Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/237/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709206554
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2709206554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov

senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobkyne: M. R., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Jozef Boris, advokát so sídlom
Belehradská 1, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: D.V.S. REALITY, s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Koreszkova 760/1, 909 01 Skalica, IČO: 36 359 840, zastúpený: JUDr. Václav Sosna, advokát so sídlom
Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, o zaplatenie sumy 1.513,63 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/314/2009-514 zo dňa 25. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalovanej jej žalobcu zamietol s tým, že
o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 724 až 730 Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, §
491 Občianskeho zákonníka, § 42, § 43, § 47 Zákonníka práce. Po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že nie je možné priznať žalobkyni ňou uplatnenú sumu 1.513,63 eura s príslušenstvom.
Žalobkyňa sa tohto nároku domáhala ako dohodnutej provízie 15% zo zrealizovaných obchodov na

základe sprostredkovateľských zmlúv a keďže žalovaný jej ich ani dobrovoľne nevyplatil, ani nereagoval
na jej výzvu, bola nútená uplatniť svoje právo súdnou cestou. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala v období od 01.07.2007 do 30.09.2008 u žalovaného
ako zamestnankyňa na pozícii vedúca kancelárii - pobočka v Senici. Žalobkyňa mala na základe
zmluvy vykonávať pre žalovaného realitnú činnosť, za čo bola dohodnutá odmena za vykonanú prácu
vo výške 7.600,- Sk mesačne, iné mzdové podmienky nie sú obsahom písomnej pracovnej zmluvy.
Okrem takto dojednanej odmeny si podľa jej tvrdenia dohodla s konateľkou žalovaného aj nárok

na vyplatenie dodatku ku mzde do výšky 14.000,- Sk mesačne a províziu v sume 15% z odmeny
vyplatenej realitnej kancelárii za každý úspešne zrealizovaný realitný obchod a to na základe ústnej
príkaznej zmluvy, predmetom ktorej mala byť samostatná iniciatívna činnosť žalobkyne vo vyhľadávaní
tretích osôb na uzatvorenie sprostredkovateľských zmlúv s realitnou kanceláriou. Žalovaný popiera
ústne dojednaný doplatok ku mzde, ako aj uzatvorenie ústnej príkaznej zmluvy, na základe ktorej
mala byť žalobkyni vyplácaná provízia vo výške 15% z odmeny realitnej kancelárie. Čo sa týka
príkaznej zmluvy, je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je všeobecne upravená v § 724 až 732

Občianskehozákonníka.Predmetprikazujevymedzenývšeobecne,ideoobstaranienejakejvecialeboo
vykonanie činnosti pre príkazcu. Z príkaznej zmluvy vyplýva povinnosť príkazníka (mandatára) obstarať
pre príkazcu (mandanta) nejakú vec alebo vykonať inú činnosť a na druhej strane právo príkazcu
vykonanie tejto činnosti od príkazníka požadovať a povinnosť poskytnúť mu za to odmenu, pokiaľbola dohodnutá alebo obvyklá (najmä ak príkazníkom je podnikateľ, pre ktorého je obstarávateľská
činnosť predmetom podnikania). Činnosti, ktoré žalobkyňa vykonávala v rámci plnenia úlohy príkaznej
zmluvy (vyhľadávanie nehnuteľností, oslovovanie klientov, ohliadky nehnuteľností, inzerovanie, príprava

kúpnych zmlúv, uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv, návrhy na vklad do katastra nehnuteľností
a pod.) sú predmetom pracovnej náplne žalobkyne vykonávanej na základe pracovnej zmluvy. Takto
realitnú činnosť opísala aj konateľka žalovaného Ing. Šamalíková. Túto činnosť vykonávala žalobkyňa
ako činnosť závislú vo vzťahu k podriadenosti k žalovanému v mene a podľa pokynov žalovaného
jeho prostriedkami v pracovnom čase, teda v riadnom pracovnom pomere za účelom dosiahnutia

