Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková Sziegel
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/248/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213214869
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213214869.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :
U. B. J., I..J.., O.: XX XXX XXX, J. J. Q. XXXX/XXX, H., zastúpený advokátskou kanceláriou: ERASMUS
LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava proti žalovanému : P. P., F.. XX.XX.A., T. A. P. Č.. XX, o
zaplatenie 972,63 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 629,-€ s úrokom z omeškania 0,025% denne zo sumy 629,-
€ od 13.4.2011 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi pomernú časť trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku
z návrhu 17,00 € a trovy právneho zastúpenia v sume 41,67€ k rukám AK ERASMUS LEGAL s.r.o.
Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2013 domáhal zaplatenia pohľadávky 972,63
€ spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do dňa predpisu poslednej splátky vo výške
0,35 €, kapitalizovaným denným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predpisu poslednej
splátky do dňa podania návrhu vo výške 216,91 €, úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy
869,23 € od 16.07.2013 až do zaplatenia, spolu s trovami konania na tom právnom základe, že medzi
účastníkmi konania žalobcom ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, bola dňa 29.04.2010 uzavretá
úverová zmluva pod číslom XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sa stali aj úverové podmienky . Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 629,-€, ktoré sa zaviazal žalovaný splácať v
mesačných splátkach v počte 12 po 72,84 €. Bez bližšej špecifikácie výšky sumy úhrady na dlhu žalobca
konštatoval uplatnenú výšku pohľadávky čo do istiny 629,-€, zmluvného úroku 183,91 €.
Dňom 02.10.2013 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný na špecifikáciu spôsobu výpočtu výšky
pohľadávky a doložení zmluvy podľa náležitosti stanovených podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 v platnom znení, Novely 129/2010. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 09.12.2013 špecifikoval
pohľadávku čo do istiny 629,00€. Výšku úroku z istiny uviedol sumu 183,91 €. Konštatuje, že je počítaná z
dlžnej sitiny príslušnému dňu sumu 16,-€ ako poplatok za upomienku, a kapitalizovaný úrok z omeškania
vo výške 9% ročne z celkovej neuhradenej istiny spolu s úrokmi počítané za obdobie do 22.06.2010
vo výške 0,43 €, a následne vo výške 181,73 €. Náležitosťami úverovej zmluvy sa vyjadril, že považuje
úverovú zmluvu za platne uzavretú, majú všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Čo do výšky splátok úveru považoval tieto dojednané podľa bodu 52, kde bolo uvedených počet splátok,
splatnosť jednotlivých splátok, dátum ďalších splátok, dátum poslednej splátky, a jednotlivých splátkach
bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatkov za vedenie úverového účtu a úroky ako aj úhrada
za poistenie.
Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že výška pohľadávky je do 1.000,-€, kde nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd
rozhodol bez pojednávania, vyhlásil rozsudok.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršich svoje zmluvné postavenie.
Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej
sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej
sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú
sadzbu .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :
a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko ,
miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu
b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom
d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú
výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu ,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu
i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok ,
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver,
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo
najpresnejší odhad
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7
q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 pri nesplnení
podmienok podľa odseku 1 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej
základe :
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba .
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/ b/ d/ - j/ , k/ a
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov .
Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným.
Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete
plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým,
že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť
žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp.
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto
faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku ,
a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,
návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
častí zmluvy.
Vychádzajúc zo zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov, ak úverová zmluva neobsahuje náležitosti, podľa § 4 ods. 2
písm. a/,b/,d/ až j/,k/, a l/ . Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ a to výška počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia. K primárnemu účelu právnej úpravu
normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 , písm.
i/ zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku každej stavu uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež
prípadné poplatky. Naplnenie uvedenému účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúc aj
vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov, čím vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu
právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce ani problematickým
údajom o úrokoch z ktorého nebude schopný vyvodiť , aké bude skutočné navýšenie sumy reálne u
poskytnutej a teda i celková cena za ktorých si požičiava , a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.
V tomto smere poukazujúce procesný súd na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa X.XX.XXXX
Č..P.. XXCo XXX/XXXX - XXX R. J. J. P.E. XC XX/XXXX-XX Z. J. C. J. ako aj zaujatého právneho
názoru na ktorý odkazuje v tomto rozsudku Krajský súd a to uznesenie P. J. R. Q. W. X.X.XXXX Č..P..
XXCoE XXX/XXXX-XXa XXCo/XXX/XXXX-XX R. J. J. P. XC/XXX/XXXX-XX Okresného súdu Dunajská
Streda. Vzhľadom na neexistenciu splnenia podmienky podľa § 4 ods. 2 písm. i/ sa považuje takto
uzavretá zmluva v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ za bezúročnú, a bez poplatkov.
Vzhľadom na to, že úver pre nesplnenie podmienok absentujúceho splátkového kalendára, bol úverom
bez úročným a bez poplatkov. Žalobcovi vznikol nárok len ne zaplatenie istiny čo do výšky finančného
plnenia. Pôžička bola poskytnutá vo výške 2000€. Žalovaná zaplatila na istine 2361,63 €, v dôsledku
čoho dlh zanikol splnením, zákonom dovolenej výške.
