Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214229169
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214229169.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci navrhovateľky S.. O. A., V..

XX.X.XXXX, P. N. Q. J., zast. Mgr. Marcelou Grancovou, advokátkou, so sídlom Kováčska 28, Košice
proti odporcovi S.. Y. A., V.. X.X.XXXX, P. C. X, Q., zast. JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, so
sídlom Krmanova 14, Košice, v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX O. L. Q. R. R. Ú. R. V. P., L. O. XX, I. XXXX,
V. T. XX, Y. Y. Č. XX sa rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.11.2014 domáhala, aby súd rozviedol
jej manželstvo s odporcom z dôvodu vzájomného citového odcudzenia, pričom každý z nich má odlišné

nazeranie na rodinný a spoločenský život. Taktiež uviedla, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti
už od januára 2014, kedy sa zo spoločného bydliska odsťahovala.

Odporca s s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, pričom vo svojom písomnom podaní uviedol, že
k navrhovateľke stratil akýkoľvek citový vzťah a do budúcna už nie je dôvod na obnovu manželského
spolužitia, nakoľko manželstvo je trvalo rozvrátené.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja sú štátnymi občanmi SR. U oboch sa
jedná o prvé manželstvo. Z ich manželstva nepochádza žiadne dieťa. Obaja sú štátni občania SR. Ich
posledné spoločne bydlisko bolo L. Q.S., V. C. X.

Zvýpovedenavrhovateľkyvyplýva,žeichmanželskéspolužitiebolonarušenéskutočnosťou,žeodporca
trávil stále čoraz viac času mimo domu, avšak najväčší prelom v ich vzájomnom spolužití nastal
okamihom zistenia navrhovateľky, že nemohla hneď otehotnieť, z dôvodov na strane odporcu, pričom
potrebovala istý čas na vyporiadanie sa s týmito problémom, avšak odporca je vyčítal , že nie je ochotná
tento problém riešiť ihneď. Taktiež uviedla, že odporca ju viackrát vyhodil z domu, a preto sa v júli
rozhodla definitívne zo spoločnej domácnosti odsťahovať.Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí, nakoľko medzi nimi došlo k
vzájomnému citovému odcudzeniu, avšak nesúhlasil s dôvodmi rozvratu uvádzaným navrhovateľkou,
keďže poprel, že by veľkú časť času trávil mimo domu. Ďalej uviedol, že spočiatku boli zistené problémy

s počatím dieťaťa na jeho strane, avšak na základe výsledkov bolo neskôr konštatované, že je možné
počať dieťa aj prirodzenou cestou. Odporca túto skutočnosť nepovažoval za dôvod rozvratu manželstva,
naopak uviedol, že dôvodom rozvratu bolo nadviazanie mimomanželského vzťahu navrhovateľky s
kolegom z práce. Potvrdil, že obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľkou do budúcna nie je
možné.

Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 pra veta cit. zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne

narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, pričom
dôvodom rozvratu manželstva je vzájomná citová odcudzenosť účastníkov konania. Súd mal zároveň
za preukázané, že medzi účastníkmi konania nie je reálny predpoklad na obnovenie manželského
spolužitia, nakoľko ani jeden z účastníkov neprejavil záujem na zotrvaní v manželskom zväzku, manželia
nežijú v spoločnej domácnosti, a preto súd toto manželstvo v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia

rozviedol.

Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých
účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba
predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedenýmv § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Po vyhlásení rozsudku a po zákonnom poučení o opravnom prostriedku sa všetci účastníci práva podať
odvolanie účinne vzdali.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma
priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.