Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Jusková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220624
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu F. H., D.. XX.X.XXXX,

N. A. XX/X, XXX XX D. - Č., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, so sídlom Hlavná 137,
080 01 Prešov, proti žalovanému F. G.Š., D.. X.X.XXXX, N. T. XXX/X, XXX XX T., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom Mgr. Ivanom Mazancom, so sídlom Metodova 3331/12,
080 01 Prešov, o bezdôvodné obohatenie, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 493,60 eura s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2 493,60 eura od 5.9.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za
zaplatený súdny poplatok vo výške 149,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 525,01

eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 23.7.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2 493,60 eura s 5,15 % úrokom z omeškania ročne
od 1.9.2012 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť náhradu trov s konaním
mu vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že žalobca a žalovaný boli 13.12.2011 účastníkmi
dopravnej nehody, ktorú zavinil žalobca; žalobcovi vznikla aj trestnoprávna zodpovednosť, nakoľko bol
rozhodnutím súdu uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pri

dopravnejnehodedošlokpoškodeniumotorovéhovozidlažalovaného,ktorý14.12.2011nahlásilpoistnú
udalosť v poisťovni, kde mala manželka žalobcu ako majiteľka vozidla, ktorým bola škoda spôsobená,
v tej dobe uzavreté povinné zmluvné poistenie vozidla. O tomto postupe žalovaný upovedomil iba
manželku žalobcu. Žalobca sa domnieval, že žalovanému nebude poisťovňou nahradená škoda, preto
chcelspornénárokyurovnaťinýmspôsobom.Podohodesožalovanýmzabezpečilopravupoškodeného
vozidla žalovaného, pričom náklady predstavovali čiastku 2 493,60 eura. Oprava bola realizovaná v
auguste 2012, k spokojnosti žalovaného. Žalobca však nemal vedomosť o tom, že žalovanému bolo

poisťovňou už 10.1.2012 uhradené poistné plnenie vo výške 2 571,36 eura. O tomto sa dozvedel až
z výzvy poisťovne z 9.10.2012. Je zrejmé, že žalovaný využil omyl žalobcu, prijal od žalobcu plnenie,
ktoré mu poskytla už skôr poisťovňa, nadobudol teda bez právneho dôvodu majetkový prospech. Tento
majetkový prospech vo výške nákladov, ktoré vynaložil na opravu motorového vozidla žalovaného mužalovaný napriek výzve nevydal, splnenie tejto povinnosti má mu uložiť súd, a to vrátane úroku z
omeškania od času, kedy sa dozvedel, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil.

Žalovaný žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol, skutkové okolnosti uvedené v obsahu

žaloby nespochybnil. Predpokladal, keďže ho žalobca vyzval k tomu, aby umožnil prepravu vlastného
vozidla do opravy, ktorú zabezpečí žalobca, že žalobca tým zrealizuje vlastný návrh v tom zmysle, že
poškodené motorové vozidlo opraví na vlastné náklady. Do doručenia žaloby nemal žiadnu vedomosť
o tom, že žalobca voči nemu uplatňuje akýkoľvek nárok na úhradu nákladov spojených s opravou
motorového vozidla. Nárok, ktorý žalobca uplatnil žalobným návrhom uplatnil podľa názoru žalovaného

po uplynutí premlčacej lehoty, vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že manželka žalobcu mala
vedomosť o tom, že uplatnil nárok voči poisťovni. O plnení poisťovne mal možnosť dozvedieť sa žalobca
najneskôr koncom mesiaca január 2012. Žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty;
žalobca mal žalovaným vznesenú námietku premlčania za nie dôvodnú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, trestným rozkazom, záznamom o jednaní
účastníkov, korešpondenciou medzi poisťovňou Kooperativa a účastníkmi konania, záznamom z

autoservisu, korešpondenciou medzi účastníkmi konania, ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil
tento skutkový stav:

Dňa 13.12.2011 spôsobil žalobca pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo,
okrem zranenia žalovaného, aj k poškodeniu jeho motorového vozidla EČV: A.. Žalobca viedol motorové
vozidloEČV:A.;trestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.XTXX/XXzo16.12.2011boluznaný

za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného
zákona. Dňa 26.1.2012 bol v prítomnosti koncipienta právneho zástupcu žalobcu medzi účastníkmi
konania spísaný záznam, z ktorého vyplýva, že sa žalobca zaviazal zabezpečiť odťah vozidla do servisu
a opravu vozidla s tým, že žalovaný môže kedykoľvek skontrolovať stav opravy vozidla a spracuje sa
dohoda o urovnaní ohľadne škody na motorovom vozidle, ktorú obidvaja podpíšu do 30.1.2012.

