Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/193/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201469
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201469.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: D.. K. O., Q. XX, X.,
zastúpený: KRION Partners s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo
dňa 20.06.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 337,14 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.08.2013 domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.06.2013 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava (ďalej iba orgán
dozoru) zo dňa 26.02.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca uvádza, že orgán dozoru dňa 13.12.2012 začal voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia
pokuty podľa § 35 ods. 2 zákona č. 171/2000 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 171/2005 Z.z.). Začatiu správneho konania
predchádzala vyhľadávacia činnosť orgánu dozoru zo dňa 27.09.2011, na základe ktorej bolo zistené, že
na internetovej stránke www.online-casino-sprievodca.sk a
www.online-casino-euro.sk sú propagované zahraničné internetové

kasína. V súvislosti so správnym konaním vedeným proti žalobcovi bola oslovená aj spoločnosť SK-
NIC, a.s. ako centrálny depozitár všetkých domén s koncovkou „sk“ a spoločnosť WebHouse, s.r.o. ako
poskytovateľ webhostingu. Z vyjadrenia spoločnosti SK-NIC vyplýva, že držiteľom domén je spoločnosť
WebHouse od 11.11.2008 a 12.11.2008. Z vyjadrenia spoločnosti WebHouse poskytnutého orgánu
dozoru vyplýva, že prevádzkovateľom internetových stránok je žalobca.

Žalobca na oznámenie o začatí správneho konania reagoval listom zo dňa 12.03.2013, v ktorom
poukázal na rozpor viacerých ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. s právom EÚ a judikatúrou Súdneho
dvora EÚ/ES, v zmysle ktorej právna úprava obsiahnutá v zákone č. 171/2005 Z.z. je v rozpore s právom
EÚ, najmä pre porušenie zásady proporcionality, ako jednej zo základných zásad práva EÚ.

Orgán dozoru dňa 26.02.2013 vydal rozhodnutie, na základe ktorého uložil žalobcovi pokutu 20.000,-

eur z dôvodu porušenia ust. § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z., keďže žalobca prostredníctvom
internetových stránok propagoval hazardné hry na prevádzkovanie ktorých nebola udelená licencia vzmysle zákona č. 171/2005 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia orgán dozoru uviedol, že na predmetných
internetových stránkach boli propagované hazardné hry, ktoré neboli licencované podľa zákona č.
171/2005Z.z.anásledneumožňovaliposkytovanieslužiebhazardnýchonlinehier.Podľaorgánudozoru

dochádza tak k získaniu nových klientov na území SR a po vykonaní registrácie o zaplatení vkladu aj k
ich následnej účasti na hazardnej hre. Preto nie je zaručené, že zahraničný poskytovateľ hazardnej hry
bude dodržiavať podmienky ustanovené zákonom č. 171/2005 Z.z. tak, aby nedochádzalo k narušeniu
verejného poriadku. Podľa orgánu dozoru je prevádzkovanie hazardných hier vylúčené zo Smernice
harmonizujúcej voľný pohyb služieb a oblasť hazardných hier je v plnej pôsobnosti členských štátov

EÚ. Orgán dozoru zastáva názor, že obmedzenie prevádzkovania a propagácie hazardných hier je z
pohľadu legislatívy vnútorne konzistentné a v súlade s výhradou zachovávania verejného poriadku.

Proti rozhodnutiu orgánu dozoru podal žalobca odvolanie, v ktorom argumentoval: nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, keďže v ňom absentuje dostatočne presné opísanie právnej argumentácie
žalobcu; odôvodnenie či sa na oblasť hazardných hier vzťahuje právo EÚ; chýba v ňom odôvodnenie

k rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktoré citoval žalobca vo vyjadrení k začiatku správneho konania; vo
výroku rozhodnutia orgánu dozoru chýba obdobie, počas ktorého sa mal žalobca dopustiť domnelého
protiprávneho konania, čo je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá sa týka požiadavky na
vnútornú súladnosť každého rozhodnutia orgánu verejnej moci; orgán dozoru nemohol žalobcovi uložiť
pokutu za obdobie rokov 2008 až 2011, pretože sankcie je oprávnený ukladať najneskôr do dvoch rokov

