci týchto odvolacích námietok v zmysle § 250l a § 212 ods. 1 O. s. p..

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 03.08.2012
č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte
cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 03.08.2012 v čase od 22:20 hod. a stanovil dĺžku doby zaistenia
do 31.08.2012.

Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkon jeho prevozu podľa osobitného predpisu, akým je aj Nariadenie
Rady (ES) č. 343/2003 z 18.02.2003, ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu
zodpovedného na posúdenie žiadosti o azyl, podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny
(Dublinské nariadenie).

Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť
mesiacov (prvá veta ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Lehota zaistenia začína plynúť
dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny (§ 62 ods. 4 zákona o
pobyte cudzincov).

Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni
štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny
nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto
osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. (§ 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov)

Správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel,
vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému
zásahu do práv účastníka konania, chránených inými právnymi predpismi. Krajský súd, viazaný pri
svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal odvolacími
námietkami splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa.

Krajský súd k odvolacím námietkam splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa udáva, že tieto považuje
za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

K odvolacie námietke, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, z ktorého nie je zrozumiteľná
účelnosť a efektívnosť zaistenia navrhovateľa a lehota zaistenia nebola zdôvodnená v napadnutom
rozhodnutí, pretože odporca neuviedol, aké úkony je potrebné za účelom vykonania prevozu podľa
Dublinského nariadenia vykonať, neuviedol konkrétny dátum vykonania prevozu a nezdôvodnil, prečo
úkony smerujúce k výkonu prevozu navrhovateľa nie je možné vykonať za slobody navrhovateľa, krajský
súd uvádza nasledovné:

Odporca vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol účel zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88 ods. 1
písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, a to výkon jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003
z 18.02.2003, teda tzv. Dublinského nariadenia. Zároveň tu uviedol aj dôvod svojho rozhodnutia, že
navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Nórskeho kráľovstva, ktoré podľa informácie od
Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu, Dublinského strediska, súhlasilo s transferom navrhovateľa
na svoje územie z územia Slovenskej republiky, a to konkrétne Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva.
Lehotu doby zaistenia od 03.08.2012 do 31.08.2012 stanovil odporca v zmysle odôvodnenia svojho
rozhodnutia, po dôkladnom vyhodnotení osoby navrhovateľa a na základe informácií, poskytnutých
odporcovi ÚPZC Sečovce, ktorý vykonáva úkony k realizácii výkonu prevozu navrhovateľa v spolupráci
s Dublinským strediskom Migračného úradu MV SR a Imigračného úradu Nórskeho kráľovstva.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala, že odporca nijakým spôsobom neuviedol, prečo
bolo potrebné zaistiť navrhovateľa takmer na mesiac. Odporca však zaistil navrhovateľa v tomto
konaní na krátky čas necelého jedného mesiaca, ktorý považoval za potrebný na vybavenie všetkých
potrebných náležitostí, ktoré vyžaduje účel zaistenia navrhovateľa, teda jeho prevoz podľa tzv.
Dublinského nariadenia do Nórskeho kráľovstva, pričom odporca vo svojom rozhodnutí v záhlaví aj

uviedol, že účastník konania je bez cestovného dokladu a po vyhodnotení jeho osoby, ako účastníka
konania a z informácií poskytnutých správnemu orgánu ÚPZC Sečovce, na ktoré poukázal odporca
v rozhodnutí a ako to vyplýva aj z doplneného dokazovania, jedná sa o informáciu z ÚPZC Sečovce
zo dňa 03.08.2012, že ÚPZC týmto dňom začal zabezpečovať termín a letenku navrhovateľovi a s
ohľadom na dostupnosť leteckého spojenia medzi SR a Nórskym kráľovstvom, to bude trvať maximálne
do 31.08.2012.