Zo záznamu o oprave vozidla EČV: A. XXXCI z 20.5.2012 vyplýva prevzatie vozidla žalovaného do
opravy s tým, že opravu a servis uhradí žalobca.

Listom zo dňa 3.1.2012 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného k mimosúdnemu riešeniu sporu
tak, že žalobca zabezpečí opravu poškodeného motorového vozidla na vlastné náklady.

Listom zo dňa 12.1.2012 Kooperativa poisťovňa, a. s. oznámila žalovanému, že 12.1.2012 ukončila

šetrenie poistnej udalosti a z poistnej zmluvy poistenej U. H. uhrádza poistné plnenie z poistnej udalosti
zo dňa 13.12.2011 vo výške 2 571,36 eura, pričom táto suma predstavuje primerané náklady na opravu
jeho vozidla EČV: A..

Listom zo dňa 9.10.2012 Kooperativa poisťovňa, a. s. vyzvala žalobcu na zaplatenie náhrady poistného
plnenia, ktoré z dopravnej nehody zo dňa 13.12.2011 vo výške 2 571,36 eura poskytla žalovanému.

Žalobca vo výsluchu pred súdom uviedol, že mal záujem nahradiť žalovanému škodu, ktorú mu spôsobil
pri dopravnej nehode tak, že mu opraví motorové vozidlo, tak sa aj dohodli. Nevedel o tom, že v čase,
keď opravu jeho motorového vozidla zabezpečoval, mal žalovaný už plnenie za poškodené motorové
vozidlo od poisťovne. Vzájomne komunikovali, žalovanému ponúkol aj to, že by ho zamestnal. Pokiaľ
žalovaný namieta, že jeho manželka, ktorá v súčasnosti je už exmanželkou, mala vedieť o tom, že dostal

poistné plnenie, manželka mu nehovorila nič. Nemá vedomosť o tom, že by mala nejakú informáciu o
tom, že žalovaný dostal poistné plnenie.

Žalovaný vo výsluchu pred súdom potvrdil, že opravou poškodeného vozidla, ktorú zabezpečil žalobca,
došlo skutočne k oprave a nahradeniu škody. Potvrdil aj to, že dostal plnenie od poisťovne a totoplnenie použil na uspokojovanie svojich iných potrieb, potvrdiac taktiež to, že o prijatí plnenia žalobcu
neinformoval, čo zdôvodnil tým, že sa domnieval, že žalobca, pokiaľ opravu zabezpečil, realizoval tak
prísľub, ktorý mu v tomto zmysle dal.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je
poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové
vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobný návrh podaný bol, v prevažujúcom rozsahu, dôvodne.

Z vykonaných dôkazov - výsluchu účastníkov, trestného rozkazu, oznámenia poisťovne o plnení
žalovanému, mal súd za preukázané a nepochybné, že z konania žalobcu vznikla žalovanému škoda
na motorovom vozidle a že vzniknutá škoda nepresahovala sumu plnenia, ktorú žalovanému poukázala
poisťovňa. Žalovaný sa pred súdom vyjadril v tom zmysle, že opravou jeho motorového vozidla,
ktorú zabezpečil a financoval žalobca, bola škoda nahradená. Na tomto závere nemení nič vyjadrenie

žalovaného v tom zmysle, že prvotný odhad výšky škody bol vyšší. Zo záznamu spísaného dňa
26.1.2012 mal súd za preukázané, že účastníci konania dohodli sa na tom, že opravu vozidla zabezpečí
na vlastné náklady žalobca. Z časových súvislostí potvrdených oznámením poisťovne o poistnom plnení
zo dňa 12.1.2012 adresovaným žalovanému je zrejmé, že v čase spísania záznamu zo dňa 26.1.2012
žalovaný mal vedomosť o tom, že relutárnou formou, prijatím poistného plnenia, je škoda vzniknutá mu

pri dopravnej nehode, nahradená. Napriek tomu sa so žalobcom dohodol na tom, že žalobca na vlastné
náklady motorové vozidlo opraví. Keďže žalobca tak realizoval, čo vyplýva zo záznamu spísaného
v autoservise dňa 20.5.2012 a zhodného tvrdenia účastníkov, znamená to, že momentom prevzatia
opraveného vozidla vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, nakoľko rôznou formou a od
dvoch rôznych subjektov prijal náhradu za tú istú vzniknutú škodu. Suma bezdôvodného obohatenia sa

rovná sume, ktorú žalobca za opravu zaplatil, ktorej výška nebola žalovaným rozporovaná, a vydanie
ktorej bolo predmetom konania.Podstatným dôvodom, pre ktorý žalovaný žiadal žalobu zamietnuť bolo tvrdenie žalovaného o tom, že
nárok uplatnený žalobou je premlčaným.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, pri premlčaní práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia je ustanovená premlčacia doba kombinovaná, a to subjektívna - § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka a objektívna - § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok ich
plynutia je ustanovený odlišne a odlišný a od seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich
skončenie. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď

sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak 3-ročnej, ako
aj 10-ročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
XCdo XXX/XXXX z 21.1.2009).