zisku pre odberateľa svojej práce, ku ktorému bola v osobnej aj hospodárskej závislosti. Skutočnosť,
že žalobkyňa pri vykonávaní realitnej činnosti vystupovala ako zamestnanec realitnej kancelárie,
potvrdila aj svedkyňa D., ktorej sa žalobkyňa predstavila ako zamestnankyňa realitnej kancelárie,
preto nemala potrebu od žalobkyne žiadať plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného. Súd zistil,
že žalobkyňa vyhľadávala záujemcov o sprostredkovanie predaja alebo kúpy nehnuteľnosti v rámci
plnenia svojich pracovných povinností, nie na základe príkazu žalovaného titulom príkaznej zmluvy. Pri

existencii pracovnej zmluvy akékoľvek pokyny, resp. príkazy žalovaného adresované žalobkyni, hoci
všeobecne formulované, je potrebné chápať ako pokyny zamestnávateľa. V konaní nebolo preukázané
tvrdenie žalobkyne, že dostala od žalovaného príkaz vyvíjať osobnú iniciatívu na sprostredkovanie
predaja alebo kúpy nehnuteľností mimo pracovnú dobu podľa pracovnej zmluvy bola povinná vykonávať
pokyny v pracovnom čase. Pokiaľ žalobkyňa vykonávala ohliadky mimo priestory kancelárie, jednalo

sa o pracovnú cestu, s ktorou žalobkyňa v pracovnej zmluve súhlasila, navyše to priamo vyplýva
z povahy dohodnutého druhu práce. Rodičia žalobkyne tvrdili, že táto pri práci používala ich auto
a niekedy pracovala vo večerných hodinách však nebolo preukázané, že tak konala na základe
príkazu žalovaného. Pokiaľ žalobkyni vznikli náklady v súvislosti s vykonávaním úloh podľa údajnej
príkaznej zmluvy, mala možnosť žiadať od príkazcu primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie

príkazu a tiež potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, pritom z obsahu spisu
nevyplynulo, že by žalobkyňa žiadala od žalovaného náhradu týchto nákladov a že by si zároveň
splnila povinnosť predložiť žalovanému vyúčtovanie po vykonaní príkazu. Žalobkyňa predložila ako
dôkaz uzavretia príkaznej zmluvy výdavkový pokladničný doklad zo dňa 08.02.2008, podľa ktorého
žalovanývyplatilžalobkyniprovíziuzapredajrodinnéhodomuvsume12.000,-Sk.Zvýpovedekonateľky

žalovaného Ing. Šamalíkovej súd zistil, že výraz provízia sa používa v realitnej oblasti aj vo vzťahu k
zamestnancom realitnej kancelárie, v skutočnosti sa však má na mysli odmena. Svedok I., ktorý mal
v čase uzavretia pracovnej zmluvy s žalobkyňou v náplni práce dojednávanie mzdových podmienok
s novými zamestnancami, nepotvrdil dohodu o vyplácaní doplatku a provízie žalobkyni, provízie boli
poskytované len externým spolupracovníkom na základe mandátnych zmlúv, čo mal súd preukázané

z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a svedkyňou I.. Z jej výpovede vyplýva, že bola
ústne dohodnutá odmena podľa zisku spoločnosti, ktorej výška určovala konateľka Ing. Šamalíková.
Podľa prehľadu obratov na účte žalobkyne súd zistil, že niektoré mesiace žalovaný skutočne zaslal
žalobkyni sumy vyššie ako bola dojednaná výška mzdy (spravidla v sume 14.000,- Sk), tieto čiastky
však neboli vyplácané pravidelne každý mesiac, ako to tvrdí žalobkyňa, ale skôr svedčia v prospech

tvrdenia žalovaného, že sa jedná o odmeny vyplácané v prípade, ak bol dosiahnutý zisk. Svedkyňa
Q. uviedla, že žalobkyni bola prisľúbená provízia, ak sa bude dariť s predajom (obdobne i svedok
Q. uviedol, že žalobkyňa mala mať nejaké peniaze z predaja). Zákon hovorí o pojme provízia pri
zmluve o sprostredkovaní v rámci podnikateľskej činnosti podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa pri uzatváraní sprostredkovateľských zmlúv v mene RK nevystupovala v pozícii podnikateľa -

sprostredkovateľa, nakoľko nemala osvedčenie o živnostenskom oprávnení na prevádzkovanie realitnej
činnosti, ale konala v pozícii zamestnankyne realitnej kancelárie. Zamestnanec je v pracovno-právnom
vzťahu odmeňovaný mzdou podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce a právny nárok na odmeny mu
nevyplýva. Poskytovanie týchto plnení si môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť v písomnej
pracovnej zmluve alebo na základe ústnej dohody. Dojednanie takéhoto plnenia je možné uskutočniť aj

