Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18P/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224107
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114224107.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci starostlivosti o maloletého: J. H., nar.
XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
matky W. X., nar. X.X.XXXX, J. Y. XX, W. a otca J. H., nar. X.XX.XXXX, t.č. C. S. o návrhu starej matky: H.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. O. XX, W. o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého J. H., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky
H. U., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od 19.9.2014.

Matka W. X., nar. X.X.XXXX a otec J. H., nar. X.XX.XXXX s ú p o v i n n í prispievať
na výživu maloletého J. H., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky H. U., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.9.2014 sa navrhovateľka - stará matka maloletého J.
domáha, aby súd dočasne zveril maloletého J. do jej osobnej starostlivosti s tým, aby matka i otec boli
zaviazaní prispievať na maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima. Svoj návrh
odôvodnila tým, že maloletý je v jej starostlivosti od 19.9.2014. Má vytvorené všetky podmienky pre to,
aby mohla maloletému zabezpečiť riadnu starostlivosť.

Na pojednávaní konanom dňa 11.2.2015 navrhovateľka uviedla, že je starou matkou maloletého zo
strany jeho otca. Maloletého má v starostlivosti ho od 19.9.2014 z dôvodu, že rodičia maloletého nemajú
možnosť sa o maloletého postarať. Otec maloletého J. H. je vo výkone trestu odňatia slobody od
XX.X.XXXX. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bral otec maloletého drogy, v trestnom
konaní mu bola nariadená liečba. Pokiaľ ide o matku maloletého, táto tiež berie drogy, z ktorého dôvodu
sa nemôže riadne starať o mal., preto som si mal. zobrala do svojej starostlivosti. Uviedla, že je vydatá, s
manželom býva v X-izbovom byte, majú spolu XX-ročného syna. Jej manžel pracuje v Y. Y. ako referent.
Matka maloletého navštevuje od decembra 2014. Žiadala na maloletého určiť výživné podľa rozhodnutia
súdu. Výživné rodičom žiadala určiť od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Matka maloletého s návrhom súhlasila, potvrdila, že v súčasnej dobe nemá vytvorené podmienky pre
to, aby mohla mal. zabezpečiť riadnu starostlivosť z dôvodu, že býva v podnájme a momentálne je bez
zamestnania.

Otec mal., ktorý je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody, sa k návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník navrhol mal. zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keď šetrením
pomerov bolo zistené, že navrhovateľka má vytvorené všetky podmienky pre to, aby mal. zabezpečila
riadnu výchovu a starostlivosť. Navrhovateľka býva v X-izbovom byte, ktorý je štandardne zariadený,
mal. spáva v spálni s navrhovateľkou, má svoje vlastné lôžko. Domácnosť sa javila pravidelne
udržiavaná, hygiena bola na vysokej úrovni, zásoby potravín boli v dostatočnom množstve. Pomery v
domácnosti boli preverované aj prostredníctvom Mestského úradu v Trnave aj dotazmi u detskej lekárky
mal., neboli zistené žiadne nedostatky.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Vzhľadom na zistený skutkový stav s poukazom na citované zákonné ustanovenia, mal súd preukázané,
že navrhovateľka spĺňa všetky predpoklady na to, aby jej mal. J. H. mohol byť zverený do náhradnej
osobnej starostlivosti, preto súd jej návrhu vyhovel, pričom obidvom rodičom určil na mal. výživné v
minimálnej výške vzhľadom na ich súčasné pomery, keď otec je vo výkone trestu odňatia slobody a
matka je momentálne bez zamestnania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.