Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110226923
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2110226923.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: C. K.,
nar. XX.XX.XXXX, C. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv
spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 166,58 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 162,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 162,63 eura od 26.06.2009 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 80,10 eura do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 20,02 eura do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.10.2010, doručeným súdu dňa 25.11.2010, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 830,46 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 830,46 eura od 26.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.07.2005 uzavrel s odporcom Zmluvu č. A1954124,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ
vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované
navrhovateľom, pričom SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ
pri uzavretí Dodatku k zmluve č. A1954124 odpredal odporcovi mobilný telefón značky Nokia N95
za kúpnu cenu 0,03 eura. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
vyfakturovaných v období 16.02.2009-15.04.2009, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku kZmluveč.A1954124časťnásledkyneplneniasizmluvnýchpovinností,jepovinnýzaplatiťnavrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eura. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 11.06.2009 oznámil
odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich

úhradu v dodatočnej lehote a následne v zmysle Článku 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť
Zmluvy č. A1954124. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Poplatok za upomienku vo výške 1,33 eura si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatňuje úrok
z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. odo dňa 26.06.2009.

Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 14Ro/143/2010-22 zo dňa 03.12.2010, proti
ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil.

V odpore odporca uviedol, že po nespokojnosti s vybavením reklamácie mobilného telefónu, vyplatil
všetky prevolané minúty a uvedený mobilný telefón spolu so SIM kartou nechal v predajni u predavača.
Predavač síce tvrdil, že je tam ešte minuté na TV a internete približne 9,- eur, ale on na svoju česť

prehlasuje, že TV, internet a SMS nevie používať, preto 9,- eur odmietol zaplatiť. Danú vec si vysvetľuje
tak, že keď bol mobilný telefón v oprave, museli s ním mechanici manipulovať. Nie je si vedomý, že by
bol právne dlžníkom navrhovateľa.

Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 13C/23/2011-139 zo dňa 30.11.2011, ktorým
odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi zaplatil sumu 830,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne z dlžnej sumy od 26.06.2009 do zaplatenia, ako aj zaplatiť navrhovateľovi a štátu náhradu trov
konania. Proti uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením č.k. 23Co/66/2012-173 zo dňa 17.10.2012, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 04.02.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2013, oznámilo Združenie na

podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, keď navrhovateľ a odporca nenamietali
proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom súd konanie uznesením č.k.
13C/23/2011-234 zo dňa 13.12.2013 zastavil v časti o zaplatenie 663,88 eura s úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 663,88 eura od 26.06.2009 do zaplatenia. Po právoplatnosti uznesenia zostala
predmetom konania suma 166,58 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 166,58 eura
od 26.06.2009 do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 07.10.2010, výpisom na č.l. 4,
Zmluvou o pripojení č. A1954124 zo dňa 18.07.2005, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 23.12.2008,

Prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve, Pokusom o pokonávku zo dňa 11.06.2009, fotokópiou doručenky
na č.l. 13, Faktúrou č. 8280111418, Faktúrou č. 8280608720, Faktúrou č. 8281105295, Všeobecnými
podmienkami na č.l. 18, odporom zo dňa 09.01.2011, Faktúrou na č.l. 47, prehľadom úhrad ku dňu
18.03.2011 na č.l. 55, Príkazom na úhradu zo dňa 03.02.2009 na č.l. 61, Príjmovým pokladničným
dokladom č. 78085 na č.l. 97, Odpoveďou na list č.l. 171, výpisom z účtu na č.l. 211, Upomienkou

na č.l. 216, Podrobným rozpisom hovorov na č.l. 217 až 221, Znaleckým posudkom č. 5/2011 č.l.
65 a Znaleckým posudkom č. 9/2011 č.l. 113, listinnými dokladmi doručenými do spisu zo strany
odporcu na č.l. 258 až 278, podaním odporcu zo dňa 08.10.2014, odpoveďou na lustráciu v REGOB
zo dňa 23.02.2015, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 23.02.2015, ako aj ostatným
obsahom spisu, a výsluchom odporcu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa

a vedľajšieho účastníka na strane odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný
skutkový stav:Navrhovateľ a odporca dňa 18.07.2005 uzavreli Zmluvu o pripojení č. A1954124, v zmysle ktorej bola
odporcovi poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a účastnícky program Paušál
90+SMS a dňa 23.12.2008 uzavreli Dodatok k Zmluve o pripojení - č. zmluvy A1954124, v zmysle

ktorého odporca odkúpil mobilný telefón značky Nokia N95 za kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 eura) a zároveň
sa zaviazal po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Pokusom o pokonávku
zo dňa 11.06.2009, doručeným odporcovi dňa 15.06.2009, vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie
ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 167,91 eura a na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 663,88 eura najneskôr do 25.06.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú

všeobecné podmienky.

V konaní (a to v časti, ktorá po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania) si navrhovateľ
uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č.
8280111418 splatnou dňa 02.03.2009 na sumu 78,73 eura s koncom zúčtovacieho obdobia 12.02.2009,
faktúrou č. 8280608720 splatnou dňa 30.03.2009 na sumu 83,90 eura s koncom zúčtovacieho obdobia
12.03.2009 a faktúrou č. 8281105295 splatnou dňa 29.04.2009 na sumu 3,95 eura za odpojenie s

koncom zúčtovacieho obdobia 12.04.2009.

Na pojednávaní dňa 21.03.2011 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že mobilný
telefón odporcu sa podrobil servisnému zásahu odo dňa 29.01. do 25.02.2009, kedy bola zaslaná aj
písomná výzva na prebratie mobilného telefónu. V tomto období však prišlo prostredníctvom SIM karty,
ktorá bola pridelená k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX., k využitiu služieb. Počas obdobia, kedy

bol mobilný telefón v oprave, SIM karta bola používaná. Odporca zrejme používal SIM kartu do iného
telefónu, lebo majú zaznamenané využívanie služieb prostredníctvom SIM-karty. Tým, že sa využíva
predmetná SIM karta, ide o podstatnú záležitosť pri vyčíslovaní úhrady a vôbec sa nezisťuje, a ani nie
je potrebné zistiť, z akého iného konkrétneho telefónu sa využívala táto SIM karta, z tohto titulu vznikol
nedoplatok. Navrhovateľ vie preukázať, že SIM karta odporcu sa ďalej aj po vrátení pôvodného mobilu

využívala. Dodáva, že SIM karta neostala v servise, ale odporca ju naďalej vlastnil.

Odporca k tomu uviedol, že on vo februári 2010 odovzdal pokazený telefón aj so SIM kartou na predajni
v Tescu Orange v Trnave. Nemá žiaden dôkaz o tom, že odovzdal aj SIM kartu, nechceli mu to v Tescu
v predajni Orange vystaviť.

Na pojednávaní dňa 04.05.2011 odporca uviedol, že je presvedčený, že má pravdu, že žiadnu podlžnosť

voči navrhovateľovi nemá, preto súhlasí s tým, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie
správnosti výšky pohľadávky navrhovateľa v predmetnej veci.

Zo Znaleckého posudku č. 5/2011, vypracovaného X.. K. C., N.., znalkyňou z odboru Ekonómia a
manažment, vyplýva záver, že navrhovateľ si uplatnil správnu výšku pohľadávky v hodnote 166,58 eura
za poskytnuté služby ku dňu 15.04.2009.

Zo Znaleckého posudku č. 9/2011, vypracovaného X.. K. C., N., znalkyňou z odboru Ekonómia
a manažment, vyplýva záver, že aj s prihliadnutím na doklady o úhrade predložené odporcom, si
navrhovateľ si uplatnil správnu výšku pohľadávky v hodnote 166,58 eura za poskytnuté služby ku dňu
15.04.2009.