ústne, pričom odmeny predstavujú pohyblivú, nenárokovateľnú zložku mzdy, zvyčajne sú naviazané na
výkon zamestnanca alebo na výšku obratu firmy. Podľa svedka I. pobočka v Senici bola stratová a aj z
výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že žalobkyni sa lepšie darilo predávať nehnuteľnosti na začiatku,
to bolo zrejme dôvodom, prečo spočiatku žalobkyňa mala vyplácané aj odmeny. Za sprostredkovanie
kúpy alebo predaja mala realitná kancelária vždy vyplácané odmeny dohodnuté v sprostredkovateľskej

zmluve, táto odmena však nepredstavovala čistý zisk spoločnosti, z ktorej by žalobkyni automaticky
mali prináležať odmeny. Je pravdou, že suma 12.000,- Sk podľa predloženého pokladničného dokladu
podľa kúpnej zmluvy z 04.10.2007 bola žalobkyni vyplatená, nemožno však vylúčiť, že žalovaný ako
zamestnávateľ sa rozhodol práve v takejto výške odmeniť žalobkyňu za jej pracovné výkony a to iz dôvodu, že v tomto období dosahoval zisk. Toto však nezakladá nárok žalobkyne aj na zaplatenie
ďalších odmien za predaj nehnuteľností, pri ktorých bola zainteresovaná do realitnej činnosti. Z pohľadu
vyššie uvedených skutočností súd považoval oslovovanie potenciálnych klientov realitnej kancelárie za

náplň dohodnutej pracovnej činnosti žalobkyne a pri chápaní odmeny ako nenárokovateľnej zložky mzdy
závislej od zisku spoločnosti súd posúdil predložený pokladničný doklad o vyplatení provízie vo výške
12.000,- Sk ako potvrdenie o vyplatení jednorazovej odmeny za mimoriadne pracovné výkony v rámci
zamestnávateľského pomeru a to i s poukazom na výpoveď konateľky žalovaného, podľa ktorej sa pod
pojmom provízia rozumie u zamestnancov aj ich odmena. Pokiaľ sa týka výpovedí svedkov C.J., Q.J.

a M. R., títo v konaní zhodne tvrdili, že žalobkyňa mala ústne dohodnutý doplatok ku mzde a 15%
províziu z úspešného predaja. Všetci uvedení svedkovia sú rodinní príslušníci žalobkyne a informácie
o jej mzdových podmienkach mali k dispozícii sprostredkovane od nej, neboli priamo svedkami ústnej
dohody uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Osobne nevideli žalovaného vyplácať žalobkyni sumy
vyplývajúce z týchto nárokov, ani im nebola priamo zo strany žalovaného oznámená skutočnosť, že
takéto ďalšie finančné plnenia by mali žalobkyni patriť okrem mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve.

Keďže žalovaný popiera uzavretie príkaznej zmluvy a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázať
nad všetky pochybnosti existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou a žalovaným titulom ústnej príkaznej
zmluvy, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V súlade s § 151 ods. 3 OSP rozhodol tak, že o trovách
konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Argumentovala, že súd prvého
stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko ide o subsumovanie skutkového stavu pod
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú
zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie vidí v tom, že prvostupňový súd použil
nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval

a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 4/2009). Argumentovala, že pracovala u žalovaného na základe pracovnej
zmluvynadobuneurčitúod 01.07.2007do30.09.2008,keďpracovnýpomerskončilapreto,žejejnebola
vyplatená mzda a táto jej bola doplatená až potom, ako podala podnet orgánom činným v trestnom
konaní. Predmetom činnosti žalovaného bol výkon realitnej činnosti, teda kúpa a predaj nehnuteľností.

Jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy je dojednanie platobných podmienok a tieto boli
dojednané tak, že žalobkyňa bude poberať minimálnu mzdu, a ďalej jej bol pravidelne vyplácaný na jej
účet pravidelný mesačný doplatok do výšky 14.000,- Sk. Žalovaný zastúpený majiteľkou a konateľkou
spoločnosti pani Šamalíkovou a žalobkyňa uzavreli ústnu príkaznú zmluvu, na základe ktorej žalovanej
prikázal žalobkyni, aby mimo pracovnú dobu, mimo priestorov kancelárie sprostredkovala vyvíjala svoju

osobnú iniciatívu na sprostredkovanie či už predaja alebo kúpy nehnuteľnosti a táto transakcia sa
úspešne dokončí zápisom do katastra nehnuteľností a za splnenie tohto príkazu sa jej vyplatí provízia vo
výške15%zcelkovejodmenyzarealitnúčinnosťzukončenýchobchodovspoločnosti.Účastnícikonania
túto príkaznú zmluvu pravidelne uzatvárali i naďalej a to vždy v deň, keď žalovanej vyplácal v hotovosti
v dojednanej výške províziu žalobkyni. V zmysle príkaznej zmluvy žalobkyňa v roku 2007 pre žalovanú

uzavrela štyri sprostredkovateľské zmluvy, za čo jej žalovaná v hotovosti bez dokladu vyplatila provízie
v sume 42.000,- Sk v roku 2008, ďalších 12 zmlúv, za čo jej v hotovosti bez dokladu vyplatila žalovaná
provízie v sume 115.500,- Sk, pričom žalovaná obdržala za dokončené realitné sprostredkovanie kúpy a
predaja odmeny od klientov v sume 810.000,- Sk. Poukázala na pokladničný doklad zo dňa 08.02.2008,
kedy ja potvrdený príjem ako provízia v sume 12.000,- Sk za predaj rodinného domu Šaštín - Stráže

19/2007. Tento obchod zrealizovala žalobkyňa na základe ústnej príkaznej zmluvy žalovaného D.V.S.
REALITY, s.r.o. Je preukázané, že žalobkyňa uzatvárala v mene realitnej kancelárie. D.V.S. REALITY,
s.r.o. niekoľko kúpnych zmlúv, v každej z nich je uvedená cena za sprostredkovanie, teda odmena
pre realitnú kanceláriu a nemohla tak vykonať v zmysle pracovnej zmluvy, ale na základe príkaznej
zmluvy a z toho aj výška jej dohodnutej provízie. Realitná kancelária túto províziu prijala ako zdaniteľný

príjem, v zmluve je jasne definované, kto obchod zrealizoval, aká bola výška provízie, kto ju prevzal.
Z týchto zrealizovaných dokladov nebolo preukázané vyplatenie finančných prostriedkov v prospech
žalobkyne. Čo sa týka dôkazného bremena, poukázala na príjmový pokladničný doklad od spoločnosti
D.V.S. REALITY, s.r.o. a tiež na výpovede svedkov Q. a C.J., M. R., ktorí potvrdili právo žalobkyne
na predmetné provízie. Obchodné transakcie uskutočňovala žalobkyňa mimo dojednaného pracovného

času,vyplývajúcehozpracovnejzmluvy(prevažnevovečernýchhodinách)anaplnenietýchtovyužívala
vlastné prostriedky ako súkromný mobilný telefón, súkromné auto, notebook a iné. V praxi realitných
kancelárií je všeobecne známa skutočnosť, že osoby, ktoré pre realitnú kanceláriu hľadajú záujemcov
o predaj a kúpu nehnuteľností, uzatvárajú realitné obchody v zmysle príkaznej zmluvy, ktorou majiteľrealitnej kancelárie prikazuje svojim zamestnancom prísľub vyplatenia provízie. Uplatnené provízie i v
zmysle príkaznej zmluvy neboli riadne vyplatené z dôvodu, že spoločnosť žalovaného sa vlastnou vinou
dostala do finančnej neschopnosti. V roku 2008 však žalobkyňa zrealizovala 11 úspešných realitných

