Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812204877
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3812204877.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľky P..
G. N. nar. XX.X.XXXX, bytom Q., D. XXX/XX, zast. JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou so sídlom
Handlová, ČSA 12 proti odporcovi B. U. nar. X.XX.XXXX, bytom X. L.-C. o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyni
voči odporcovi vypratania nehnuteľnosti v k. ú. C., rodinného domu č. s. XXX na parc. č. XX/X,
pozemok parc. č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - záhrada, parc. č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX - záhrady o výmere XXX m2, zapísaných v LV č. XX
E. úradu R., Správa katastra S. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedených na LV
č. XX Katastrálny úrad R., Správa katastra Prievidza nachádzajúcich sa v k. ú. C., ide o rodinný dom č.
s. XXX na parc. č. XX/X, pozemky parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - záhrady,
parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX - záhrady o výmere XXX
m2. Navrhovateľka sa stala vlastníčkou týchto nehnuteľností na základe darovacej zmluvy uzatvorenej
dňa 27.5.2011 od darkyne, starej matky navrhovateľky G. U., v prospech ktorej bolo zriadené právo
doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. Medzi darkyňou a navrhovateľkou bola
uzavretá ústna dohoda, že navrhovateľka bude darkyni pomáhať v starobe a chorobe.

Ďalej uviedla, že v rodinnom dome býval odporca spolu so svojou matkou, darkyňou G. U., ktorej
dlhodobo znepríjemňoval bývanie ešte v čase, keď bola vlastníčkou rodinného domu ona. V minulosti
bol za fyzické napadnutie svojej matky odsúdený. Robil jej schválnosti, vypínal jej prívod vody, zamykal
miestnosť, kde bol hlavný uzáver vody, plynu, nadával jej, vyhrážal sa jej a vodil si do domu
návštevy. Odporca požíval alkohol, pod vplyvom ktorého sa správal hlučne. Matka odporcu (stará
matka navrhovateľky) musela volať niekoľkokrát navrhovateľku, aby jej pomohla riešiť situáciu.

Po nadobudnutí nehnuteľností navrhovateľkou upozornila odporcu, aby sa zdržal takéhoto konania,
na čo odporca navrhovateľke nadával. Navrhovateľka chce zabezpečiť svojej 82-ročnej starej matke
pokojné bývanie, čo jej vyplýva z vecného bremena. Z toho dôvodu bol dňom 27.9.2011 zrušený
odporcovi trvalý pobyt v rodinnom dome. Navrhovateľka s odporcom neuzavrela žiadnu zmluvu, na
základe ktorej by mal oprávnenie užívať rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti. Určila mu pravidlá, na
základe ktorých mohol užívať časť rodinného domu a nehnuteľností, ale tieto pravidlá porušoval.

Na základe uvedených skutočností, navrhovateľka vyzvala odporcu listom zo dňa 23.2.2012 na
vypratanie nehnuteľností. Odporca doposiaľ nehnuteľnosti nevypratal a užíva nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu. Svojím správaním zasahuje protiprávne do vlastníckych práv navrhovateľky,
protiprávne ruší právo oprávnenej z vecného bremena na pokojné bývanie a užívanie nehnuteľností.

Po právnej stránke odôvodnila návrh ustanovením § 126 odst. 1 Občianskeho zákona.

Uplatnila aj trovy konania.

Odporca vo svojom písomnom stanovisku k návrhu uviedol, že rodinný dom postavili jeho rodičia,
s ktorými býval v spoločnej domácnosti od svojho narodenia a od tohto obdobia mu vzniklo aj právo
bývania v tomto rodinnom dome. Odporca sa domnieva, že z tohto dôvodu v rodinnom dome nebýva
protiprávne.

Ďalej uviedol, že po smrti jeho otca, matka naliehala v dedičskom konaní, aby sa dedičstvo vyporiadalo
tak, aby sa stala ona vlastníčkou celého dedičstva, čo v dobrej viere akceptoval. Vzhľadom na tento
návrh sa domnieva, že matka ho chcela vydediť, čo sa jej aj podarilo.

Na výzvu o vypratanie nereagoval, pretože nemá kde ísť bývať.

