Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2012

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200808
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200808.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána J. M. B., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka B.P. R. D. (Ď. C. B.), podľa vlastného
udania v zahraničí bytom naposledy B., Š. M., L. Č. L. M., ulica B. XX, B., naposledy s miestom pobytu
na Slovensku: U. A. L. Ú. L. F. P. D. D., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani JUDr.
Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18,Bratislava proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o
opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.4.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-618-31/PO-
Ž-2011 zo dňa 21.3.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-618-31/PO-Ž-2011 zo dňa
21.3.2012 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-618-31/PO-Ž-2011 zo dňa 21.3.2012 odporca podľa § 13 ods.
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil
azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z
dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to
vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo
zákona o azyle. Ďalej poukázal na navrhovateľove vyjadrenie počas azylového konania, podľa ktorého v
krajine pôvodu nebol zatknutý, zadržaný, vyšetrovaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, len
sa necítil v bezpečí pre celkovú situáciu v krajine pôvodu a poukázal na to, že počas demonštrácií mohol
zomrieť, nakoľko sa tam strieľalo. Vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú. K tomuto záveru
dospel z viacerých dôvodov: 1/ navrhovateľ si kúpil falošné belgické povolenie k pobytu a požiadal
o azyl až potom, ako sa zistilo, že doklad je falošný; 2/ nepotvrdilo sa navrhovateľove tvrdenie, že v
Lugansku sa uskutočnila manifestácia koncom leta až začiatkom jesene 2011, kde došlo k napadnutiu
tých Konžanov, ktorí sú proti vláde v KDR. Uviedol, že verejné zdroje síce potvrdzujú uskutočnenie
manifestácie, aj útok ukrajinských obyvateľov voči zahraničným študentom, avšak tieto sa spájajú s
udalosťou, ktorá sa stala mesiac dozadu pred útokmi, kedy následkom bodnutia nožom zahraničného
študenta zomreli dvaja miestni obyvatelia; 3/ ako nedôveryhodné vyhodnotil odporca aj navrhovateľove
tvrdenie, že sa nezaujímal o vyšetrovanie vraždy jeho otca, nakoľko sa o to zaujímala jeho matka a
strýko; 4/ fakt, že navrhovateľ je stúpencom strany Union Pour La Democratie Et Le progres Social
(ďalej len „UPDS“) nie je dôvodom pre obavy, pretože členov UDPS je v KDR niekoľko miliónov a
nie sú správy o tom, že by bol niekto postihovaný iba v dôsledku samotnej príslušnosti k tejto strane.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil
tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Okrem toho poukázal
na skutočnosť, že zákony KDR zaručujú slobodu pohybu vo vnútri krajiny, cestovanie do zahraničia,
emigráciu a repatriáciu. Navrhovateľ opustil krajinu pôvodu s platným pasom, pričom dôvodom - ako to
on sám uviedol - bolo štúdium v zahraničí. To znamená, že ak by sa navrhovateľ vrátil do krajiny pôvodu
na svoj platný cestovný pas aj po dlhšej dobe, nemal by mať žiadne problémy pri svojom návrate.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
20.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s
rozhodnutím odporcu z dôvodu, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s