obchodov, za ktoré žalovaný zinkasoval odmenu 576.767,- Sk, z čoho si nárokuje dojednanú odmenu
45.600,- Sk, v prepočte podľa konverzného kurzu 30,1260 sumu 1.513,63 eura. Príkazná zmluva
môže byť uzavretá aj ústne, zákon taxatívne nepredpisuje jej formu, z hľadiska právnej istoty sa však
doporučuje písomná forma. Príkaznou zmluvou sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú
vec alebo vykoná inú činnosť. Príkazník je povinný previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného

príkazu. Žalobkyňa ako príkazník v súlade s uzavretou príkaznou zmluvou postupovala zákonným
spôsobom, keď po uzavretí obchodných transakcií prevzatú províziu pre realitnú kanceláriu odporcu
mu celú odovzdala a spravodlivo očakávala, že tento jej sľúbenú čiastku vo výške 15% z nej aj riadne
vyplatí. Príkazná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku a preto sa predpokladá, že aspoň
jedna zo zmluvných strán je nepodnikateľ, v praxi je to zväčša príkazník. Ak by boli obe zmluvné
strany podnikatelia, mali by si svoje práva a povinnosti upraviť mandátnou zmluvou v zmysle § 566

a nasledujúce Obchodného zákonníka. V danom prípade išlo o dva právne vzťahy medzi žalobkyňou
a žalovaným a to prvý právny vzťah v zmysle Zákonníka práce, t.j. platná pracovná zmluva a druhý
právny vzťah v zmysle Občianskeho zákonníka, t.j. príkazná zmluva, kde žalobkyňa vystupovala ako
fyzická osoba a nie ako podnikateľ. Z toho dôvodu nie je správne konštatovanie súdu, že išlo o právny
vzťah v zmysle Obchodného zákonníka. Žalobkyňa mala za svoju činnosť vo vzťahu k žalovanému -

príkazcovi nárok na odmenu, pretože si to výslovne ústne dohodli a do určitého času sa tak skutočne
aj dialo. Žalovaný bol v zmysle OZ dokonca povinný poskytnúť žalobkyni primerané prostriedky, ktoré
nevyhnutne potrebovala na splnenie príkazu. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vydal nový rozsudok, ktorým žalobe žalobkyne vyhovie a zaviaže
žalovanéhozaplatiťžalobkynisumu513,63eura,slovomjedentisícpäťstotrinásťeuršesťdesiattricentov

(zrejme správne 1.513,63 eura) a prizná žalobkyni náhradu trov tohto konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, písomný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení

neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1

OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednohlasne(§3ods.9posledná

veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná

o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2C/314/2009 je nárok

žalobkyne vyplývajúci z ústne uzavretej príkaznej zmluvy o vyplácaní provízií zo zrealizovaných
realitných obchodov v sume 15%. Súd prvého stupňa nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietol s tým,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobkyňa voči rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, preto

predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu sa stal celý výrok rozsudku súdu prvého stupňa vo
veci samej, t.j. v napadnutej zamietajúcej časti.Preskúmaním obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi nebola
spornou skutočnosť, že žalobkyňa bola pracovníčkou žalovaného a to od 01.07.2007 ako vedúca
realitnej kancelárie pobočky v Senici. V zmysle bodu I. bod 1.1, bod 1.2, žalobkyňa bola prijatá na

druh práce - vedúca kancelárie so stručnou charakteristikou práce: realitná činnosť, administratívna
práca, práca s internetom, vedenie pokladne. Do práce nastúpila dňa 01.07.2007 a ide o pracovný
pomer na dobu neurčitú (bod II. 2.1, 2.2). V zmysle bodu IV.1 mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá
v sume 7.600,- Sk mesačne. Osobitné odmeny či iné zložky mzdy v pracovnej zmluve dohodnuté
neboli. Pracovný pomer účastníkov skončil 30.09.2008 v dôsledku skončenia zo strany zamestnanca

- žalobkyne.