Na pojednávaní dňa 20.03.2013 odporca požiadal o poskytnutie lehoty 14 dní na predloženie dôkazu o

úhrade aj zvyšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje navrhovateľ na pojednávaní, aby preukázal, že zaplatil
166,58 eura, a to za obdobie od 16.02.2009 do 15.04.2009.

Následne na pojednávaní dňa 17.04.2013 odporca znovu požiadal, vzhľadom na množstvo listinných
dôkazov, ktoré vo veci má, poskytnúť lehotu 5 dní na predloženie konečného dôkazu o úhrade
predmetnej pohľadávky.Na pojednávaní dňa 16.09.2013 odporca uviedol, že podstatou veci je vydanie jeho telefónu od
navrhovateľa, ktorý mu protiprávne drží, ide o odporcov majetok. Je toho názoru, že problém nastal
vtedy, keď mu navrhovateľ zobral telefón do opravy a doteraz ho zadržiava, zrejme predmetnú SIM-

kartu vložil do iného telefónu a aj ho používal. Žiadal, aby mu súd poskytol lehotu, v ktorej podá trestné
oznámenie za zadržiavanie telefónu navrhovateľom a SIM-karty a taktiež zneužitie tejto SIM-karty.

Na pojednávaní dňa 16.10.2013 odporca uviedol, že je toho názoru, že SIM-karta bola zneužitá inou
osobu. Ohľadom predmetnej veci jednal aj s pracovníkom navrhovateľa so sídlom Tesco Trnava, kde
má Orange Slovensko, a.s., pobočku a tento pracovník sa volá N. C..

Na pojednávaní dňa 24.02.2015 pri výsluchu účastníka konania odporca uviedol, že celá vec sa udiala

kvôli nefunkčnosti telefónu, tento bol 3x reklamovaný a odmietli mu dať nový. Protiprávne 8 rokov
zadržujú jeho majetok, odmietajú mu ho vrátiť. Žiada, aby boli predvolané osoby z ľubovoľných troch
čísiel, na ktoré bolo volané po odovzdaní telefónu na reklamáciu po 29.01.2009 a pokladník, ktorý
vystavil doplatok na sumu 21,70 eur. Má za to, že SIM karta bola odovzdaná spoločnosti Orange a
zneužitá zamestnancom spoločnosti. On 29.01.2009 odovzdal kartu aj telefón. SIM kartu nechal u pána

Šteruského, ktorý mu vystavil blok, že má doplatené minúty. Tento mu odmietol vystaviť dobropis, že
mu SIM kartu odovzdal. Následne uviedol, že protokol o reklamačnom konaní mu vystavila osoba, ktorá
preberala od neho telefón a SIM kartu, ale nevie uviesť meno osoby, ktorá od neho prevzala telefón aj
SIM kartu. Odporca predložil súdu k nahliadnutiu protokol o reklamačnom konaní č. B904361 zo dňa
29.01.2009, z ktorého vyplýva, že odporca žiada o opravu mobilného telefónu a v prípade, že mobilný

telefón nebude možné opraviť, žiada o vrátenie kúpnej ceny, ide o typ Nokia 95 s dátumom zakúpenia
dňa 23.12.2008, protokol je podpísaný zákazníkom a opatrený pečiatkou značková predajňa X. K. K.
A., s nečitateľným podpisom. Odporca k podpisu na protokole uvádza, že nevie, kto protokol podpísal,
nevie uviesť meno osoby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zák.č. 610/2003 Z.z.“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania po čiastočnom zastavení v časti zmluvnej pokuty s príslušenstvom zostala suma