obsahom spisu. Ďalej uviedol, že odporca pri hodnotení politickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa
nevenoval dostatočnú pozornosť rokom 2009 a 2010, preto nie je jasné, z akých informácií vychádzal,
keď vyhodnotil navrhovateľovu osobu ako nedôveryhodnú. Taktiež nezohľadnil správu založenú v
administratívnom spise odporcu, z ktorej vyplýva, že v krajine navrhovateľovho pôvodu sú zo strany
vládnucej strany ohrození nie len členovia UDPS, ale aj sympatizanti. V závere návrhu navrhovateľ
uviedol, že mu ako neúspešnému žiadateľovi o azyl a navrátilcovi, v prípade návratu do krajiny pôvodu
hrozí mučenie a neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Uviedol v ňom, že považuje námietky navrhovateľa za účelové a právne irelevantné.
Uviedol že má za to, že dostatočným a zákonným spôsobom zistil skutkový stav veci a napadnuté
rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Vychádzal pritom z obsahu pohovorov vykonaných s
navrhovateľom a zo správ o situácii v krajine pôvodu navrhovateľa, pričom sa zameriaval hlavne na
dôvody uvádzané navrhovateľom. V priebehu azylového konania sa však nepreukázali skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany. Odporca sa naďalej pridŕža dôvodov
svojho rozhodnutia tak, ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na pojednávaní súdu oznámil, že
navrhovateľ bol z dôvodu jeho odchodu z pobytového tábora vyradený z evidencie žiadateľov o azyl
dňom 24.4.2012.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle.,
§ 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov oboch účastníkov
konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-618/PO-Ž-2011 z obsahu
ktorého zistil, že navrhovateľ bol 24.12.2011 zadržaný na OHKPZ Čierna nad Tisou z dôvodu, že
ním predložené povolenie na pobyt v Belgicku vykazovalo známky falšovania, ktorá skutočnosť bola
následne potvrdená odborným vyjadrením Oddelením analýzy cestovných dokladov UHCP Sobrance
zo dňa 24.12.2011. Následne požiadal o azyl na území Slovenskej republiky dňa 24.12.2011. O tejto
skutočnosti bolo na Oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou za účasti tlmočníka
spísané vyhlásenie cudzinca, v ktorom navrhovateľ uviedol ako dôvod podania svojej žiadosti - obavy
o svoj život a hrozba smrti z dôvodu jeho politických názorov. Vstupný pohovor sa uskutočnil dňa
10.1.2012. Navrhovateľ na vstupnom pohovore okrem iného uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel v
roku 2010 na Ukrajinu z dôvodu štúdia, avšak ako uviedol, štúdium bola len zámienka pre opustenie
domovského štátu, pričom ale mal toto štúdium už vopred zabezpečené. Uviedol, že nebol trestne
stíhaný, nemal žiadne problémy so štátnou mocou a že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia.
Podľa navrhovateľových slov obyvatelia krajiny jeho pôvodu sú všetci v ohrození života, nakoľko sú
zabíjaní na ulici. Navrhovateľ podľa vlastných slov nemal v krajine pôvodu žiadne problémy a ani sa
mu tam nič konkrétne nestalo. Od smrti svojho otca (podľa navrhovateľa bol v roku 2008 zavraždený
ako sa domnieval z dôvodu, že pracoval pre vládu - tajnú službu) od začiatku roka 2009 sa začal
zaujímať o politiku a stal sa sympatizantom strany UDPS, avšak ako sám zdôraznil nebol jej členom.
Ako dobrovoľník sa zúčastňoval súkromných porád strany, zúčastnil sa troch demonštrácií, konaných
30.6.2009, vo februári a marci roku 2010. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vláda vysielala na demonštrácie
ozbrojené zložky, ktoré strieľali do demonštrantov a z tohto dôvodu sa obával, žeby