Žalobkyňa v konaní tvrdí, že popri pracovnom pomere medzi účastníkmi vznikol i vzťah z príkaznej
zmluvy, keďže nad rámec svojho pracovného času vykonávala pre žalovaného realitnú činnosť,
vyhľadávala záujemcov o kúpu, predaj nehnuteľností, venovala sa tejto práci i po skončení pracovného
času a za túto prácu mala prisľúbenú províziu v sume 15% zo zrealizovaného obchodu z vyplatenej

odmeny a poukázal na výdavkový pokladničný blok z 08.02.2008, kde jej práve takáto odmena bola
vyplatená v sume 12.000,- Sk ako provízia za predaj rodinného domu Šaštín-Stráže pod č. 19/2007
(porovnaj č.l. 16 spisu). Ďalšie doklady či dôkazy, ktoré by svedčali o tom, že žalovaný vyplácal žalobkyni
sumy vo výdavkovom pokladničnom doklade označené za províziu za predaj nehnuteľností predkladané
neboli, žalobkyňa tvrdí, že jej ich žalovaný (mimo tých, čo sú predmetom sporu) vyplácal bez potvrdenia.

Žalovaný v konaní poprel uzatvorenie akejkoľvek ústnej príkaznej zmluvy, na základe ktorej by mala
žalobkyňa mimo pracovného času pracovať pre neho na základe príkaznej ústnej uzatvorenej príkaznej
zmluvy a realizovať v jeho prospech realitné obchody. Suma vyplatená žalobkyni v jednom prípade
na základe potvrdenia 08.02.2008 predstavuje odmenu, ktorá jej bola vyplatená v riadnom pracovnom

pomere.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec posúdil
správne po právnej stránke, preto toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v súlade s
ustanovením § 219 ods. 2 OSP si osvojuje tiež jeho skutkové a právne závery.

Žalobkyňa bola povinná v konaní pre úspešnosť ňou uplatneného nároku predovšetkým preukázať, že
okrem nesporne existujúceho pracovného pomeru medzi účastníkmi a povinnosti žalobkyne vykonávať
v pracovnej dobe realitnú činnosť, mala s žalovaným v rámci príkaznej zmluvy dohodnuté, že obdobnú
činnosť bude pre neho vykonávať mimo rámca pracovného pomeru a bola predovšetkým povinná

preukázať, že takúto príkaznú zmluvu účastníci uzavreli a ona ju napĺňala, teda v mene žalovaného
vystupovala ako príkazník. Tvrdila pritom, že týmto spôsobom zrealizovala obchodné transakcie, avšak
len v jednom prípade jej žalovaný vyplatil províziu na základe potvrdenia, vo viacerých prípadoch jej ju
vyplatil bez potvrdenia a v sporných prípadoch jej ju nevyplatil.

Dokazovaním v súdnom konaní sa podľa bežných definícií právnej vedy rozumie postup súdu
smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach (porov. Winterová, A., a
kol. Civilní právo procesní. 6. aktualizované a doplnené vydanie. Praha: Linde, 2011, s. 244), pričom
má ísť o jediný postup, akým súd tieto poznatky získava (tamtiež, s. 243). Podstatou dokazovania
je vykonávanie dôkazov, teda procesné získavanie príslušných skutkových poznatkov z jednotlivých

dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií o okolnostiach vonkajšieho sveta. Vo
všeobecnosti platí v slovenskom procesnom práve princíp voľného dôkazu, teda na dokazovanie
ktorejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti možno použiť ktorýkoľvek vhodný dôkazný prostriedok. Len
výnimočne zákon normuje princíp tzv. viazaného dôkazu, podľa ktorého možno určitú skutočnosť
dokázať len určitým typom dôkazného prostriedku (pozri tamtiež, s. 255; v minulosti napríklad §

249 uhorského Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého zachovanie formalít pojednávania bolo
možné dokazovať len.zápisnicou. o.pojednávaní).Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v rámci konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne

určuje hmotno-právna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalobca domáha
zaplatenia určitej sumy s tvrdením, že ide o zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti, nesie
on dôkazné bremeno o tom, že došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu zmluvy, že zmluvná pokuta bola
dojednaná a to písomne a že účastník porušil zmluvnú podmienku, ktorej splnenie bolo zabezpečené
zmluvnou pokutou.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť
účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď
napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých

skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno predovšetkým v tom, aby preukázala existenciu
ústnej príkaznej zmluvy. Žalovaný v konaní takéto skutočnosti poprel a odvolací súd rovnako ako súd