Uviedol, že vypratanie bez bytovej náhrady je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi. Je invalidný
dôchodca so zlým zdravotným stavom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov - matky odporcu G. U.,
priateľa navrhovateľky S. K., oboznámil listinné dôkazy - darovacia zmluva č.l. 4-9, výpis z katastra
nehnuteľností č.l. 10, oznámenie o zrušení trvalého pobytu č.l. 11, výzva č.l.12, vyjadrenie odporcu č.l.
15, rozhodnutie Správy katastra S. č.l.22, dedičské rozhodnutie č.l. 24, rozhodnutie sociálnej poisťovne
č.l. 25-26, uznesenie OR č.l. 28, obžaloba č.l. 29, oznámenie ORPZ SR Handlová č.l. 38, oznámenie
Obce Chrenovec č.l. 45, oznámenie MUDr. Kišantalovej č.l. 46 - 48, pripojené spisy OS Prievidza č.k.
D 1227/1990 a vyšetrovací spis a zistil tento skutkový stav :

Z rozhodnutia Štátneho notárstva Prievidza zo dňa 14.1.1991 D 1227/1990 po neb. B. U., zomrelý dňa
XX.XX.XXXX vyplynulo, že štátne notárstvo schválilo dohodu dedičov, na základe ktorej manželka
zomrelého G. U. (matka odporcu) nadobudla nehnuteľnosti k. ú. C. zapísané v LV č. XX, pozemky
parc. č. XX/X, XX/X, XX - záhrady a parc. č. XX/X - zastavanú plochu s dvorom v polovici, rodinný dom
č. s. XXX v polovici na parc. č. XX/X. Ustupujúci dediči výplatu nežiadali. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.2.1991.

Zo zápisnice spísanej na Štátnom notárstve S. zo dňa 14.1.1991 v dedičskej veci po neb. B. U.
vyplynulo, že prítomní na tomto dedičskom konaní boli manželka zomrelého G. U., ktorá zastupovala
aj syna B. U. (odporcu) a dcéra zomrelého G. N.. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že syn nebohého B.
U. na dedičskom konaní prítomný nebol. Z obsahu dedičského spisu vyplýva, že syn nebohého B. U.
splnomocnil dňa 14.1.1991 svoju matku G. U., aby ho zastupovala na dedičskom konaní po neb. B.
U.. Syn nebohého B. U. toto splnomocnenie podpísal v Chrenovci dňa 14.1.1991 (č.l. 7 dedičského
spisu) na predtlači predvolania na dedičské konanie.

Ďalej súd zistil, že odporca sa dopustil trestného činu voči svojej matke G. U. dňa 22.1.2004, kedy sa jej
pod vplyvom alkoholu v rodinnom dome v Chrenovci vyhrážal zabitím, hodil do nej taburetku a spôsobil
jej zranenie - pomliaždenie chrbtovej časti ľavej ruky s opuchom a krvnou podliatinou, pomliaždenie
vnútornej strany pravého predkolenia, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života 6 dní. Súd
ho odsúdil za tento trestný čin rozsudkom zo dňa 8.11.2004 č. k. 3T 135/2004 na trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, ktorý sa odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Súd mu zároveň uložil aj
ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2004.

Odporca sa podrobil ambulantnej protialkoholickej liečbe, ktorú zahájil dňa 1.2.2005, na ktorú
pravidelne dochádzal, riadil sa príkazmi lekára a preto liečba splnila svoj účel. MUDr. R. C., psychiater,
doporučil liečbu zrušiť. Tieto skutočnosti vyplývajú zo správy psychiatra z 8.12.2005.

Matka odporcu G. U. darovala nehnuteľnosti v k. ú. C., ktorých bola výlučnou vlastníčkou svoje vnučke
navrhovateľke P.. G. N. darovacou zmluvou zo dňa 27.5.2011. Išlo o nehnuteľnosti - rodinný dom č. s.
XXX v Obci L. - C. na parc. č. XX/X, pozemok parc. č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, pozemok
parc. č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, pozemok - parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2, pozemok parc. č. XX - záhrady vo výmere XXX m2. Súčasťou tejto zmluvy je
aj Zmluva o zriadení vecného bremena a práva doživotného užívania nehnuteľnosti, ktoré spočíva v
práve doživotného užívania nehnuteľností, darcu G. U.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod
č. V XXXX/XX dňa 28.6.2011.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25.9.1996 odporcovi bol priznaný
ČID s účinnosťou od 12.6.1996 v sume 1.390 Sk mesačne, ktorý mu bol naposledy zvýšený od 1.1.2012
na sumu 129,40 eur mesačne.