od kedy porušenie zákona č. 171/2005 Z.z. zistil; nevysvetlil prečo žalobcovi pričítal zodpovednosť za
protiprávne konanie medzi rokmi 2008 a 2011 ako protiprávne konanie mohol spoľahlivo zistiť a preveriť
najskôr až na základe vyhľadávacej činnosti vykonanej v septembri 2011; v ňom absentujú úvahy, podľa
ktorých orgán dozoru vychádzal pri uložení pokuty,
nedostatočnýmanepresnezistenýmaposúdenýmskutkovýmstavomorgánomdozorudošlonazáklade

toho, že nezistil skutočné umiestnenie stránky/obsahu servera, ktorý sa nachádza v Spojených štátoch
amerických a nie v Slovenskej republike, prípadná zodpovednosť za obsah internetových stránok nie je
v zmysle všeobecných obchodných podmienok spoločnosti WebHouse výlučne na strane žalobcu,
nesprávnym právnym posúdením pre rozpor rozhodnutia so zásadami práva EÚ, pretože Slovenská
republika zvolila na svojom území najprísnejší možný režim prevádzkovania hazardných hier na

internete a porušila tým zásadu proporcionality, ktorá patrí medzi základné zásady práva EÚ,
nesprávnym právnym posúdením pre rozpor Ústavy SR a Dohovoru o ľudských právach a základných
slobodách, pretože rozhodnutie postihuje žalobcu za jeho slobodu prejavu a vychádza z predpokladu, že
návštevníci internetových stránok využívajú služby zahraničných internetových kasín. Žalobca poukázal
na viaceré právne autority, v zmysle ktorých zákaz poskytovania informácií prostredníctvom, tzv.

hyperlinkov nie je v súlade so slobodou prejavu, pretože popiera účel poskytovania informácie na
internete; vo vzťahu k Ústave SR žalobca poukázal, že rozhodnutie nespĺňa súlad so zákonom a tým
je v tomto prípade právo EÚ.

Dňa 20.06.2013 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu dozoru. K jednotlivým

odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že stanovenie ochrany verejného poriadku a ochrany
spotrebiteľa patrí do právomoci členských štátov EÚ. Zákon č. 171/2005 Z.z. predstavuje vnútorne
konzistentné legislatívne opatrenie, ktoré je v súlade práve s výhradou zachovávania verejného
poriadku. K námietke žalobcu o fyzickom umiestnení obsahu servera/obsahu stránky žalovaný iba
uviedol, že táto skutočnosť sa nenachádza vo vyjadrení spoločnosti WebHouse s.r.o., a preto ju nemohol

v napadnutom rozhodnutí zohľadniť. K výške uloženej pokuty a k možnosti premlčania jej udelenia
žalovaný iba citoval relevantné ustanovenie zákona č. 171/2005 Z.z. bez toho, aby sa vyjadril ku
konkrétnym námietkam žalobcu z odvolania.

Vzhľadom k uvedenému žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a to z dôvodov,

že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom
spisu, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobcavžalobesaďalejzaoberáskutočnosťou,žežalovanývnapadnutomrozhodnutítvrdí,žežalobca

bol držiteľom domén v období od roku 2008 a bol ním aj dňa 27.09.2011, kedy bola vykonávaná
vyhľadávacia činnosť a zistenie porušenie zákona. Podľa žalovaného žalobca už dátumom prvotnej
registrácie, t.j. v roku 2008, vedel aký obsah majú predmetné domény, a preto je za ne zodpovedný.
Žalobcastýmtotvrdenímžalovanéhonesúhlasí,pretoževychádzalzdomnienky,žeužvobdobíprvotnejregistrácii domén sa na týchto doménach nachádzal obsah propagujúci hazardné hry na internete,
teda, že tieto domény sú funkčné s vopred daným obsahom zodpovedajúcim ich názvu. Z takéhoto
názvu žalovaného možno vyvodiť záver, že porušenie zákona považuje žalovaný aj vlastníctvo či

dispozíciu s aj nefunkčnými doménami, ktorých názvy by sa mohli týkať hazardných hier, čo považuje
žalobca za arbitrárne a v rozpore s právom na majetok a právom na slobodu prejavu. Žalobca je
názoru, že žalovaný mohol konštatovať porušenie zákona č. 171/2005 Z.z. najskôr od 27.09.2011,
teda od spísania zápisnice o vyhľadávacej činnosti orgánu dozoru, čomu bezprostredne predchádzalo
zisťovanie skutočného obsahu internetových stránok.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a
poukazuje na skutočnosť, že orgán dozoru vôbec neoveroval funkčnosť domén ani ich obsah a v
rozhodujúcej miere vychádza iba zo zápisnice zo dňa 27.09.2011, teda vyše 14 mesiacov starého
podkladu. Z administratívneho spisu a odôvodnenia rozhodnutia naopak vyplýva, že domény v čase
začatia správneho konania neboli funkčné a preto podľa žalobcu nebol dôvod na začatie správneho

konania vo veci samej.