166,58 eura s príslušenstvom.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh je z časti dôvodný. Účastníci
konania platne uzavreli zmluvu o pripojení vrátane dodatku (ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky), z ktorej navrhovateľovi vyplývala povinnosť poskytovať odporcovi elektronické
komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom odporca si svoju povinnosť
vyplývajúcu z článku 6 bod 6.2 písm. b) všeobecných podmienok, a síce uhrádzať navrhovateľovi cenu

za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný v sume 162,63 eura, a preto
mu v uvedenej časti vyhovel. Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3,95 eura (faktúra č. 8281105295)
za odpojenie nepovažoval za dôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by takýto poplatok z

uvedených dôvodov a v uvedenej výške bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Súdu nebol
predložený žiaden cenník obsahujúci uvedený poplatok, pričom vychádzajúc z definície pojmu služba v
bode 1.8 predložených všeobecných podmienok, odpojenie nemožno považovať za službu a už vôbec
nie za službu, ktorá by poskytovala odporcovi určitý prospech, a za ktoré by bol odporca povinný platiť.
Z povahy odpojenia má súd za to, že vzhľadom k tomu, že odpojením sa zabráni poskytovaniu ďalších

služieb odporcovi do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany navrhovateľa, nie
o službu v prospech odporcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v časti uplatňovaného
poplatku za odpojenie vo výške 3,95 eura. Keďže navrhovateľovi právo na jeho zaplatenie nepriznal,
nepriznal mu ani úrok z omeškania požadovaný z tejto sumy ako príslušenstvo.

Vzhľadom k tomu, že sa odporca dostal do omeškania s peňažným plnením 162,63 eura, navrhovateľ

má nárok na zaplatenie aj úroku z omeškania z tejto sumy. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa
11.06.2009 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby
v lehote do 25.06.2009, čím poskytol odporcovi dlhšiu lehotu splatnosti ako bola uvedená vo vyššie
uvedených faktúrach. Odporca sa tak preukázateľne ocitol s plnením ceny za elektronické komunikačné
službyvsume162,63euravomeškanídňa26.06.2009.Keďžeodporcazáväzokvčasariadneneuhradil,

vznikol navrhovateľovi nárok požadovať od odporcu popri plnení istiny vo výške 162,63 eura i úrok z
omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania odporcu
bola základná úroková sadzba určená ECB 1%, súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo
sumy 162,63 eura vo výške 9% (1% + 8) ročne odo dňa 26.06.2009 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o obranu odporcu v konaní, súd poukazuje na jej zmätočnosť, keď odporca najprv v konaní

tvrdil, že SIM kartu v uvedenom období nepoužíval a následne viackrát uvádzal, že sumu 166,58 eura
uhradil a uvedené preukáže listinným dôkazom, čo však neurobil. Neskôr sa znovu vrátil k obrane o
nepožívaní SIM karty v rozhodnom období. Takéto striedanie argumentácie pritom pôsobí minimálne
nedôveryhodne.

Pravdivosť tvrdenia, že uhradil cenu za služby v sume 166,58 eura, odporca pritom v konaní

nepreukázal, keď skutočnosť, že na vyššie citované faktúry v celkovej sume 166,58 eura zo strany
odporcu nebolo plnené, bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním, o ktorého správnosti záverov
nemá súd dôvod pochybovať.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že pri reklamácii mobilného telefónu dňa 29.01.2009 nedošlo k odovzdaniu
aj SIM karty, ale táto zostala u odporcu. Odporca naopak tvrdil, že SIM kartu pri reklamácii odovzdal, a

preto nemohol využívať služby navrhovateľa v rozhodnom období (a preto nie je povinný za ne zaplatiť).
Toto svoje tvrdenie však počas konania ničím nepreukázal, pričom povinnosť tvrdenie preukázať bola na
jeho strane. Sám uviedol, že nemá žiaden dôkaz o tom, že odovzdal aj SIM-kartu, čo odôvodnil tým, že
mu nechceli potvrdenie o tom vystaviť (nevedel pritom uviesť ani meno osoby, ktorej telefón aj SIM kartuodovzdal). V tom prípade ale odporca mal zvážiť odovzdanie SIM karty, resp. SIM kartu pri reklamácii
mobilného telefónu neodovzdávať. Ak tak napriek nevystaveniu potvrdenia urobil, znáša teraz dôsledok
v podobe neunesenia dôkazného bremena svojho tvrdenia, že SIM kartou počas rozhodného obdobia

nedisponoval.