Krajský súd v tomto smere na pojednávaní v zmysle § 250q ods. 1 O. s. p. vykonal dôkazy, nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, konkrétne na priebeh Dublinského konania (ktorého existenciu
nespochybňuje ani zástupkyňa navrhovateľa). V spise sa nachádza rozhodnutie Dublinského strediska
Migračného úradu MV SR zo dňa 03.08.2012 o začatí tohto konania, po súhlase Imigračného úradu
Nórskeho kráľovstva zo dňa 27.07.2012, na základe žiadosti ÚPZC Sečovce o začatie Dublinského
konania zo dňa 31.07.2012. V tejto súvislosti na základe žiadosti odporcu zo dňa 03.08.2012 o
poskytnutie údajov o predpokladanej časovej dobe a dĺžke vybavenia Dublinského konania, ÚPZC
Sečovce oznámil, že začal zabezpečovať termín a letenku navrhovateľovi, pričom tento proces aj
s ohľadom na dostupnosť leteckého spojenia medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom
bude trvať maximálne do 31.08.2012. Ako to uviedol splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní
krajského súdu, dňa 23.08.2012 o 09:15 hod. mal byť tento prevoz realizovaný.

Odvolacia požiadavka splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa na konkretizáciu úkonov vedúcich k
realizácii prevozu, je k času vydania napadnutého rozhodnutia predčasná. Postup orgánov na realizáciu
takéhoto prevozu je vo viacerých alternatívach uvedený v Dublinskom nariadení. Vystavenie laissez
- passer v zmysle článku 19 ods. 3 tohto Dublinského nariadenia zabezpečí požadujúci členský štát
žiadateľovi o azyl vo forme prijatej v súlade s postupom, uvedeným v článku 27 ods. 2, ak je to potrebné.
Dublinské nariadenie tiež alternatívne ustanovuje viaceré lehoty na vykonanie konkrétnych úkonov.
Odporca vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v dokladoch, týkajúcich sa účastníka konania od
ÚPZC Sečovce, je uvedená informácia z Dublinského strediska z 31.07.2012 pod č. ČDK:MÚ-368-7/
DS-DŽ-2012, ktorá potvrdzuje skutočnosť, že Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva sa rozhodol prevziať
účastníka konania formou transferu z územia SR.

Na základe týchto informácií potom odporca stanovil dĺžku zaistenia do 31.08.2012, po dôkladnom
vyhodnotení osoby účastníka konania a na základe informácií od ÚPZC Sečovce, ako to uviedol vo
svojom rozhodnutí. Navrhovateľ prehlásil, že nie je držiteľom potrebného cestovného dokladu, nie je
žiadateľom o azyl na území SR a teda nepochybne sa zdržiaval na území SR neoprávnene. Naproti
tomu prehlásil, že je žiadateľom o azyl v Nórskom kráľovstve a súhlasil s prevozom do Nórskeho
kráľovstva. Ohľadom osobných údajov, na základe ktorých odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa za
účelom výkonu jeho prevozu, je v článku 21 ods. 7 Dublinského nariadenia uvedené, že vymieňané
informácie v tomto konaní sa môžu použiť iba na účely stanovené v odseku 1 a v každom členskom
štáte sa takéto informácie môžu oznamovať, v závislosti od typu a právomocí prijímacieho orgánu, iba
bližšie povereným orgánom, súdom a tribunálom.

K namietanej lehote 30 dní v prípade prepustenia navrhovateľa zo zaistenia v súvislosti s iným účelom
zaistenia, než tomu bolo v posudzovanom prípade krajský súd uvádza, že nie je možné vykladať túto
lehotu ako lehotu na zlegalizovanie pobytu príslušníka tretej krajiny na území SR, ako to namietala
zástupkyňa navrhovateľa, že by počas tejto lehoty mohol podať žiadosť o tolerovaný pobyt podľa zákona
o pobyte cudzincov. U navrhovateľa sa zmenil dôvod účelu zaistenia oproti predchádzajúcemu konaniu,
v ktorom bol zaistený za účelom výkonu jeho administratívneho vyhostenia, pred ktorým dostal prednosť
účel výkonu jeho prevozu do Nórskeho kráľovstva na základe tvrdenia a súhlasu navrhovateľa s takýmto
postupom.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa k námietkam o vadách konania odporcu poukázala na to,
že navrhovateľ bol dňa 03.08.2012 prepustený z ÚPZC Sečovce o 17:15 hod. na základe príkazu na
prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z ÚPZC Sečovce, v ktorom bol navrhovateľ poučený o
tom, že do 30 dní je povinný vycestovať z územia SR, čo navrhovateľ potvrdil svojím podpisom. To
mu ale nebolo umožnené, pretože toho istého dňa o 17:17 hod., teda dve minúty po prepustení z