Žalobca ďalej považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že výrok rozhodnutia neobsahuje
vzhľadomnatrestnýcharakterrozhodnutiavšetkypotrebnénáležitostiaexistujenesúladmedzivýrokom
rozhodnutia a jeho odôvodnením a neobsahuje odôvodnenie v zmysle ust. § 54 ods. 9 zákona č.

171/2005 Z.z.. Žalovaný sa tiež vôbec nevyjadril k čiastočnému premlčaniu práva na sankcionovanie
protiprávneho konania, ktoré kladie žalobcovi za vinu. Žalobca poukazuje na to, že výrok rozhodnutia
nie je dostatočne odôvodnený, pretože v ňom chýba presný opis skutku s označením miesta a
obdobia, počas ktorého sa žalobca dopustil tvrdeného protiprávneho konania. Žalovaný sa vôbec v
napadnutom rozhodnutí nevyjadril k požiadavke žalobcu z odvolania proti rozhodnutiu o presný popis

výroku rozhodnutia ak v požiadavke súladu výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia v zmysle nálezu
Ústavného súdu SR III.ÚS 508/2011.

Žalobca poukazuje na to, že až v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vyjadril k uplatneniu ust. § 54 ods.
9 zákona č. 171/2005 Z.z., keď uviedol kritérium, ktoré bolo rozhodné pre uloženie pokuty pre žalobcu,

čím však prekročil svoju právomoc ako odvolacieho orgánu, pretože žalovanému prináležalo preskúmať
rozhodnutie orgánu dozoru v súlade s dôvodmi v ňom uvedenými a nie naprávať pochybenie orgánu
dozoru, resp. dopĺňať dôvody rozhodnutia.

Žalobca namietal v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu dozoru, že sankcie podľa zákona č. 171/2005

Z.z. možno ukladať do dvoch rokov odo dňa, keď príslušný zistil porušenie tohto zákona, t.j. v prípade
žalobcu najskôr od 27.09.2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že žalobcovi sa
kladie za vinu porušenie zákona za obdobie november 2008 až bližšie v rozhodnutí neurčený okamih v
roku 2012, takýto záver nemá oporu v spisovom materiály a je v rozpore s princípom prezumpcie neviny.
Žalovaný sa k tvrdeniam uvedeným žalobcom v odvolaní vôbec nevyjadril.

Žalobca tiež argumentoval v odvolaní rozhodnutiami SD Európskej únie, s ktorými sa orgán dozoru
vôbec nevysporiadal, keďže mal žalobca zato, že najmä ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005
Z.z. je v rozpore s právom EÚ a žalovaný a orgán dozoru má podľa žalobcu aplikovať rozsudok Súdneho
dvora ES vo veci 106/77, v zmysle ktorého sú vnútroštátne orgány povinné aj bez návrhu neuplatňovať

každé vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom EÚ.

Žalobca sa zaoberal aj disponovaním s doménami obsahujúcimi informácie o hazardných hrách. Tiež
poukázal na nesprávne právne posúdenie uvedené žalovaným a orgánom dozoru v rozhodnutí v ktorom
tvrdí, že zákon č. 171/2005 Z.z. je v súlade s právom EÚ a stanovenie nevyhnutnej úrovne ochrany

spotrebiteľov a verejného poriadku vo vzťahu k hazardným hrám patrí do právomoci členských štátov.
Regulácie a prevádzkovanie hazardných hier na území SR sa realizuje najmä s ohľadom na ochranu
neplnoletých osôb a s cieľom zabrániť negatívny vplyv nekontrolovaného prevádzkovania hazardných
hier na území SR. Žalobca v tejto časti ďalej poukazuje na rozhodnutia SD EÚ a naďalej tvrdí, že
žalovaný bol povinný aplikovať rozsudok SD ES vo veci C - 106/77.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 25.09.2013, uviedol, že orgán dozoru v
zmysle § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z., uložil rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Maď
zo dňa 26.02.2013, pokutu vo výške XX.XXX,- eur dozorovanému subjektu Ing. K. O., Q. XX, XXXXX X., L.: XXXXXXXXXX, D.: XXXXXXXX, za porušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z., v
zmysle ktorého je na území Slovenskej republiky možno propagovať len tie hazardné hry, na ktoré
bola udelená alebo vydaná licencia. Žalobca propagoval hazardné hry prostredníctvom internetovej

