Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410207606
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8410207606.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnému H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O., o vymoženie
199,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.
8Er/1315/2010-26 zo dňa 06.12.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým zastavil.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 52
ods. 1, 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a § 251
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že v danom prípade by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov sp. zn. II/2010-3351 zo dňa
27.09.2010, ktorý je vo veci exekučným titulom, boli v rozpore s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, uvedená v čl. 4.9 Rozhodcovská doložka a riešenie sporov, vo
Všeobecných obchodných podmienkach Tatra banky, a.s., teda právneho predchodcu oprávneného, je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

nedovolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve, ktorou zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, je
neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Rozhodnutie o trovách exekučného konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR a je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutílehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná
vo veci exekúcie, je oprávnený konať iba ako exekučný súd a nie je vecne príslušný konať vo veci ako
súd vyššej inštancie. Vychádzajúc z dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka, úvaha a postup súdu prvého stupňa nie sú správne, lebo ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
uvedená právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Právny predchodca oprávneného naviac len plnil svoju
povinnosť, vyplývajúcu mu z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, celkom vo výške 19,85
eur.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu,
podľa ktorého sa stotožnil s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka, a preto nariadil predložiť vec
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 30.11.2010. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý dňa 10.12.2010 požiadal exekučný súd, aby ho poveril vykonaním exekúcie.

Na základe žiadosti súdneho exekútora mal súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia.

Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade, že takýto rozpor zistí,
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

V danej veci exekučný súd takto nepostupoval. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie nerozhodol a exekučné konanie zastavil podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Zcitovanéhoustanovenia§45ods.1zákonaorozhodcovskomkonanívyplýva,žeuvedenéustanovenie

sa vzťahuje na procesnú situáciu, kedy je už exekúcia v štádiu, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní bez toho, aby najprv (obligatórne) postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadku.Prepostuppodľaust.§45ods.2zákonaorozhodcovskomkonanínebolisplnené

predpoklady, lebo ak súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)
dospel k záveru, že tento nie je vykonateľný, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnuť, nie konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/154/2011

zo dňa 27.02.2012, zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Cpj 28/2010 zo dňa 23.01.2012 a tiež z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje nesprávny procesný postup prvostupňového súdu.
Zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní neprichádza do

úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne postupovať podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v
súvislosti s jeho zisteniami rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.