mohli aj do neho strieľať. Zo strachu, že by mohli streliť aj do neho sa navrhovateľ rozhodol opustiť
krajinu pôvodu. Navrhovateľ vzápätí uviedol, že na demonštrácii nebol nikdy postrelený a v súvislosti
s demonštráciami nikdy nebol políciou zadržaný ani vypočúvaný. V spise sú založené správy o krajine
pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré sú identifikované v súhrnných materiáloch,
označených v napadnutom rozhodnutí.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s
obsahom spisov a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci:

Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi: Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle
je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom
ustanovení. Navrhovateľ svoju žiadosť odôvodňoval obavou zo zastrelenia pri demonštráciách, nakoľko
sa zúčastnil troch demonštrácií - pochodov, pričom pri akciách tohto druhu vláda KDR posiela voči
demonštrantom ozbrojené zložky, ktoré do účastníkov strieľajú. V tejto súvislosti sa teda obával,
že by sa mohol stať obeťou takejto streľby. Tiež uviedol, že on sám nebol nikdy objektom záujmu
bezpečnostných či iných štátnych orgánov, nemal so štátnou mocou žiadne problémy a že nikdy sa mu
nič nestalo. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ nebol členom strany UDPS a preto jeho tvrdenie,
že sa zúčastňoval porád na ktorých sa mali pripravovať (organizovať) pochody tejto strany vyznieva
nepravdepodobne a v konečnom dôsledku podporuje odporcovo konštatovanie o nehodnovernosti
navrhovateľa, súd poukazuje na skutočnosť, že iba odkaz na nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľa (napr. policajné zásahy včítane streľby do účastníkov pochodov) nemôže byť automaticky
dôvodom k udeleniu azylu. A to i napriek tomu, že s takýmto postupom štátu iste nemožno
súhlasiť a je náležité ho odsúdiť. S poukazom na navrhovateľom prednesený dôvod jeho žiadosti o
azyl je však potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ nevyjadril obavu z konkrétneho prenasledovania svojej
osoby, ale z obavy, že by sa mohol stať náhodnou obeťou represií zo strany štátu v prípade streľby
do davu ľudí, ktorí sa pochodov či demonštrácií konaných v budúcnosti zúčastnia. Podľa názoru súdu
k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/
bod. 1.) okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie
subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe (žiadateľovi o azyl - navrhovateľovi). V prejednávanej veci
však tento subjektívny faktor (prenasledovania alebo jeho hrozby) nebol naplnený. Žiaden štátny orgán
nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného či iného postihu. S poukazom
na uvedené iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky
udelenia azylu, teda k opodstatnenosti prezentovaných obáv. Ak sa teda navrhovateľ obával toho, že
by sa stal náhodnou obeťou prípadnej streľby do ľudí ak by sa pochodov či demonštrácií zúčastnil, iba
takáto jeho obava nemôže viesť k udeleniu azylu.

V prejednávanej veci je však rovnako významnou skutočnosť, že ak by aj navrhovateľ hypoteticky bol
objektom perzekúcie, resp. ak by jeho obava z nej aj bola opodstatnená, jeho žiadosti o azyl by nebolo
množné vyhovieť. Navrhovateľ totižto (ako to uviedol v priebehu vstupného pohovoru) legálne vycestoval
z KDR na Ukrajinu koncom leta 2010 a to jednak z dôvodu ním prezentovanej obavy a aj z dôvodu
štúdia. Ak teda svoj „problém“ vyriešil tým, že sa presídlil do iného štátu a to na obdobie niekoľkých
rokov (dĺžka štúdia), v ktorom zjavne akékoľvek (aj represívne) zásahy štátnej moci KDR nehrozia,
pričom na Ukrajine sa zdržiaval viac ako jeden rok, udelenie azyl z dôvodu ktorý nie je možné. Ako
to bolo uvedené z dôvodu, že: 1/ sám sa ochránil pred prípadnou hrozbou;. 2/ medzi prezentovaným
dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie
je zanedbateľným či nutným.

Pretože navrhovateľom vyslovený dôvod žiadosti o azyl nie je možné kvalifikovať ako opodstatnenú
obavu z prenasledovania z politických dôvodov a pretože aj v prípade ak by teoreticky k splneniu
predpokladov § 8 zákona o azyle mohlo dôjsť tým, že navrhovateľ vycestoval z domovskej krajiny do
iného štátu v ktorom žil a pôsobil dlhší a nie zanedbateľný či nevyhnutný čas svoj prípadný problém
vyriešil - ochránil sa. O udelení azylu za daného stavu by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by podal
žiadosť o azyl ako žiadateľ na mieste, avšak iba vtedy, ak by v tomto prípade boli splnené predpoklady
udelenia azylu v zmysle zákona o azyle. Táto situácia však v prejednávanom prípade nenastala.

K výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ dôvodil v podanom návrhu, že v prípade jeho
návratu mu ako navrátilcovi - neúspešnému žiadateľovi o azyl hrozí mučenie, neľudské či ponižujúce
zaobchádzanie a to aj s poukazom na situáciu v KDR, pričom poukázal aj na nebezpečie, vyplývajúce z
vojenského konfliktu, ktorý má v KDR prebiehať. Súd tieto námietky, resp. argumentáciu navrhovateľa
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nevyhodnotil ako dôvodné. Pokiaľ ide o prezentovaný
vnútroštátny ozbrojený konflikt, zo žiadnych správ o krajine pôvodu navrhovateľa nevyplýva jeho
existencia. Pokiaľ ide o bezpečnostné riziká navrátilcov je skutočnosťou, že v spise odporcu sa nachádza
článok denníka The Guardian podľa ktorého konžským navrátilcom hrozí pri ich návratoch nebezpečie,
pričom tento článok vychádzal zo správy „Nebezpečný návrat“, spracovanej nevládnou organizáciou
„Justice First“ . Predmetná správa mapuje obdobie rokov 2006 - 2011 a týka sa malého počtu navrátilcov
(17 dospelých) z ktorých väčšina bola aktívnymi v opozičných politických hnutiach. Okrem tohto