stránky portálu www.online-casino-sprievodca.sk a portálu
www.online-casino-euro.sk , ktoré sú zamerané na propagovanie
online kasín. O uvedenej skutočnosti bola vypracovaná zápisnica z vyhľadávacej činnosti č.
602/260/145001/2011 zo dňa 25.10.2011, ku ktorej bola priložená fotodokumentácia dokazujúca
činnosť uvedených portálov. Následnou činnosťou orgán dozoru zistil, že registrátorom internetových

stránok portálu www.online-casino-sprievodca.sk a portálu
www.online-casino-euro.sk je spoločnosť WebHouse s.r.o.. Z
predloženého písomného stanoviska tejto spoločnosti, zo dňa 21.03.2013 vyplýva, že o registráciu
požiadal žalobca. Spoločnosť WebHouse, s.r.o. bola len podregistrátorom domén, ktorá nezodpovedá
za obsah domén a jednotlivé úkony vykonávala len na základe požiadaviek objednávateľa, t.j. žalobcu. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca bol držiteľom domén v období od roku 2008 a bol ním aj dňa 27.09.2011,

kedy bola vykonaná vyhľadávacia činnosť.

Zistená skutočnosť bola v rozpore s ustanovením § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. a preto orgán
dozoru v zmysle Správneho poriadku začal správne konanie a uložil žalobcovi pokutu vo výške 20.000,-
eur, rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/Maď zo dňa 26.02.2013 a žalovaný rozhodnutím č.

XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutie orgánu dozoru o uloženej
pokute.

K skutočnosti nesprávneho posúdenia a zistenia skutkového stavu z ktorého vychádzalo napadnuté
rozhodnutie žalovaný uvádza, že vychádzal zo skutočnosti, že už od prvotnej registrácie domén sa na

týchto nachádzal obsah propagujúci hazardné hry a žalovaný zadokumentoval obsah týchto domén
žalobcu. Fotodokumentácia o propagácii hazardných hier na doménach žalobcu je prílohou k zápisnici
zo dňa 25.10.2011. Žalovaný stanoviskom spoločnosti WebHouse, s.r.o. mal dostatočne potvrdené, že
odprvopočiatočnéhoregistrovaniauvedenýchdomén,t.j.oddňa11.11.2008jeprevádzkadoménonline-
casino-euro.sk a online-casino-sprievodca.sk zameraná na propagáciu hazardných hier. Preto žalovaný

nesúhlasí s názorom uvedeným v žalobe, že na týchto doménach sa nenachádzal obsah propagujúci
hazardné hry.
Žalovanývtejtosúvislostiuvádza,žeorgándozorunemápovinnosťzisťovaťfyzickéumiestnenieservera
v Scottsdale, štáte Arizona, Spojené štáty Americké, jeho funkčnosť, alebo nefunkčnosť registrovaných
domén.Zozneniaust.§35ods.2vspojitostisust.§2písm.r/zákonač.171/2005Z.z. takátopodmienka

nie je v citovaných paragrafoch uvedená. Pre žalovaného je ale podstatná skutočnosť, že žalobca na
území Slovenskej republiky propaguje hazardnú hru na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia.

K skutočnosti začatia správneho konania v uvedenej veci žalovaný uvádza, že v zmysle § 18 Správneho
poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Orgán

dozoru začal správne konanie dňa 13.12.2012, kedy mal sústredené a vyhodnotené všetky písomné
dôkazy o porušení § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. a od uvedeného dátumu sa počíta doba, kedy
je možné uložiť sankciu za porušenie zákona č. 171/2005 Z.z..
Konštatovanie žalobcu, že v čase začatia správneho konania orgán dozoru vychádzal iba zo zápisnice
zo dňa 27.09.2011, teda vyše 14 mesiacov starého podkladu, je preto pre žalovaného bezpredmetné

konštatovanie.

Európska únia vydala Smernicu o elektronickom obchode, kde hazardné hry boli vylúčené s
poskytovania služieb internetom a neboli ináč upravené. Internet ako verejne dostupný celosvetový
systém má globálny charakter, preto Európska únia nezagarantovala prevádzku internetových

hazardných hier a túto skutočnosť ponechala na štátoch EU, aby si v rámci svojich zákonov upravili
propagáciu hazardných hier pomocou internetu. Tým dala možnosť členským štátom, aby v prípade
hazardných hier cez internet mohol byť uplatnený aj princíp teritoriality.