ÚPZC Sečovce, bol znovu kontrolovaný. Poukázala na úvodnú časť zápisnice o výpovedi navrhovateľa,
vyššie odcitovaný, ktorým podľa jej názoru rozhodol odporca o zaistení navrhovateľa predčasne, ešte
predtým, ako dal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa v konaní. Namietala tiež, že navrhovateľ nevedel
v akom postavení sa konania zúčastňuje, keďže poučenie, uvedené v zápisnici, sa v prevažnej miere
vzťahuje na svedka v konaní. Namietala tiež, že odporca uviedol navrhovateľa do omylu pokiaľ ide o
charakter konania, keď v zápisnici na viacerých miestach uviedol, že navrhovateľ bude „umiestnený v
utečeneckom tábore“, ktorý nemá charakter zaistenia ako ÚPZC Sečovce.

Krajský súd považuje za nedôvodnú námietku, že sa jedná o vadu konania, keď navrhovateľ bol
kontrolovaný a predvedený dve minúty po tom, čo bol prepustený z ÚPZC Sečovce a odporca mu
neposkytol žiadnu možnosť na to, aby si upravil pobyt na Slovensku iným spôsobom. Krajský súd sa na
pojednávaní oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1Sp/19/2012. Z neho zistil, že navrhovateľ
bol rozhodnutím S. P. F. J. J. č. p. PPZ-HCP-SO10-159-001/2012 zo dňa 14.07.2012 zaistený dňom
14.07.2012 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho
vyhostenia na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p. PPZ-HCP-
SO10-151-003/2012 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 10.01.2013 a bol umiestený do ÚPZC
Sečovce. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.08.2012 sp. zn. 1Sp/19/2012 bolo uvedené
rozhodnutie zrušené a vec vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Ešte predtým však 03.08.2012 bol
navrhovateľ na základe už uvedeného príkazu prepustený z ÚPZC Sečovce o 17:15 hod.. Napadnutým
rozhodnutím bol zaistený tým istým dňom 03.08.2012 v čase o 22:20 hod., za iným účelom, uvedeným
v § 88 ods. 1 psím. c/ zákona o pobyte, a to na účel výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia
z územia Slovenskej republiky na územie Nórskeho kráľovstva, kde je žiadateľom o udelenie azylu. Na
území Slovenskej republiky navrhovateľ o azyl nepožiadal, nie je držiteľom cestovného dokladu, ani
potrebných dokladov, oprávňujúcich k pobytu na území Slovenskej republiky. V poučení na príkaze na
prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je uvedené,
že navrhovateľ je povinný vycestovať v lehote do 30 dní od jeho prepustenia, ak nie je oprávnený
zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu, pričom prepustený bol z dôvodu, že
zanikol účel zistenia, teda výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení vzhľadom na začaté a
prebiehajúce Dublinské konanie, na ktoré dal podnet navrhovateľ tvrdením, potvrdeným Imigračným
úradom Nórskeho kráľovstva, že je v tejto krajine žiadateľom o azyl a z toho dôvodu súhlasil s prevzatím
navrhovateľa v zmysle Dublinského nariadenia. Sám navrhovateľ v zápisnici o jeho vypočutí zo dňa
03.08.2012 potvrdil, že sa chce vrátiť do Nórska.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd odvolaciu námietku, že odporca rozhodol o novom zaistení
navrhovateľa predčasne ešte predtým, ako dal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa v konaní, a
teda spísanie zápisnice malo len formálny charakter a nemohlo zmeniť prijaté rozhodnutie odporcu.
V opravnom prostriedku je odcitovaná úvodná časť zápisnice zo dňa 03.08.2012, spísanej s
navrhovateľom, v zmysle ktorej „správny orgán oboznámil účastníka konania o zaistení podľa § 88
ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že bol prepustený z ÚPZC Sečovce z dôvodu
zániku účelu zaistenia a bude znova zaistený v ÚPZC v Sečovciach, nie z dôvodu administratívneho
vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ale za účelom výkonu jeho prevozu podľa osobitného
predpisu“. Nesprávne formulované poučenie navrhovateľa správnym orgánom však nie je rozhodnutím
vo veci. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že navrhovateľ bol vypočutý v čase od 20:35 hod. do 22:15
hod. a potom bolo vydané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa dňa 03.08.2012 v čase o 22:20 hod..
Oboznámenie účastníka konania s predmetom konania nie je rozhodnutím o zaistení, ktoré navrhovateľ
prevzal o 22:20 hod., teda po jeho vypočutí.

