Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216977
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114216977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia,

s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr.
JánomŠoltésom,sosídlomKaradžičova8,81000Bratislava,protižalovanémuF.Š.,S..XX.X.XXXX,M.
X.S.XX,XXXXXQ.,štátnemuobčanoviSlovenskejrepubliky,zaúčastivedľajšiehoúčastníkaZdruženie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828,
zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie sumy 656,48 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 656,48 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 656,48 eura od 9.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za
zaplatený súdny poplatok vo výške 39 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,89 eura,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 16.6.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť mu sumu 656,48 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 656,48 eura od 9.10.2013
do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu
vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a. s.

zriadila žalovanému bežný účet, na ktorom mu poskytla vo forme povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte úver. Žalovaný neplnil platobné povinnosti tým, že prekročil limit povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy, čím došlo k vzniku nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov. Pre toto porušenie zmluvných povinností bola k 30.9.2013
vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na
účte žalovaného, pričom celková suma pohľadávky predstavuje čiastku 800,60 eura, ktorá pozostáva
z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 656,48 eura, úroku v sume 94,38 eura,

poplatkov 49,74 eura. Žalovaný sumu rovnajúcu sa nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov
neuhradil, splnenie povinnosti má mu preto uložiť súd a nakoľko so splnením svojej povinnosti mešká,
je povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania.

Žalovaný a vedľajší účastník sa k žalobnému návrhu nevyjadrili a na pojednávanie, ktoré súd na
prejednanie veci nariadil, sa bez ospravedlnenia neustanovili; na pojednávanie neustanovil sa ani
žalobcažiadajúc,abysúdrozhodolajvjehoneprítomnosti,akoajneprítomnostijehoprávnehozástupcu.Súd preto vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov, a to na základe
dôkazných prostriedkov, ktoré boli súdu predložené.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o bežnom účte, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty,

obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., výpisom z účtovnej evidencie, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, špecifikáciou
odovzdanej pohľadávky, ako aj ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným uzatvorená bola pod č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa
16.1.2006 zmluva o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu. Žalovaný v zmluve
vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami banky, pričom všeobecnými

obchodnými podmienkami sa rozumejú podmienky vydané s účinnosťou od 1.8.2002.

Dňa 22.2.2006 uzatvorená bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným zmluva o vydaní a
používaní platobnej karty k bežnému účtu žalovaného. Zmluvou bol dohodnutý limit platobnej karty,
hotovostný v dňoch 15 000,- Sk a bezhotovostný v dňoch 45 000,- Sk; celkový v dňoch 60 000,- Sk.

Z výpisu so zaznamenanými účtovnými transakciami vyplýva aktívne využívanie účtu žalovaným v

zmysle výberov peňažných prostriedkov kartou, platbou kartou, zadávaním prevodných príkazov a iných
finančných operácií. Ku dňu 31.7.2011 bolo zastavené povolené prečerpanie peňažných prostriedkov
na účte a suma zodpovedajúca prečerpaniu - 656,48 eura bola zúčtovaná ako bezhotovostné čerpanie
úveru.

Listom zo dňa 5.4.2013 Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky z

nepovoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXX žalobcovi s tým, že pohľadávka bola postúpená vo
výške 800,60 eura s prísl.; zo špecifikácie odovzdanej pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a. s. vyplýva,
že pohľadávka bola postúpená vo výške 800,60 eura, z čoho istina predstavuje čiastku 656,48 eura,
úroky 94,38 eura a poplatky 49,74 eura.

Listom zo dňa 1.10.2013 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky

žiadajúc, aby mu žalovaný do 8.10.2013 zaplatil sumu 800,60 eura; písomnosť bola žalovanému
doručená 4.10.2013.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov, okrem iného, záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia listinných dôkazov, ktoré súdu
na preukázanie svojho nároku predložil žalobca mal súd za to, že žalobca nepreukázal súdu to, že
by sa jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a. s. v zmluve, ktorú so žalovaným uzavreladohodla na tom, že do určitej sumy zrealizuje platby, aj keď na to nebudú na účte peňažné prostriedky
žalovaného. Pokiaľ by takýto záväzok banky mal vyplývať zo všeobecných obchodných podmienok,
je potrebné uviesť, že žalobca súdu nepredložil všeobecné obchodné podmienky zo dňa 1.8.2002,

na ktoré zmluva o bežnom účte odkazovala. Žalobcom predložené obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne, a. s. sú datované dňom 1.7.2007 a nahradené boli nimi obchodné podmienky zo dňa
1.2.2006. Nakoľko zo zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným nevyplýva dohoda
v zmysle záväzku banky vykonať do určitej sumy príkazy na platby, aj keď na účte nebude dostatok
prostriedkov žalovaného, nie je možné podľa názoru súdu žalobou špecifikovaný nárok na zaplatenie

žalovanej zmluvy posúdiť ako nárok zo zmluvy o úvere.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Z prehľadu účtovných transakcií vyplynulo, že právny predchodca žalobcu realizoval platby, aj keď
na účte žalovaného nebol dostatok peňažných prostriedkov, umožnil taktiež žalovanému čerpanie
prostriedkov z tohto účtu, čo znamená, že pokiaľ žalovaný peňažné prostriedky, ktoré vyčerpal následne

na účet nevložil, ani nenahradil sumu realizovaných príkazov, vzniklo na jeho strane bezdôvodné
obohatenie a je jeho povinnosťou sumu bezdôvodného obohatenia vydať. Z uvedeného dôvodu súd
uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu, zaplatenia ktorej sa žalobou domáhal a špecifikoval ju ako
sumu istiny 656,48 eura.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., výška úroku z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výzva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy sa do dispozičnej sféry žalovaného dostala 4.10.2013, žalobca
má preto nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške a od času, ako žalobou uplatnil, zaplatenie

úroku z omeškania preto žalovanému súdu uložil taktiež.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd na základe úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Žalobca, právne zastúpený, zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 39 Eur, žiadajúc taktiež náhradu
trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia, 2. návrh na

vydanie platobného rozkazu a 3. predžalobnú výzvu. Súd za účelné úkony právnej pomoci ma úkonypod č. 1 a 2, keď hodnota jedného úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
bola vo výške 41,50 eura. K obidvom úkonom právnej služby patrí režijný paušál po 8,04 eura a nakoľko
právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom DPH, k hodnote úkonov právnej služby patrí aj 20

% DPH. Súd účelné trovy právneho zastúpenia kvantifikoval čiastkou 118,89 eura a zaplatenie náhrady
všetkých trov, ktoré žalobcovi s konaním vznikli uložil žalovanému v lehote a s miestom plnenia, ako
je uvedené vo výroku rozhodnutia. Neúčelnosť úkonu pod č. 3 je daná tým, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť vyzývať dlžníka k úhrade dlhu pred podaním žaloby na súd. Čo sa týka
žalovaného,vpriebehukonanianebolitvrdenéanizistenéokolnostiodôvodňujúceaplikáciuustanovenia

§ 150 O. s. p. Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil v záujem podpory žalovaného zdieľa, z hľadiska
výsledku konania aj jeho osud, nemá preto nárok na náhradu trov, napokon, žiadne mu ani vzniknúť
nemohli nakoľko sa k žalobe nevyjadril a vstup do konania nie je úkonom právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).