Dodržiavanímustanovenízákonaohazardnýchhráchsaneobmedzujúprávanapropagáciuhazardných

hier tým prevádzkovateľom, ktorí poskytujú služby v zmysle platnej legislatívy na území Slovenskej
republiky. Spoločnosti, ktoré nemajú slovenskú licenciu, ale majú licenciu iného štátu EU, konajú v
rozpore so znením zákona č. 171/2005 Z.z.. Z tohto dôvodu sa žalovaný nezaoberal otázkami aplikácie
práva EU na oblasť hazardných hier, lebo je v podstate vyriešená vnútroštátnym zákonom č. 171/2005Z.z.. Preto žalovaný nie je povinný aplikovať, prípadne sa vyjadrovať k rozsudkom SD ES, ktoré žalobca
v žalobe uvádza, nakoľko ust. § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. nie je v rozpore s právom EU, ako
to žalobca uvádza v žalobe. Z predloženého spisového materiálu je úplne zrejmé, že žalobca na území

Slovenskej republiky propagoval hazardné hry bez vydanej alebo udelenej licencie, čím porušil zákon
č. 171/2005 Z.z..

Preto žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a
nezrozumiteľné a považujeme ho za účelový. V tejto súvislosti chce žalovaný uviesť, že v tomto prípade

postupoval v zmysle zákona č. 171/2005 Z.z. a žiada žalobu zamietnuť.

Žalobca po obdržaní vyjadrenia žalovaného k žalobe zaslal súdu dňa 19.05.2014 k nemu stanovisko,
ktoré zásadným spôsobom nesúhlasí s uvedenou argumentáciou. Naďalej trvá na tom, že rozhodnutie
žalovaného ako aj orgán dozoru je v rozpore s obsahom spisu, zistenie skutkového stavu je
nedostatočné na posúdenie veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zotrváva na vznesenej námietke premlčania za
roky 2008 až 2011.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§

249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 2 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí, ktorými práva

aprávomchránenézáujmytýchtoosôbmôžubyťpriamodotknuté. Vsprávnomsúdnictvepreskúmavajú
súdy na základe žalôb prípady, z ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.

Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených
záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným
rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je nedeliteľným
atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z
materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods.1 Ústavy SR), vyžadujúceho, aby verejná správa bola

pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na
kontrole verejnej správy v tom smere, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a tiež či poskytuje
ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.
Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom
predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana

zákonnosti.

Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku
s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných
subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych

noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva
vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonom vo sfére
verejno-mocenských právomocí.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci stav, ktorý tu

bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 Os.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Z administratívneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti:Dňa 25.10.2011 bola spísaná Zápisnica z vyhľadávacej činnosti orgánu dozoru č. XXX/XXX/XXXXXX/
XXXX v zmysle § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 171/2005 Z.z. ktorú vykonal dňa 27.09.2011 v
čase od 14:00 do 15:00 pracovník Daňového úradu Bratislava III dozor u internetových domén online-

casino-euro.sk a online-casino-sprievodca.sk . Dozor bol zameraný na porušenie ust. § 3 ods. 7 a § 35 ods. 2 vyššie uvedeného
zákona dozorovanými subjektmi podľa § 12 písm. e/, f/.
V spise je založený e-mail žalobcu zo dňa 05.10.2012 adresovaný orgánu dozoru, Zápisnica z
vyhľadávacej činnosti č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX. zo dňa 11.10.2012, vyjadrenie k predmetu

