Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221908
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214221908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté deti: E. Y., X.. XX.S. XXXX a Á. Y., X.. XX.E. XXXX, obaja bytom u rodičov,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa
rodičov: matky - navrhovateľky: C. Y., K.. J., X.. XX.C. XXXX, L. E. XXX/X, Y. H., právne zastúpenej JUDr.
Ladislavom Pongráczom, advokátom so sídlom Alžbetínske nám. 1203/2, 929 01 Dunajská Streda, a
otca - odporcu: E. Y., X.. XX.C. XXXX, L. E. XXX/X, Y. H., právne zastúpeného Advokátkou kanceláriu
Bános s.r.o. so sídlom Mierové námestie 2, 924 01 Galanta, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania, a to navrhovateľky Angeliky Víghovej, rod Puzsérovej, nar.
16.apríla 1978 a odporcu Jána Vígha, nar. 29.augusta 1971, uzavreté dňa 18.októbra 1997, zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu Okoč, zväzok 12, ročník 1997, strana 29, por.č. 18, r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:
Maloleté deti E., X.. XX.S. XXXX a Á., X.. XX.O. XXXX sa zverujú do striedavej starostlivosti matky a
otca tak, že maloleté deti budú každý párny týždeň u matky a každý nepárny týždeň u otca, opakovane.

Vo veci práv a povinností sa dohodli, že ten rodič, ktorý má práve stanovený styk s dieťaťom, nadobúda
také práva a povinnosti, ako keby mal dieťa v osobnej starostlivosti.
Obe maloleté deti budú mať trvalé bydlisko na adrese E. Č.. XXX/X, Y. H..
Odovzdávacie detí sa bude vykonávať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí
aktuálne dohodnutý styk s dieťaťom, vždy v nedeľu o 16.00 hod.
Rodič, ktorému končí styk s dieťaťom je povinný v mieste svojho bydliska obe maloleté deti riadne
pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi.
Rodičia maloletých detí sa dohodli, že detské prídavky bude poberať matka maloletých detí.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 3.decembra 2014 domáhala o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh
odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 18.októbra 1997 na rímskokatolíckom farskom
úrade. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Zosobášili
sa po ročnej známosti. Ich manželstvo bolo usporiadané asi 10 rokov, ale od začiatku manželstva
sa odporca choval povýšenecky, arogantne a ponižoval navrhovateľku, pociťovala psychické týranie.

Situácia sa vyhrotila natoľko, že sa v júli 2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Ich vzťah je vážne
narušený a trvalo rozvrátený, ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a nie je možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia.Odporca sa k návrhu písomne vyjadril v tom smere, že s návrhom na rozvod súhlasí. Tvrdí, že
manželstvo medzi nimi nebolo nikdy usporiadené. Od samého začiatku mali komunikačný problém. Po
deviatich rokoch manželstva to s navrhovateľkou psychicky nezvládal, na všetko bol sám. V tej dobe

si našiel priateľku, chcel sa rozviesť, avšak navrhovateľka nesúhlasila. Snažil sa riešiť ich vzťahové
problémy, ale všetky pokusy nevychádzali. Od manželky sa odcudzil, nekomunikujú spolu, ani nežijú
intímne. K takémuto riešeniu ich už dlhšie trvajúcej manželskej kríze dospeli obaja, po vyjasnení si
vzájomných postojov a dôslednom zvážení situácie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a jednak
sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, potvrdením mesta
Y.F. H. z 27.novembra 2014, rodnými listami oboch maloletých detí, potvrdením o podaní daňového
priznania navrhovateľky za rok 2013, správou ÚPSVaR o šetrení výchovného prostredia maloletých detí
z 21.januára 2015, správou Mestského úradu Y. H., potvrdením o zdaniteľných príjmoch odporcu za
rok 2014, mzdovým listom odporcu za rok 2014, vyjadrením ÚPSVaR z 26.februára 2015. Následne, v

súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie
za skončené.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia
sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka ale aj odporca sú jednoznačne
rozhodnutí pre rozvod manželstva. Obaja sa vzorne starajú o svoje deti. Ich domácnosť trpela početnými
nedorozumeniami, ktoré sa vyhrotili do obojstrannej nedôvery a aj do sklamania, až odporca nadviazal
následkami nezhôd aj mimomanželský vzťah a navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Následne

sa dostali do bludného kruhu hádok a nedorozumení, ktoré toho času už nie je možné zmierne
vyriešiť a ich manželský vzťah je v hlbokej kríze. Ich manželská nezhoda je nezlučiteľná s účelom
manželstva, a teda nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie. Preto navrhli, že je v záujme ich
detí ukončiť ich manželstvo rozvodom. Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd vidí v dlhodobo
neefektívnomriešeníproblémov,ktorésavyhrotilidonarušeniadôvery,vzájomnéhocitovéhoochladenia

až odcudzenia. Za tejto situácie už nemajú záujem budovať spoločnú domácnosť. Nakoľko nie je možné
túto partnerskú nezhodu zvrátiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na pojednávaní obaja účastníci predložili rodičovskú dohodu, ktorú kolízna opatrovníčka podporila a
navrhla súdu ju schváliť, nakoľko je v prospech maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnejstarostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších

skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,

ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vovšetkýchpodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinnostíbysamalimatka
a otec maloletých detí dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je
až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie

súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom,
komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové
väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné,
záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery
rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).
Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom, a to

schválenímpredloženejrodičovskejdohody,takakojevovýrokutohtorozsudku,nakoľkoniejevrozpore
zo zákonom a je v prospech maloletého dieťaťa.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli
prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods.
3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia
zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod

a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.