V súvislosti s uvádzaným oboznámením účastníka konania o jeho zaistení, je potom rovnako nedôvodná
odvolacia námietka, že navrhovateľ nevedel, v akom postavení sa konania zúčastňuje, keďže poučenie
uvedené v zápisnici, sa v prevažnej miere vzťahuje na svedka v konaní a nie na účastníka konania. Z
tohto oboznámenia muselo byť navrhovateľovi jasné, čo je predmetom tohto konania a sám vo svojej
výpovedi uviedol, že „ak to bude možné, tak by chcel odísť do Nórska“. K otázke, či žiada vyrozumieť
advokáta uviedol, že nechce.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd tiež odvolaciu námietku, že odporca v zápisnici na viacerých
miestach uvádza, že navrhovateľ bude „umiestnený v utečeneckom tábore“, ktorým sa rozumejú tábory
pre žiadateľov o azyl, ktoré prevádzkuje Migračný úrad MV SR a nemajú charakter zaistenia ako ÚPZC
Sečovce. Príslušné zákony nemajú definíciu pojmu utečenecký tábor. Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle
v § 2 písm. o/ - t/ vymedzuje viaceré formy zabezpečenia pobytu cudzincov. V zmysle § 2 písm. o/
tohto zákona azylovým zariadením je záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné
centrum. Zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v § 2 ods. 1 písm. p/ definuje pojem „zariadenie“,
ktorým je miesto, v ktorom je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení
podľa tohto zákona. Hoci k nepresne formulovanej otázke, či „je navrhovateľ oboznámený s tým, že bude
z n o v a umiestnený v utečeneckom tábore a z akého dôvodu“, navrhovateľ sa vyjadril pozitívne.
V odoslanej námietke chýba slovo „znova“ umiestnený. Je pravdou, že v poučení účastníka konania
boli ponechané aj poučenia pre svedka, ale z obsahu zápisnice a z odpovedí navrhovateľa nevyplýva,
že by bol svoje postavenie takto uvádzal, pretože hneď na prvú otázku, či vie, prečo bol predvedený
na cudzineckú políciu, ako dôvod uviedol, že nemá doklady a potvrdil, že požiadal o azyl v Nórsku a
zaujímalo ho, či bude musieť platiť za pobyt v „utečeneckom tábore v Sečovciach“.

K návrhu splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, aby krajský súd nariadil aj prepustenie navrhovateľa
z ÚPZC Sečovce, krajský súd uvádza, že predmetné konanie je konaním podľa tretej hlavy O. s. p., o
rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Nie je konaním podľa
piatej hlavy O. s. p. pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v O. s. p.. V
zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 03.08.2012 č. p. PPZ-HCP-
PO7-ZVC-27-008/2012 v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa neboli v konaní úspešní, nemajú
preto právo na náhradu trov konania, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí a
preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.