Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Peter Heinrich
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/241/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114217637
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114217637.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7,
Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku
12, proti odporkyni: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., Y. XXX/X, zastúpená súdom ustanoveným
opatrovníkomY..V.V.,vyššímsúdnymúradníkomOkresnéhosúduNitra,zaúčastivedľajšiehoúčastníka
na strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7,
zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie
763,69 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 245 eur zastavuje.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Navrhovateľovi sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia vracia súdny poplatok v sume 14,50 eura.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 10.06.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
763,69 eura s úrokom z omeškania z titulu nesplatenia zmluvy o úvere.
Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz, bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti
navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporkyne, opatrovníčky odporkyne, vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými a to : zmluvou o úvere č. 220092625,
predžalobnouupomienkouzodňa25.03.2010,oznámenímozosplatnenízodňa20.05.2010,uznesením
súdu č.k. 25C/241/2014-37 zo dňa 12.01.2015, ospravedlnením neprítomnosti zo dňa 16.02.2015 a zistil
tento skutkový a právny stav :
Navrhovateľ s odporkyňou uzavrel zmluvu o úvere dňa 26.11.2009, na základe ktorého jej poskytol
sumu 500 eur. V trinástich splátkach mala odporkyňa uhradiť sumu 845 eur. Odporkyňa riadne dlhnesplácala, uhradila sumu 81,31 eura. Ďalšie splátky aj napriek výzve neuhradila. V zmysle zmluvy si
navrhovateľ uplatňoval sumu 763,69 eura z titulu nesplateného úveru, paušálnu sumu nákladov, úrok
z omeškania vo výške 9 % od 08.04.2010 do zaplatenia. Na základe zosplatnenia sa stala dlžná suma
splatná dňa 07.04.2010. V časti o zaplatenie sumy 2450 eur zobral navrhovateľ návrh späť pred začatím
pojednávania.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 3 ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 5b zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
odkazuje na Obchodný zákonník. Zmluva účastníkov uvádza, že je uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka. Na Obchodný zákonník odkazujú aj všeobecné zmluvné podmienky. Zmluvu tak bolo možné
považovať za absolútny obchodný vzťah a spravuje sa ustanovením Obchodného zákonníka. Zároveň
však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako
aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úver je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd konanie v časti o zaplatenie sumy
245 eur podľa § 96 O.s.p. zastavil. Vo zvyšku vzhľadom znenie zákona o ochrane spotrebiteľa návrh
zamietol ako premlčaný. Návrh bol podaný dňa 10.06.2014, dlh odporkyne sa stal splatný 07.04.2010.
Uplynula tak trojročná (aj štvorročná) premlčacia doba na uplatnenie nároku.
Súdny poplatok v sume 14,50 eura súd navrhovateľovi vrátil podľa § 11 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych
poplatkoch.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni ( aj ohľadne
späťvzatej časti) nepriznal náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 150 O.s.p. náhradu trov konania. Vzhľadom na zamietnutie návrhu by odporkyňa, či vedľajší
účastník na strane odporkyne mal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 O.s.p. V predmetnej veci
išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení
právnym zástupcom. Táto skutočnosť však neznamená, že je nutné aby do konania automaticky
vstupoval vedľajší účastník, a že by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že nemožno
objektívne posudzovať podľa § 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporcu. Súd je presvedčený, že samotný súd ktorý aj bez návrhu je povinný
preskúmavať súlad spotrebiteľských zmlúv so zákonom dostatočne zabezpečuje práva spotrebiteľa,
a teda aj odporkyne, aby boli jej práva dodržané. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane
spotrebiteľa 250/2007 Z.z. však vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do konania. Úlohou
a cieľom vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že
dané združenie by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti
spotrebiteľských sporov resp. iné odborne zdatné osoby. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združeniena ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí
ministerstvo (čo sa aj po finančnej stránke stalo), z čoho vyplýva, že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby
sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať rovnakým právnym zástupcom, keďže
ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Navodzuje to možnosť, že ide len o finančný
prospech z takéhoto postupu. A ak by zastupovanie predsa len bolo z nejakého dôvodu nutné, tak bez
právananáhradutrovkonania.Zopačnéhopohľadu,akbymuselprávnyzástupcazastupovaťzdruženie
na ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod, pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka, keďže
takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Dostatočne zastúpila záujmy odporkyne i
jej opatrovníčka, ktorá má právnické vzdelanie. Daný vedľajší účastník na strane odporkyne opakovane
vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel o
akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vo veciach podáva opakovane
zhodné podania, nezúčastňuje sa na pojednávaniach. Jeho vyjadrenia sú všeobecné bez poznania
konkrétnej veci samej. Združenie na ochranu spotrebiteľov zastúpené právnym zástupcom nemôže
svoju činnosť stavať na plošnom vstupe do konaní. Súd spochybňuje aj samotné úkony právneho
zástupcuvedľajšiehoúčastníka.Ohľadneprevzatiaveciaprípravyzastúpeniaslistínprávnehozástupcu
vyplýva, že k reálnemu prevzatiu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tejto konkrétnej veci
ani nedošlo. Plná moc je všeobecná. Otázne je či vôbec vedľajší účastník o predmetnom spore má
vedomosť.Vzhľadomnauvedenéokolnostimalsúdzato,žezastúpenievedľajšiehoúčastníkanastrane
odporkyne právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša
hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.