Vo veci, ktorá bola predmetom konania, objektívna premlčacia doba začala plynúť momentom, kedy

žalovaný prijal opravené motorové vozidlo a čo sa týka subjektívnej lehoty, táto začala plynúť dňom,
keď žalobca prevzal výzvu Kooperativy poisťovne, a. s., na zaplatenie náhrady poistného plnenia, ktoré
poisťovňa vo výške 2 571,36 eura zaplatila žalovanému; písomnosť je z 9.10.2012. Pokiaľ žalovaný
tvrdil, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty bol skorší, t. j. pred dňom 9.10.2012, k tomuto
svojmu tvrdeniu nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky. Tvrdil iba, že manželka žalobcu

mala vedomosť o tom, že prebieha šetrenie v záujme likvidácie poistnej udalosti, nakoľko bola to
manželka žalobcu, ktorá bola osobou poistenou. Je potrebné uviesť, že aj prípadná vedomosť manželky
žalobcu o tom, že prebieha poistné plnenie, nie je totožná so skutočnou vedomosťou žalobcu o tom, že
žalovaný získal od poisťovne plnenie. Za tejto situácie tvrdenia žalovaného sú len hypotetickej, ničím
nepreukázanej povahy, t. j. bez akejkoľvek relevancie. Na poisťovňu v zmysle citovaného ustanovenia

§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. prešlo právo na regresnú náhradu, pritom žalobca
žalovanému škodu už nahradil.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obdobné právne závery, ku ktorým dospel, vyplývajú aj z
rozsudku Najvyššieho súdu SSR z 25.9.1974 sp. zn. XCz XX/XX.

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne od

1.9.2012 do zaplatenia.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaného vyzval k vydaniu bezdôvodného obohatenia predtým,
ako podal žalobu na súd, žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že o nároku žalobcu sa

dozvedel až z doručenej žaloby. Za tejto situácie prvým dňom omeškania je až deň nasledujúci po tom,
keďžalovanémubolasúdomdoručenážalobadovlastnýchrúk,žalovanýžalobuprevzal4.9.2014.Ažod
toho dňa je žalovaný v omeškaní a je preto povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania ako je uvedené
vo výroku rozsudku. Uvedené je dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti. Tento nárok žalobcu
na úrok z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a výška úroku z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Žalobca, právne zastúpený, žiadal priznať náhradu trov konania. Vo veci zaplatil súdny poplatok z
návrhu vo výške 149,50 eura a trovy právneho zastúpenia žiadal priznať za 4 úkony právnej pomoci: 1.
prevzatie a prípravu veci vrátane prvej porady s klientom, 2. podanie žaloby z 23.7.2014, 3. vyjadreniek stanovisku žalovaného z 10.11.2014, 4. účasť na pojednávaní 12.12.2015. Súd mal žiadané trovy
právneho zastúpenia za účelné, ich výšku kvantifikoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., keď
hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky bola 101,25 eura. K úkonom

právnej služby pod č. 1, 2 a 3 priznal režijný paušál po 8,04 eura, k úkonu pod č. 4 režijný paušál vo výške
8,39 eura. Právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom DPH, preto súd k trovám konania titulom
trov právneho zastúpenia pripočítal aj 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu kvantifikoval
čiastkou 525,01 eura a po pripočítaní náhrady za zaplatený súdny poplatok trovy, ktoré žalobcovi s
konaním vznikli predstavujú čiastku 674,51 eura. Zaplatenie náhrady trov, ktoré žalobcovi s konaním

vznikli uložil súd žalovanému v lehote a s miestom plnenia ako je uvedené vo výroku rozhodnutia; v
priebehu konania neboli ani tvrdené, ani zistené žiadne predpoklady pre to, aby súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mal aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p.; napokon ponechanie si plnenia
prijatého bez právneho dôvodu samo o sebe vylučuje akúkoľvek úvahu pre možnosť tejto aplikácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.