novinového článku, na ktorý poukázal aj navrhovateľ vo svojom stanovisku k jeho žiadosti o azyl, niet
iných správ, ktoré by opisovali bezpečnostné riziká návratov do KDR. I keď informácie obsiahnuté v ňom
nie sú priaznivými je potrebné poznamenať, že mapujú obdobie 6 rokov (2006 - 2011), týkajú sa iba
malého poštu navrátilcov, pričom nesvedčia o systematickom postupe štátnych orgánov KDR vo vzťahu
k navrátilcom. Naviac v článku, resp. v správe na základe ktorého bol článok napísaný je konštatované,
že opísané zlé zaobchádzanie sa vo väčšine prípadov týkalo osôb činných v opozičných hnutiach, teda
zjavne o takejto ich činnosti museli mať orgány KDR vedomosť, čo nie je prípad navrhovateľa, ktorý nebol
členom žiadnej strany a do styku s orgánmi KDR nikdy neprišiel. S poukazom na uvedené fakty, podľa
názoru súdu iba na základe predmetného článku printového média nie je možné všeobecne konštatovať
bezpečnostné riziko návratu každého konžského navrátilca. V spise odporcu sú však založené aj správy
oficiálnych zdrojov (Hraničná agentúra Spojeného kráľovstva - 9.3.2012, MZV USA - 8.4.2011), podľa
ktorých sa konžskí navrátilci (bez ohľadu či ide o dobrovoľné alebo nútené návraty) nestretávajú s
nadmerným obťažovaním, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj IOM. Výnimku tvoria navracajúci sa zločinci.
Súd po vyhodnotení uvedených správ dospel k záveru, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho
pôvodu tomuto nehrozí nebezpečenstvo, ktoré by zodpovedalo vážnemu bezpráviu v zmysle zákona
o azyle. A to i napriek tomu, že nie je absolútne možné vylúčiť osobné zlyhanie konkrétneho štátneho
úradníka KDR, vybavujúceho navrátilca po jeho vstupe na územie KDR. Takéto osobné zlyhanie však
môže existovať aj v iných štátoch daného regiónu a iba na jeho prípadnej existencii podľa názoru
súdu nie je na mieste konštatovanie o bezpečnostnom riziku návratu navrhovateľa, ktorý KDR opustil
legálne za účelom štúdia. Ak by nebezpečie návratu intenzity vážneho bezprávia skutočne existovalo,
niet pochýb o tom, žeby o jeho existencii boli k dispozícii aj iné správy rôznych zdrojov.

Pretože v konaní odporca nezistil okolnosti, ktoré by navrhovateľovi ako navrátilcovi hrozili v prípade
jeho návratu, pričom ani navrhovateľ tieto nepreukázal, súd potvrdil aj výrok napadnutého rozhodnutia,
ktorým navrhovateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana.

Pokiaľ ide o námietku, že odporca nevenoval pozornosť vražde navrhovateľovho otca súd poukazuje na
obsah navrhovateľovej výpovede pred odporcom urobenej počas vstupného pohovoru, keď navrhovateľ
uviedol, že otec mal pracovať pre vládu (v tajne službe), teda zjavne príčiny tohto činu (ak k nemu
vôbec došlo) nesúvisia s navrhovateľom. Práve pre charakter organizácie v ktorej mal otec navrhovateľa
pracovať by bolo možné o páchateľoch a motíve ich činu iba špekulovať. Ak sa teda odporca touto
skutočnosťou nezaoberal, jeho postup je dôvodný.

Pokiaľ ide o námietku, že odporca neuviedol na základe čoho dospel k záveru o nehodnovernosti
navrhovateľa súd poukazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z ktorého je zrejmé, na
základe čoho k takémuto záveru dospel.

Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľ nemá pravdepodobne
skutočný záujem na azyle, pretože nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom
prostriedku voči rozhodnutiu odporcu - dokonca ešte pred samotným podaním opravného prostriedku
opustil ubytovacie zariadenie odporcu a jeho pobyt odvtedy nie je známy. Takéto jeho počínanie nesie
zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.