Súd nevykonal dokazovanie navrhované odporcom, a síce výsluch svedka N. C., nakoľko jeho výpoveď
by nemala vplyv na rozhodnutie súdu. Podľa vyjadrenia odporcu išlo o pokladníka, ktorý mal vystaviť
blok na 21,70 eura (pozn. správne 21,11 eura), s odôvodnením, že ten jediný dokáže potvrdiť, že
vystavil odporcovi faktúru za minúty dozadu, a preto podľa odporcu nebolo dôvodné vystavenie faktúr

v sume 169,96 eura. Z príjmového pokladničného dokladu č. 78085 zo dňa 02.03.2009 (č.l. 97)
vyplýva, že odporca uvedeného dňa uhradil sumu 21,11 eura, pričom ako účel platby bola uvedená
úhrada faktúry č. 8279614816. Zo Znaleckého posudku č. 9/2011 vypracovaného v tomto konaní
pritom vyplýva, že faktúra č. 8279614816 bola vystavená dňa 14.01.2009 na sumu 60,98 eur, z ktorej
odporca plnil dňa 03.02.2009 sumu 39,87 eura a dňa 02.03.2009 sumu 21,11 eura ako doplatok
faktúry. Z uvedeného príjmového dokladu nijako nevyplýva, že by išlo o vyrovnanie všetkých záväzkov

odporcu k navrhovateľovi, a teda že by bolo vylúčené vystavenie ďalších faktúr zo strany navrhovateľa.
Dokazovanie výsluchom svedka N. C. by nebolo spôsobilé objasniť žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla
mať význam pre rozhodnutie súdu, a preto súd od vykonania takéhoto dôkazu upustil.

Pokiaľ ide o návrh odporcu na dokazovanie zisťovaním a predvolaním účastníkov troch telefónnych
čísiel, vykonanie takéhoto dokazovania súd tiež odmietol ako nadbytočné. Mobilný telefón odporcu sa

mal servisnému zásahu podrobiť v období od 29.01.2009 do 25.02.2009. Z Podrobného rozpisu hovorov
na č.l. 217-221 vyplýva, že pred 29.01.2009 bolo z telefónneho čísla odporcu XXXXXXXXXX volané
okrem iných napr. na telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX. Po 29.01.2009, kedy odporca podľa svojho tvrdenia nedisponoval SMS kartou, bolo z
telefónneho čísla odporcu XXXXXXXXXX volané okrem iných telefónnych čísiel aj na telefónne čísla

uvedené vyššie, a to nielen raz, ale viackrát. Z uvedeného má súd za dostatočne preukázané, že SIM
kartu pred odovzdaním telefónu na reklamáciu, ako aj po jeho odovzdaní, používala rovnaká osoba, a
to odporca. Nie je možné očakávať, že by iná osoba ako odporca telefonovala tým istým účastníkom
ako odporca, a to nielen raz (čo by bolo možné považovať za omyl), ale viackrát. Dokonca v čase, keď
mala byť SIM karta podľa odporcu u tretej osoby, došlo podľa podrobného rozpisu hovorov k obnove

kreditu s paušálom, pričom súd považuje prinajmenej za nepravdepodobné, aby tak urobila iná osoba
ako odporca.

S prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia mal súd za dostatočne preukázané, že SIM-kartu aj
po odovzdaní mobilného telefónu na reklamáciu používal odporca, ktorý tak v rozhodnom období
využíval služby navrhovateľa, pričom ďalšie dokazovanie navrhované odporcom by bolo nehospodárne

a neprispelo by k objasneniu skutočností významných pre rozhodnutie súdu.