Z ďalších predložených listín súd zistil, že OO PZ SR Handlová v roku 2011 a 2012 nezasahovala v
rodinnom dome č. 398 v Obci Chrenovec-Brusno patriaci do vlastníctva navrhovateľky.

Obecný úrad Chrenovec-Brusno oznámil súdu, že nemá informácie o vulgárnom správaní odporcu
k svojej matke G. U., ani o fyzickom napadnutí v rokoch 2011-2012. Obecný úrad nepozná vzťah
odporcu a jeho matky, ani či odporca vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom
ktorých je agresívny.

Zo správy Z.. A. E., ošetrujúcej lekárky G. U. a odporcu vyplýva, že G. U. nebola podľa zdravotnej
dokumentácie v roku 2010, 2011 a 2012 ani raz fyzicky napadnutá synom B. U., ale verbálne útoky zo
strany syna udávala takmer pri každej návšteve lekára, tiež psychický teror. V ďalšej správe uviedla,
že odporca neprišiel ani raz do ambulancie v podnapitom stave a ani ho v takomto stave nevidela sa
pohybovať po dedine. Informáciu o požívaní alkoholu vie len od jeho matky. Uviedla, že matka odporcu
G. U. trpela na psychotické stavy s produkciou bludov a je veľmi ovplyvniteľná.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že v domovej nehnuteľnosti č. 398 v Obci Chrenovec-Brusno
bývala do svojich 5-tich rokov. Potom sa s rodičmi presťahovali do Obce Ráztočno, kde postavili rodinný
dom. Nemieni bývať v domovej nehnuteľnosti v L., lebo dva roky býva s priateľom v D., kde prerábajú
rodinný dom patriaci mu do vlastníctva v polovici. Jej stará matka G. U. jej darovala nehnuteľnosti z
dôvodu, že ju doopatruje. O darovacej zmluve odporcu neinformovali. O darovaní mu povedali až
po uzavretí darovacej zmluvy. O bytovej náhrade pre odporcu sa neinformovala, ale bude sa snažiť
mu ju zabezpečiť formou náhradného ubytovania. Stará matka je sebestačná a nepotrebuje opateru
tretej osoby a nemá vážne zdravotné problémy. Navštevuje ju 1 x do týždňa, povysáva jej a
poupratuje. Odporca sa nevhodne správa k svojej matke, preto podala návrh na vypratanie. Ako príklad
uviedla vulgárne nadávky, vyhrážky pred pol rokom zabitím. Po nadobudnutí vlastníctva darovaním
odporcovi dala pravidlá, ktoré má dodržiavať, aby v domovej nehnuteľnosti mohol bývať. Tieto pravidlá
však dodržiaval krátku dobu. Vodil si do spodnej časti domu (pivničná časť domovej nehnuteľnosti)
kamarátov, s ktorými požívali alkohol. Pod vplyvom alkoholu bol k matke agresívny. Stará matka býva
na I. poschodí a II. poschodie nie je obývané. Navrhovateľka nemá informácie, či má odporca, kde
bývať. Má syna, ale bližšie informácie o ňom nevie, lebo sa nerozprávajú. Odporca má sestru (matka
navrhovateľky) bývajúcu v Q., ktorá chodí navštevovať svoju matku 1 x do roka. Do rodinných problémov
nezasahuje, lebo nevie komu má veriť, či odporcovi alebo jeho matke. S odporcom sa nerozpráva.
Odporca od septembra 2011 prispieva na prevádzkové náklady domovej nehnuteľnosti (plyn, elektrina)
sumou 50 eur, ktoré platí navrhovateľke každý 19-ty deň v mesiaci. Uvedenú sumu si chodí vyzdvihnúť
osobne aj s priateľom. Odporca býva v domovej nehnuteľnosti od svojho rozvodu a byt v Prievidzi po
rozvode nechal bývalej manželke. O nevhodnom správaní odporcu sa dozvedela od starej matky,
ktorá jej volala telefonicky 1 až 2 x do týždňa. Naposledy to bolo vo februári 2012, kedy mu odovzdala
s priateľom výzvu na vypratanie domu.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že po smrti otca ho začala matka obviňovať z jeho smrti. Matka ho
prehovorila, aby sa vzdal dedičstva po otcovi a vzdala sa aj jeho sestra. V domovej nehnuteľnosti býval
od svojho narodenia, potom určitú dobu býval v Prievidzi, keď sa oženil. Do domovej nehnuteľnosti sa
nasťahoval ešte pred rozvodom, pred rokom 1982. Tento dom stavali jeho rodičia a staval ho aj on
s tým, že sestra sa vydá a odíde. Po vydaji sa odsťahovala s rodinou do Obce Q.. Rodičovský dom
má pre neho význam a je pre neho všetkým, pretože prevažnú časť svojho života býval práve v tomto
dome, kde chce dožiť. V obci má niekoľko kamarátov, s ktorými sa teraz stretáva len náhodne a môže
sa na nich spoľahnúť. Chodí menej do pohostinstva ako predtým, lebo nemá peniaze. Vypije si, ale
nie je závislý na alkohole. Od narodenia má kratšiu nohu, čo mu spôsobuje zdravotné problémy a z
toho ho bolí chrbtica. Má vysoký tlak a zobraté z hrubého čreva. Jeho posledným zamestnávateľom
bol E. š.p. S., kde skončil pracovný pomer v 90-tych rokoch. Potom pracoval len na VPP. Od roku
1996 mu bol priznaný ČID.

