Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24Er/138/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107205037
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Krošlák Cmerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2107205037.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: X.
G., Z.. XX.XX.XXXX, G.Z. XXXX/XX, XXX XX K., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára
so sídlom P. Pazmáňa č. 49/3, 927 01 Šaľa, pre vymoženie sumy 219,07 EUR s príslušenstvom a trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 052444 zo dňa 26.02.2007 v zmysle § 45 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 5572/2006 zo dňa 03.11.2006, ktorý sa stal
právoplatným dňa 20.11.2006 a vykonateľným dňa 23.11.2006.

Súdny exekútor doručil dňa 26.03.2010 na Okresný súd Trnava podanie označené ako Podnet na
povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie v časti z dôvodu, že exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je zákonom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č.k. SR 5572/06 zo dňa 03.11.2006 bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť sumu 219,07 EUR (6 600,00 Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne
zo sumy 211,11 EUR (6 360,00 Sk) od 31.07.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 106,29
EUR (3 202,00 Sk), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 1530458 uzatvorenej
dňa 26.05.2006, ktorú povinný riadne a včas neplnil.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších

predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 8a zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 28.02.2007, spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Oprávnenýakododávateľapovinnýakospotrebiteľuzavrelidňa26.05.2006Zmluvuoúvereč.1530458.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia má táto zmluva povahu spotrebiteľskej zmluvy. Základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku
spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Súd má dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie

úverov a z ničoho nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnému na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy
je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd
jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné

okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva,
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 28.02.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 28.02.2007, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 28.02.2007, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Odhliadnuc od uvedeného, aj keby sa zmluva o úvere mala posudzovať podľa Obchodného zákonníka,
s veľkou pravdepodobnosťou by zmluva nerešpektovala ani zásadu v zmysle § 265 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú totiž právne relevantné pri výkone
práva a tým, že predmetné ustanovenie všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku,
majú tieto zásady v tomto prípade právnu záväznosť. S najväčšou pravdepodobnosťou by zmluvao úvere nespĺňala ani túto obchodnoprávnu zásadu, a to najmä z pohľadu jednoznačne porušenej
rovnováhy účastníkov zmluvného vzťahu s prihliadnutím na skutočnosť, že aj pre obchodné záväzky je
v dôsledku § 1 ods. 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi (napr. úrok z omeškania vo

výške 0,25 % za každý deň omeškania, povinnosti sú v zmluve stanovené takmer výlučne povinnému
a naopak, práva len oprávnenému, zjavná nerovnováha účastníkov, neprimeraná odplata...atď.)

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, priznáva v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku

vydanémunaúzemíSlovenskejrepublikyzauvedenýchpredpokladovúčinkyexekučnéhotituluvzmysle
Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) a c).

Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
( § 1 ods. 3).

Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je

prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva

môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 1530458 sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v
ktorých bod 17. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len ,,rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde: rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútroštátnych predpisov

rozhodcovského súdu.
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky: ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok).

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach zmluvy o

úverejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysleextenzívnehovýkladu§53ods.1 vspojenísods.
3Občianskehozákonníkavznenído28.02.2007.Vodseku3(vsúčasnostiodsek4)súdemonštratívnym
výpočtom uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 01.01.2008
boli medzi neprijateľné podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní (v súčasnosti ods. 4 písm. r)). Aj napriek tomu, že písm. r) bolo do ustanovenia § 53 ods. 4
doplnené až s účinnosťou od 01.01.2008, teda po uzavretí Zmluvy o úvere, súd považuje rozhodcovskú
doložku dojednanú v predmetnej Zmluve o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to na základe
skutočnosti, že výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníkaje iba exemplifikatívny, teda príkladný (vychádzajúc zo slova ,,najmä“), a preto výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách neuzatvára. Dopĺňanie výpočtu zákonodarcom je reakciou na
nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo na

základe smernice č. 93/13/ES.

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,
je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v Zmluve o úvere vychádzal

súd z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské
podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je
poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte Európskej únie, minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o
nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti

konformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Podľa bodu 17. Zmluvy o úvere si síce žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom Slovenskej
republiky a rozhodcovským súdom, ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je žalujúcou stranou

dodávateľ, ktorému vyhovuje konanie pred súkromným rozhodcovským súdom, a nie pred štátnym
súdom. Pre spotrebiteľov je pritom významné ustanovenie § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd
s príslušnosťou v mieste ich bydliska. Rozhodcovská doložka je jednou zo zmluvných podmienok
zapracovaných do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby bola spotrebiteľom

individuálne dojednaná. Dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi je
reálny predpoklad, že je to zvyčajne veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi,
ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto
rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči

nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka,
ktorá je dohodnutá v Zmluve o úvere, ako v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej
všeobecných podmienkach tvoriacich jej súčasť, a ktorá je individuálne nedojednaná, v zmysle ktorej je

síce daná možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, ak ale už dôjde k
výberurozhodcovskéhosúdužalujúcimdodávateľom,jespotrebiteľnútenýsapodrobiťrozhodcovskému
konaniu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2007, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 28.02.2007 neplatná.

Rozhodcovská doložka koncipovaná v takomto znení je naozaj neprijateľná a napadnuté ustanovenie
absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej

formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Tunajší súd navyše
zastáva názor, že už samotná forma Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, t.j. drobný, ťažko
čitateľný, husto popísaný text už sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa
s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na

základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a

rozhodnúť,apretorozhodcovskýrozsudokjenulitnýaakoexekučnýtituljeneúčinný.Týmjedanýrozpor
exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zastavenie exekučného konania súdom aj bez návrhu
v zmysle § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní podľa § 45 ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods.
1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu zastavil.

S ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou

exekúciou, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.