Súčasne treba poukázať aj na znenie článku 10 bodu 10.9 všeobecných podmienok, v zmysle ktorého
účastník berie na vedomie, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená považovať volanie alebo aj inú
komunikáciu realizovanú prostredníctvom SIM karty pridelenej účastníkovi za jednoznačný identifikátor
účastníka a podľa ktorého bodu účastník zodpovedá za konanie tretích osôb, ktoré využili SIM kartu

pridelenúúčastníkovi,akoajzataktospoločnostinavrhovateľaspôsobenúškoduvplnomrozsahu.Akby
teda aj odporca prenechal SIM kartu tretej osobe na určité obdobie (čo však nepreukázal), bol by povinný
uhradiť navrhovateľovi cenu za využité služby počas tohto obdobia, a až následne by sa prípadne mohol
domáhať náhrady škody proti tretej osobe.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový rozsudok bol už predmetom prieskumu na

odvolacom súde, kde tento nepoukázal na pochybenie v časti priznania ceny za služby, ale len v časti
priznania zmluvnej pokuty.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa v časti, v ktorej žiadal
zaplatenie sumy 162,63 eura s príslušenstvom za dôvodný, a preto mu vyhovel, a v časti, v ktorej žiadal
zaplatenie sumy 3,95 eura (poplatok za odpojenie) s príslušenstvom, za nedôvodný, a preto ho zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V zmysle citovaného ustanovenia určil súd navrhovateľovi i odporcovi lehotu na plnenie 15 dní, ktorú
považuje za primeranú.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ako aj podľa

ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, v spojení s 151 ods. 1 OSP. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania
v časti zmluvnej pokuty 663,88 eura a zároveň mu bola zo zvyšnej uplatnenej sumy 166,58 eura s
príslušenstvom priznaná suma 162,63 eura s príslušenstvom a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Z toho
možno uzavrieť, že úspech navrhovateľa v konaní bol vo výške 20% a úspech odporcu a vedľajšieho
účastníka na jeho strane vo výške 80% , t.j. čistý úspech odporcu a vedľajšieho účastníka je 60%.

Odporca a vedľajší účastník ako úspešnejší z účastníkov by tak mali právo na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi uvedeným percentom, nakoľko si však odporca ani vedľajší účastník náhradu trov
konania neuplatnili a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 13C/23/2011-59 zo dňa 01.07.2011 bola v konaní ustanovená
znalkyňa z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Uznesením č.k.
13C/23/2011-149 zo dňa 25.01.2012 bolo priznané znalkyni znalečné v sume 100,12 eura, pričom

znalečné jej bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania priznanú štátu, k tomuto súd poznamenáva, že pre priznanie náhrady
týchto trov nie je smerodajné, kto navrhol dokazovanie, v koho záujme bolo vykonané a čo sa ním
preukázalo. Pre záver súdu, ktorý z účastníkov konania je povinný nahradiť štátu trovy konania a v akej
výške je rozhodujúci výsledok konania, ktorým môže byť plný úspech jedného účastníka alebo čiastočný

úspech každého účastníka (obdobne R 34/1979). S poukazom na výsledok konania, ktorým bol úspech
navrhovateľa vo výške 20% a úspech odporcu vo výške 80% a s poukazom na trovy štátu v súvislosti so
znaleckým dokazovaním vo výške 100,12 eura, štátu bola v zmysle § 148 ods. 1 OSP priznaná náhrada
týchto trov konania voči obom účastníkom konania, a to voči navrhovateľovi vo výške 80,10 eura (80%zo sumy 100,12 eura, nakoľko neúspech navrhovateľa v konaní bol 80%) a voči odporcovi vo výške
20,02 eura (20% zo sumy 100,12 eura, nakoľko neúspech odporcu v konaní bol 20%), keď u žiadneho
účastníka neboli preukázané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. K zaplateniu uvedenej

náhrady trov konania štátu určil súd účastníkom primeranú lehotu na plnenie 15 dní.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.