Z predloženej úverovej zmluvy uzavretej dňa 29.04.2010 vyplýva, že žalovanému žalobca poskytol úver
na kúpu tovaru názvom H. Z. R.S. A. za predajnú cenu 799,-€, s celkovou čiastkou spotrebného úveru
719,10 €, pričom celková výška úveru bola 719,10€. V bode 50 bola dojednaná výška mesačnej splátky
47,99 €, v bode 51 v počte 24 splátok, ročná úroková sadzba stanovená na 39,86%, RPMN 48,9%
a priemerná hodnota RPMN 37,93%. Celkové náklady spotrebiteľa v bode 56 boli vyčíslené sumou
355,86 €. Dátum prvej splátky bol stanovený 02.11.2009, lehota splatnosti 15.10.2011. Súčasťou zmluvy
sa stali aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s..
Pred žalobnou upomienkou zo dňa 28.01.2010 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky -
neúspešne.
Napriek výzve súdu na doloženie dokladov svedčiacich o počte termíne splátok , tieto žalobca
nepreukázal.
Vzhľadom na to, že úver pre nesplnenie podmienok absentujúceho splátkového kalendára, bol úverom
bez úročným a bez poplatkov. Žalobcovi vznikol nárok len ne zaplatenie istiny čo do výšky finančného
plnenia. Pôžička bola poskytnutá vo výške 719,10€. Žalovaná nezaplatila ani jednu splatnú splátku, v
dôsledku bol nárok žalobcu dôvodný v časti poskytnutej istiny úveru.
V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, odporca sa dostal do omeškania z nezaplatením splátok, keď
navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených zákonom v zmysle § 3
Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 586/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník,
kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o 8percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Výška úroku
Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa odporkyni činila 1,% + 8% = 9% Navrhovateľ si
uplatnil úrok nižší než bol zákonom možný úrok z omeškania, z dôvodu ktorého súd priznal 9,% z dlžnej
sumy. Vzhľadom na výšku dojednaného úroku z omeškania je tento nižší než zákonný úrok z omeškania,
z dôvodu ktorého súd zaviazal žalovaného na zaplatenie v dohodnutej výške.
Podľa § 544 ods. 1 a 3 Obč. zákona, ak strany dojednanú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).
Účastníci konania si dojednali zmluvnú pokutu vo všeobecných obchodných podmienkach , ktoré sa mali
stať súčasťou zmluvy . Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 až 3 jedná o podmienkach dojednaných
s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami, alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu
priložené. Preto Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky , ktoré sú
všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmami organizáciami pre jednotlivé
druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti, ako sú všeobecne zasielateľské
podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá , že pre
podnikateľov sú tieto podmienky , kto podniká v tejto oblasti, a sa ho dotýkajú, sú všeobecne známe.
Zákon predpokladá pred platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade
takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluve, že všeobecné obchodné podmienky
na ktoré sa odkazujú, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné
obchodné podmienky , hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť
obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky uvedené v odseku
1 cit. ustanovenia, nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú
užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky, ich záväznosti prísnejšie, ako pri
Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami
vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranami
uzavierajúcu zmluvu známe, alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V
prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky , napríklad také, ktoré vypracovala
používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými
stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky
odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné
podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku v záväznosti požaduje ich
priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá
strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá , a uprednostňuje zmluvné
dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky , ako nepriame zmluvné
dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subscidiárnu povahu, t.j. dispozitívny
charakter, a zmluvné strany môžu toto interpretačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú
stanovené zmluvné formuláre, ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré
môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných
následkov, v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. Zásadne platí, že kogentnými ustanoveniami sú
ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Vychádzajúc z dikcie ust. § 544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré
ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len
písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd mal za to, že dojednanie
zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré by mali byť známe účastníkovi
spotrebiteľskej zmluvy , ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na dojednanie zmluvnej
pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané odporcom, nie je zrejmé, či sa nimi
takto mohol riadne oboznámený, aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných
podmienok, ťažko čitateľné, ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní
zmluvy, na ktoré už existujú rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré považujú takéto zmluvy za
neplatné. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve,
súd návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok
stanovených v zákone, dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky
odporca nepodpísal.
V tomto smere je potrebné poukázať už na rozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti s nepriznaným
nárokom zmluvnej pokuty vo veciach spoločnosti U. B. I..J.., S. W. C. XX.XX.XXXX Č..P.. XCo XXX/
XXXX-XX, P. Z. J. C. J. S. C. XX.XX.XXXX, Č..P.. XC XX/XXXX-XX o nepriznaní nároku na zmluvnú
pokutu ako aj v rozsudku XCo XXX/XXXX-XX zo dňa 10.12.2013.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov konania pomernej časti voči
žalovanému, ktorý v konaní mal v pomere menšiu úspešnosť, než žalobca. Trovy konania predstavujú
zaplatený súdny poplatok z návrhu 66,00€ podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
6% z hodnoty konania, najmenej 16,50 € a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci
(prevzatie veci 01.06.2012, spísanie návrhu 17.01.2013). Jeden úkon právnej pomoci z hodnoty konania
972,63 € činí 51,45€ podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách . Advokát
si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z
výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2012
činila 763,-€ z toho 1/100 činí 7,63 € a v roku 2013 činila 781,-€ z toho 1/100-ina činí 7,81€. Celkom
odmena advokáta s hotovými nákladmi 118,34 €.
Advokát je platcom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. Vyhlášky, mu vznikol nárok na vyplatenie DPH tak z
odmeny ako aj z hotových nákladov 118,34€ činí 20% 23,7€. Celkom trovy advokáta 142,04€.
Z uplatneného nároku 972,63 € bol žalobca úspešný čo do istiny 629€, čo prestavuje 64,67% úspech a
žalovaný bol úspešný v časti 35,33% uplatneného nároku. Potom pomer úspešnosti žalobcu je rozdiel
64,67% - 35,33%= 29,34%, v ktorom pomere súd priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.