prvého stupňa uzatvára, že svedkovia, ktorí boli označení žalobkyňou na preukázanie tejto skutočnosti
pred súdom prvého stupňa - C.J., Q.J., M. R. sú priami príbuzní žalobkyne(rodičia a manžel), pričom
okremuvedenéhoodvolacísúdpovažujerovnakoakosúdprvéhostupňazadôležitéto,žetítosvedkovia
neboli prítomní pri uzatváraní údajných zmlúv medzi účastníkmi sporu a pokiaľ potvrdili verziu žalobkyne
v tom, že z každého zrealizovaného obchodu mala mať províziu 15%, tieto informácie čerpali len od

nej. Tieto skutočnosti pred svedkami okrem žalobkyne nepotvrdil štatutárny zástupca žalovaného ani
konateľkaŠamalíková,aniinýsvedok,žezostranyžalovanéhobolažalobkyniprisľúbenátakátoprovízia
za výkon práce na základe príkaznej zmluvy. V danom prípade bolo dôležité tiež to, že činnosti, ktoré
mala žalobkyňa vykonávať na základe príkaznej zmluvy, boli i predmetom jej pracovného pomeru a celý
proces uzavretia obchodu preto by i v prípade samotného uzavretia príkaznej zmluvy bol komplikovaný

a mohol prebiehať na rôznych úrovniach v rôznom čase i priestore, teda časť i počas pracovnej doby,
časť i mimo pracovnú dobu, takže uzavretie takejto príkaznej zmluvy medzi účastníkmi, ktorí sú súčasne
v pozícii zamestnanca a zamestnávateľa, by mohlo v praxi spôsobovať najrôznejšie neželané problémy
a ťažšie riešiteľné situácie. I z toho dôvodu sa javí byť uzavretie príkaznej zmluvy na výkon tej istej
činnosti, ktorú má v zamestnanec vykonávať v priebehu pracovnej doby a aj po jej ukončení nad rámec

pracovnej doby za dosť problematické a ťažko kontrolovateľné a nedostatočne konkretizované(ktoré
činnosti vykonával počas pracovnej doby, ktoré mimo nej a podobne).

Odhliadnuc od uvedeného, za významné považuje i odvolací súd to, že existencia príkaznej zmluvy zo
strany žalobkyne nebola preukázaná, čo prvostupňový súd správne konštatoval vo svojom rozhodnutí,

žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že k uzavretiu takejto
zmluvy došlo a žiadne ďalšie skutočnosti či konanie účastníkov počas existencie ich pracovno-právneho
vzťahu neposkytujú dôkaz o tom, že by takáto príkazná zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá.
Skutočnosť, že v jednom prípade bola žalobkyni vyplatená provízia žalovaný odôvodnil tým, že išlo
vlastne o odmenu, keďže v pracovno-právnom vzťahu sa provízie nevyplácajú, avšak slovo provízia

sa používa v realitnej činnosti. Túto argumentáciu považuje odvolací súd za presvedčivú a dostatočnú,
odstraňujúcu všetky pochybnosti o tom, na základe čoho bol vystavený predmetný pokladničný doklad
a vyplatená odmena pre žalobkyňu, avšak je potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobkyne nešlo o
nárokovateľnú zložku mzdy, pretože ju nemala so žalovaným v pracovnej zmluve (prípadne v platobnom
dekréte či v inom dokumente) dohodnutú.

Odvolací súd preto poukazujúc na správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zhode s
prvostupňovým súdom dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno, z ktorého
by vznikol žalovanému záväzok plniť pre žalobkyňu pohľadávku, ktorú stanovila predmet tohto sporu,
keďže neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia nad všetky rozumné pochybnosti o tom, že by

medzi ňou a žalovaným bola uzavretá ústna príkazná zmluva, že medzi účastníkmi existoval záväzkový
vzťah, z ktorého mal žalovaný povinnosť plnenia v prípade realizácie realitných obchodov žalobkyňou. V
dôsledku týchto skutočností potom nezostalo iné, len takto nepreukázaný (dôkazmi nepodložený) nárok
žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť.Preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.