správneho konania č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX zo dňa 12.02.2013.
Orgán dozoru podaním zo dňa 13.12.2012 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci
uloženia pokuty za porušenie ust. § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z., v ktorom ho zároveň
poučil podľa § 27 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej sa uvádza, že zo zápisnice z
vyhľadávacej činnosti uskutočnenej daňovým úradom č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2011
vyplýva, že pri pozorovaní webových stránok www.online-casino-euro.sk a www.online-casino-sprievodca.sk sa preukázane
zistilo propagovanie hazardných hier na prevádzkovanie ktorých nebola udelená alebo vydaná licencia
podľa ust. §22 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z., čo je v rozpore s ust. § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005
Z.z.. Daňový úrad zistil prostredníctvom spoločnosti WebHouse, s.r.o., Trnava, že držiteľom domény
online-casino-euro.sk a online-casino-sprievodca.sk je D., ktorý prostredníctvom webových stránok propaguje hazardné hry na
prevádzkovanie, ktorých nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona č. 171/2005 Z.z..
Orgán dozoru Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 24.01.2013 adresovanej spoločnosti
WebHouse, s.r.o., žiadal o poskytnutie informácií o prevádzkovateľovi domény www.online-casino-
euro.sk a www.online-casino-sprievodca.sk D.. K. O., bytom Q. XX, X., D. XXXXXXXX, L. XXXXXXXXXX v rozsahu: údaje
o poskytovateľoch webhostingu a umiestnenie serverov na území Slovenskej republiky od začiatku
registrácie domény www.online-casino-euro.sk a www.online-
casino-sprievodca.sk .
V odpovedi zo dňa 21.03.2013 na uvedenú žiadosť spoločnosť WebHouse, s.r.o. uvádza, že registráciu

domén online-casino-euro.sk a online-casino-sprievodca.sk si objednal dňa 11.11.2008 K. O., Q. XX, XXX XX X., e-mail [email protected]
, tel. XXXXXXXXXX (ako fyzická osoba - nepodnikateľ). Obe domény prevádzkuje od
uvedeného dátumu na serveroch mimo spoločnosti. DNS servery pre tieto domény boli dňa 11.11.2008
nastavené na mns01.domaincontrol.com a na ns51.domaincontrol.com a následne dňa 13.11.2008 na

základe jeho požiadavky zmenené na ns51.domaincontrol.com, ns52.domaincontrol.com. Na týchto
serveroch sú domény prevádzkované dodnes. Z uvedených údajov však nie je možné identifikovať
poskytovateľov webhostingu, a teda ani či tieto domény niekedy boli alebo neboli umiestnené na
serveroch v Slovenskej republike. Uvedené informácie by mohol mať k dispozícii správca uvedených
DNS serverov.

Totožná žiadosť bolo zaslaná spoločnosti SK-NIC, a.s., Bratislava, ktorá listom zo dňa 29.01.2013
oznámila orgánu dozoru, že držiteľom domén online-casino-euro.sk a
online-casino-sprievodca.sk od dátumu prvotnej registrácie
až do zrušenia je spoločnosť WebHouse, s.r.o., IČO: XXXXXXXX, evidovaná v systéme SK-NIC s
identifikátorom IPEK-0001. Doméma online-casino-euro.sk bola registrovaná dňa 11.11.2008, doména

online-casino-sprievodca.sk dňa 12.11.2008.
Dňa 22.03.2013 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní ktorej predmetom bolo nahliadnutie do
spisového materiálu v konaní voči žalobcovi vo veci uloženia sankcie za porušenie ust. § 35 ods. 2 zák.
č. 171/2005 Z.z. na žiadosť splnomocneného zástupcu žalobcu.

Dňa 26.02.2013 vydal Daňový úrad Bratislava rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/Maď na základe
§ 54 ods. 1 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov ukladá podľa § 56 ods. 3 dozorovanému subjektu Ing. K.
O., RČ XXXXXXXXXX, Q. XX, XXX XX X., D. XXXXXXXX, L. XXXXXXXXXX za propagovanie
hazardných hier prostredníctvom webových stránok www.online-casino-euro.sk a www.online-casino-sprievodca.sk , na
prevádzkovanie ktorých nebola udelená alebo vydaná licencia podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č.
171/2005 Z.z., čo je v rozpore s ustanovením § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, pokuta vo výške 20 000,00 eur.Rozhodnutie orgánu dozoru zo dňa 26.02.2013 prevzal právny zástupca žalobcu dňa 13.03.2013, ktorý
dňa 09.04.2013 doručil orgánu dozoru odvolanie proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré

dôvody sú totožné s podanou žalobou.

Dňa 20.06.2013 vydal žalovaný rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX,. ktorým podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie dozorovaného
subjektu zamieta a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XX/ Maď zo dňa

26.02.2013 o uložení pokuty podľa § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene
doplnení niektorých zákonov, vo výške 20 000,00 eur slovom dvadsaťtisíc eur, za porušenie § 35 ods.
2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov dozorovanému subjektu: D.. K. O., Q. XX, XXX XX X., L.: XXXXXXXXXX, D.:
XXXXXXXX, splnomocnený zástupca advokátska kancelária KRION Partners, s.r.o., Jozefská 3, 811 06
Bratislava 1, potvrdzuje.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.07.2013.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie

udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom
hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b/ až e/, h/ a i/ možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom
ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením podľa § 10 ods. 5 písm. d/.

Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 171/2005 Z.z. Prevádzkovanie zahraničných hazardných hier na území

Slovenskejrepublikysazakazuje.NaúzemíSlovenskejrepublikysazakazujeajjednotlivýpredajžrebov,
prijímanie stávok a vyplácanie výhier, vrátane sprostredkovania týchto činností, v hazardných hrách
podľa odseku 2, ktorých prevádzkovateľom je zahraničný subjekt a pri ktorých sú vklady uhrádzané do
zahraničia.

Podľa § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 171/2005 Z.z. daňový úrad vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákona,inýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovapodmienokurčenýchvlicenciiudelenejalebo
vydanejpodľatohtozákonaministerstvomajedruhostupňovýmodvolacímorgánompreobcevoveciach
individuálnych licencií udelených na prevádzkovanie výherných prístrojov.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. žiadosť o udelenie individuálnej licencie môže podať iba
akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, ak tento zákon neustanovuje inak; ako
žiadosť podáva akciová spoločnosť, jej akcie musia byť vydané ako zaknihované akcie na meno.

Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 171/2005 Z.z. propagovanie hazardnej hry je dovolené, len ak na jej

prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a jej prevádzkovaná za
podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa § 12
písm. e/ a f/ pokutu od 20 000 eur do 500 000 eur, ak propaguje hazardné hry v rozpore s týmto zákonom.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci z uvedeným ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný predpis.

Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri administratívnom

trestaní je potrebné dodržiavať základné zásady správneho konania a to tak, aby rozhodnutia v
administratívnom trestaní (v trestnom postihu) rešpektovali a odrážali základné zásady správneho
konania, aby rozhodnutia mohli byť preskúmateľné súdom.Deliktom rozumieme také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto
označuje.

Podľa č. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Súd dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a
správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za
trestné činy. Z toho hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z
trestného činu. Hranica medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú
sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno -
právnymi predpismi.

Napokon aj Odporúčanie Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo
schválené Výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452 zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam
členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto Odporúčania.
Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty,

ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatňovanými pravidlami, či už ide o pokuty
alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy
postihu sa považujú za správne sankcie.

Vdanejveci,keďžeideopreskúmavaniezákonnostirozhodnutíapostupovsprávnychorgánovopostihu

za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na uvedenú vec čl.
6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.

V danej veci žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 57 ods. 3 za porušenie § 35ods. 2 zákona č.
171/2005 Z.z.. Žalobca namieta, že orgán dozoru pri ukladaní pokuty vydal rozhodnutie, ktorého výrok

nemá náležitosti § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

Súdkonštatuje,žežalovanýnapadnutýmrozhodnutímpotvrdilrozhodnutieorgánudozoru,ktoréhovýrok
rozhodnutia nemá náležitosti § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle §
57 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. je nevyhnutné, aby správny orgán vymedzil presne za aké konkrétne
konanie je subjekt postihnutý, to je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré
sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Táto miera podrobností je

nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého
postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania,
a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutia jednoznačne určí, čoho sa
porušovateľ (páchateľ) dopustil a v čom spáchané konanie žalobcu uvedené v odôvodnení rozhodnutia
spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie

obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné
odmietnuť úvahu o tom, že postačí ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.

Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do
práv a povinností účastníka konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis

skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a
aké oprávnenie, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné
exekúciou a výrok rozhodnutia musí preto obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť
zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti vo výroku svojho rozhodnutia, poruší

základné zásady administratívneho trestania. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového
správnehoorgánuakoajžalovaného,nebolomožnézistiť,kedyboluvedenýskutokžalobcomspáchaný,
čo malo tiež za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu.Súd ďalej zistil v konaní orgánu dozoru a žalovaného porušenie ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 33
ods. 2 Správneho poriadku. Ako vyplýva z administratívne spisu predloženého žalovaným súd zistil, že