Odvtedy, ako dostal výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, je hotový, lebo nemá kde ísť bývať. Ani
obec nemá náhradné ubytovanie. K matke sa správa normálne, komunikujú spolu a spolu pracujú
v záhrade. Ak niečo matka potrebuje, tak ho osloví a on jej urobí to, čo treba. Stretávajú sa v
záhrade a vonku. Býva v prízemnej časti domovej nehnuteľnosti a matka býva na I. poschodí . Tvrdenia
navrhovateľky ako sa k nej správa nie sú pravdivé. V minulosti ho navštevovali kamaráti, vypili si, ale
bolo to dávno. Teraz sa s nimi stretáva len sporadicky. Navrhovateľka navštevuje starú matku 1 až
2 x do mesiaca. Stretáva sa s ňou len 19-teho v mesiaci, keď príde pre 50 eur, čo predstavuje časť
inkasa. Matka v minulosti nežiadala, aby prispieval na inkaso. S navrhovateľkou nekomunikujú, lebo
keď príde, doslova na neho ziape. Sám sa stará o seba, nikto mu nepomáha. Má syna vo veku 32 rokov
bývajúceho v Obci F., kde žije s priateľkou a 10-ročným synom. Syn ho navštevuje 2 x do mesiaca.
K incidentu 19.7.2012 uviedol, že priateľ navrhovateľky prišiel do domu, trieskal päsťou na dvere a
zobudil ho. Tento spôsob príchodu ho nahneval. Vtedy nepožil alkohol. Priateľ navrhovateľky zavolal
políciu, ktorá ho legitimovala, ale nebol vypovedať ohľadom tohto incidentu na polícii. Navrhovateľka
má kľúče od jeho časti domu, ale nie je to potrebné, aby tam chodila kvôli energiám, pretože pokiaľ
by bolo potrebné vie zabezpečiť opravu.

V prípade vyhovenia návrhu, nemá kde bývať, nemá nasporené žiadne peniaze a v D. nikoho nepozná.
Jeho mesačný príjem je len invalidný dôchodok vo výške 129,40 eur a 17 eur dostáva z odboru
sociálnych vecí. Jeho handicap od narodenia mu spôsobil problémy nájsť si zamestnanie, preto po
roku 1990 robil len na VPP.

Nežiadal priznať trovy konania.