orgán dozoru oznámil žalobcovi začatie správneho konania (oznámenie o začatí správneho konania zo
dňa 13.12.2012) a správne ho vyzval na vyjadrenie sa k veci a na predloženie potrebných dokladov
podľa § 27 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku ale bez poučenia o jeho procesných právach,
avšak neumožnil mu, aby pred vydaním rozhodnutia vo veci samej sa vyjadril k jeho podkladom, ako
aj k spôsobu ich zistenia.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zistenéhostavuveci.Správneorgánydbajúoto,abyvrozhodnutíoskutkovozhodnýchalebopodobných
prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa§33ods.1Správnehoporiadkuúčastníkkonaniaazúčastnenáosobamáprávonavrhovaťdôkazy

a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán ne to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. postupuje podľa

ustanovení Správneho poriadku (§ 57 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z.), a preto povinnosťou žalovaného
a orgánu dozoru bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom konania - žalobcom.
InštitútsúčinnostijeustanovenýnaviacerýchmiestachSprávnehoporiadku(§3ods.2,§33ods.2,§56)
vyjadrujevzájomnújednotuprávapovinností.Účastnícisprávnehokonaniamajúnielenprávonavrhovať
dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia majú súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu

orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie ich dôkaznej povinnosti
podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť
vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení §
32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej
povinnosti a postupuje v súlade so Správnym poriadkom, aj keď účastníci správneho konania sú nečinní

a správnemu orgánu nenavrhujú alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom
nevyjadrujú. Treba však rozlišovať od práv účastníkov na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania,
ako aj ich práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od ich práv vyjadriť sa k podkladom
alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutiasprávneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkom správneho konania zákonodarca ustanovil v §
33Správnehoporiadku.Účastnícimajúprávovyjadrovaťsakpodkladomvktoromkoľvekštádiukonania.
Môžu sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom a k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môžu sa vyjadriť k

otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším
možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám.

Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkom, aby sa pred vydaním
rozhodnutí oboznámili s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladmi pre rozhodnutia

vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkom, že majú možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutí.
Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutia, ak účastníci sa svojho práva
na vyjadrenie výslovne vzdali, alebo ostanú nečinní. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutia vo veci
samej bez toho, aby umožnil účastníkom vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie
takéhoto procesného pochybenia správneho orgánu v administratívnom konaní, predmetom ktorého

je administratívne trestanie, je však povinnosťou súdu aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru
ministrov č. 91(1) o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu
správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady v nej uvedené, ktoré vo vzťahu k správnemu poriadku
sú prísnejšie pokiaľ ide o postup trestajúceho správneho orgánu a obvineného účastníka správneho
konania zaručujú právo na obranu vo väčšom rozsahu.

Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalovaný a prvostupňový správny orgán postupoval
v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže neumožnil, aby sa žalobcovia
mohli pred vydaním rozhodnutí vyjadriť k ich podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie.

Súd považuje procesné pochybenie správnych orgánov za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaapretodospelkzáveru,žepreskúmavanérozhodnutiežalovaného
je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Podľa ustálenej judikatúry správne konanie prvostupňové a druhostupňové tvorí jeden celok a
je skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia. Súd konštatuje, že rozhodnutie
žalovaného bolo potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť vo výrokovej časti rozhodnutia, keďže
v prvostupňovom správnom rozhodnutí (jeho výroku) absentuje špecifikácia správneho deliktu
(priestupku), ktorého sa mal žalobca dopustiť, žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto vadu neodstránil.

Súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, ktorý v ňom bude postupovať v naznačenom smere.

Súd sa vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správnych orgánov námietkami žalobcu
vznesenými v žalobe proti zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov ďalej nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4, 16
ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. :
1/ prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady dňa 10.07.2013 130,16 eur

režijný paušál 7,81 eur
2/ písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 07.08.2013 130,16 eur
režijný paušál 7,81 eur
3/ 20% DPH vo výške 55,20 eur, čo spolu predstavuje čiastku 337,14 eur, ktoré uhradí
žalovaný tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Súd žalobcovi nepriznal vyučované a uplatnené trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby
uplatnené vo vyučtovaní trov konania zo dňa 10.02.2015, pretože súd nevyzval právneho zástupcu
žalobcu na podanie vyjadrenia zo dňa 19.05.2014 a 19.01.2015 ako aj za účasť na pojednávaní konané
dňa 10.02.2015, nakoľko sa ho nezúčastnil. Súd priznáva úspešnému žalobcovi iba náhradu účelne

vynaložených trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho
sa odvolateľ domáha.