Z výsluchu svedkyne, matky odporcu G. U. vyplynulo, že odporca býva v domovej nehnuteľnosti od
svojho rozvodu. Dom stavali spolu s jej manželom, pomáhala rodina a aj odporca. Od roku 2004, resp.
2005 málo spolu komunikujú, lebo ju odporca napadol, za čo bol odsúdený. Rodinný dom darovala
navrhovateľke, svojej vnučke, lebo sa o ňu, ak to bude potrebné postará. V roku 2011 a 2012 odporca
fyzicky svoju matku nenapadol. Keď mal vypité, správal sa k nej neslušne a nadával jej. Chodili k nemu
na návštevu kamaráti, ktorí u neho pili a boli hluční. Neskôr uviedla, že pred dvomi rokmi ju odporca
vyfackal, ale nevolala políciu a nebola u lekára. Inkaso za rodinný dom platí jeho matka a on prispieva
50 eur od septembra 2011. Matka platí aj daň z nehnuteľnosti. Navrhovateľka neplatí žiadne poplatky
spojené s domom. Odporca jej pomáha v záhrade. Ak by sa k nej slušne správal, súhlasila by, aby v
dome býval aj naďalej. Domnieva sa, že odporca je závislý na alkohole. V roku 2011 sa k nej asi
2 x agresívne správal vo februári 2012 jej nadával, volala navrhovateľku, ktorá prišla aj s priateľom
a ten volal políciu. Matka má z odporcu strach. Vzhľadom na svoj zdravotný stav jej navrhovateľka
zabezpečila opatrovateľku, ktorá jej od októbra, resp. novembra 2011 poupratuje, urobí nákupy a ide
s ňou k lekárovi. Opatrovateľka chodí 2 x do týždňa a navrhovateľka ju navštevuje tiež 1 až 2 x do
týždňa, ktorá jej pomôže v domácnosti. Navrhovateľka nemá záujem v tomto dome bývať, lebo s
priateľom majú krásny dom. Dedičskú dohodu po neb. manželovi uzatvorili z dôvodu, že jej manžel
si to želal pred smrťou. Svedkyňa nevysvetlila súdu, prečo majú s odporcom dlhodobo zlé vzťahy. V
minulosti sa o neho starala, ale teraz si odporca zabezpečuje všetko sám. Svedkyňa sa lieči na vysoký
tlak, má problémy s kĺbmi a berie lieky na srdce.

Z výsluchu svedka, priateľa navrhovateľky S. K. súd zistil, že odporcu pozná od roku 2009, odkedy
začal chodiť s navrhovateľkou. Viackrát bol svedkom ako odporca nadával a urážal svoju matku a
hulákal v spodnej časti domu, kde býva. V roku 2009 až 2011 chodili s navrhovateľkou do rodinného
domu častejšie. Za toto obdobie sa odporca nevhodne správal k svojej matke asi trikrát. Nadával aj
navrhovateľke. Správa sa agresívne, keď je pod vplyvom alkoholu. Od podania tohto návrhu sa správa
lepšie.

Nevidel, že by odporca fyzicky napadol svoju matku. Naposledy bol svedkom incidentu 19.7.2012,
kedy išiel spolu s navrhovateľkou zobrať od odporcu 50 eur. Vtedy sa nemohli dostať do domu, lebo z
vnútornej strany dverí bol kľúč. Odporca neotváral dvere ani keď svedok silno búchal na dvere, preto
išli do jeho časti domu cez I. poschodie, kde býva jeho matka. Tu došlo k incidentu, kedy mu odporca
nadával. Preto zavolal políciu, ktorá ho ukľudnila.

Podľa § 123 Občianskeho zákona, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, používať jeho plochy a úžitky a nakladať sa s ním.

Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie (čl. 20
odst.3 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.; tiež čl. 11 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd z. č. 23/1991
Zb.). Ďalším oprávnením vlastníka je s predmetom vlastníctva nakladať a aj ho zaťažiť vecným
bremenom, dať do nájmu a podobne.

Podľa § 126 odst. 1 cit. zákona, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v citovanom ustanovení
vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať
sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby
je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Ani preukázanie vlastníckeho práva nemusí
byť nárok na ochranu opodstatnený, ak odporca má právo na užívanie veci alebo na zasahovanie
do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností.

Z úspešného preukázania vlastníctva ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na požadovanú ochranu
je už tým samým opodstatnený. Odporca totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie
do vlastníctva navrhovateľa, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom navrhovateľa a spôsobí,
že navrhovateľ na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch,
ak odporca vykonáva oprávnenie vyplývajúce aj z iných skutočností, okrem platných zmlúv alebo
vecných bremien.

Podľa § 3 odst.1 cit. zákon, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Úvaha súdu aplikovať toto zákonné ustanovenie musí byť v každom konkrétnom prípade podložená
konkrétnymi zisteniami, ktorý odôvodňuje záver, že výkon práv je v rozpore s dobrými mravmi a to
s prihliadnutím k rozhodným okolnostiam nielen na strane povinnej osoby, ale aj osoby k výkonu
práva oprávnenej. To znamená, že rozhodnými okolnosťami sa rozumejú tie, ktoré môžu ovplyvniť
odpoveď na otázku, či je možné po navrhovateľovi spravodlivo požadovať, aby sa presadenie jeho
práva neuskutočnilo.

Právo na bývanie je základným ľudským právom.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný.

Súd mal za nesporne preukázané, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou domovej nehnuteľnosti a
priľahlých pozemkov uvedených v tomto návrhu na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.5.2011.

Následne navrhovateľka dala odporcovi spolu so svojou starou matkou, (matkou odporcu) zrušiť
odporcovi trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti. O darovaní nehnuteľností odporcu neinformovali. V
tejto nehnuteľnosti žil spolu s rodičmi a podieľal sa aj na jej výstavbe. V podstate celý život žil v tomto
rodinnom dome s výnimkou, keď sa oženil. Ešte pred rozvodom sa vrátil do tohto rodinného domu a od
roku 1984 ho užíva až doposiaľ. Odporca má vzťah k tejto domovej nehnuteľnosti, ide o jeho rodičovský
dom a nemá možnosť si zabezpečiť bytovú náhradu a je odkázaný len na rodičovský dom. Vzhľadom
na jeho mesačný invalidný dôchodok vo výške 129,40 eur, nie je ani schopný si zabezpečiť bytovú
náhradu a platiť za ňu nájomné, resp. inkaso. Jeho zdravotný stav a postihnutie mu nedovoľujú si
nájsť vhodné zamestnanie v súčasnej dobe a takýto problém mal aj v minulosti. Tento stav ohľadom
zdravotného stavu trvá.

V prípade vyhovenia tohto návrhu by sa odporca stal bezdomovec a stratil by ľudsky dôstojnú možnosť
bývania. Hoci navrhovateľka prisľúbila odporcovi zabezpečiť bytovú náhradu vo forme slobodárne v D., v
čase rozhodovania súdu žiadnym spôsobom nedokladovala, že odporcovi zabezpečila, resp. zabezpečí
bytovú náhradu. Išlo by o konanie navrhovateľky, ktoré je nad rámec zákona, nakoľko odporca zo
zákona nemá nárok na bytovú náhradu. Naviac odporca v D. nikoho nepozná, nemá k mestu žiadny
vzťah, k lekárovi by musel cestovať do L., čím by sa zvýšili jeho náklady, okrem nákladov na bývanie,
ktoré by za svojho dôchodku platiť nemohol.

V priebehu konania nebolo preukázané, že odporca fyzicky napáda svoju matku. Takéhoto konania sa
dopustil v roku 2004, za ktorý čin bol odsúdený. Zo správy OO PZ SR Handlová nevyplýva, že riešil
v čase 2011 - 2012 incident navrhovateľky a odporcu, rovnako zo správy Z.. E. nevyplynulo, že matka
odporcu lekárku navštevovala pre fyzické napadnutie a nemala informácie o alkoholizme odporcu a
ani v obci ho pod vplyvom alkoholu nevidela. Tieto informácie mala len od jeho matky, pričom v správe
uviedla, že matka odporcu je ovplyvniteľná a má psychotické problémy.

V konaní bolo nesporné, že vzťahy medzi odporcom a jeho matkou sú dlhodobo narušené. Odporca
sa však intenzívne k svojej matke vulgárne nespráva a fyzicky ju nenapáda.

Odporca nie je vlastníkom domovej nehnuteľnosti, v ktorej býva, preto vzhľadom na práva a právom
chránené záujmy odporcu, je potrebné vždy porovnať s právom vlastníka (navrhovateľky) na ochranu
proti tomuto, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje. Ak by teda súd návrhu vyhovel, odporca by
sa stal bezdomovec a súd by dal tak prednosť majetkovým právam navrhovateľky pred realizáciou
vyššie uvedených základných ľudských práv odporcu. Preto je výkon práva navrhovateľky požadovať
vypratanie domovej nehnuteľnosti v rozpore s dobrými mravmi. O rozpor výkon práv navrhovateľky
s dobrými mravmi by nešlo len vtedy, ak by odporca poškodzoval svojvoľne právo navrhovateľky
ešte závažným spôsobom (napr. poškodzoval by domovú nehnuteľnosť, odmietol bezdôvodne platiť
primeranú čiastku za užívanie domu a podobne). Odporca takýmto spôsobom nepoškodzuje právo
navrhovateľky, navrhovateľka domovú nehnuteľnosť naviac neužíva, preto do jej vlastníckeho práva
nezasahuje.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh zamietol.

Odporca bol v konaní úspešný, nežiadal priznať trovy konania, preto súd o trovách konania rozhodol
podľa § 142 odst. 1 O.s.p. a odporcovi trovy nepriznal (per analogia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.